Do druhého polčasu nastúpili domáci posilnení o svojho brankára, čo sa veľmi hosťom nepáčilo. Hostia sa snažili dostávať pred bránu hostí nakopávanými loptami, pretože po zemi sa hrať nedalo. nerovnosť a kvalita ihriska zabraňovala obidvom mužstvám kombinačnejšiu hru. Hostia sa aj po druhýkrát ujali vedenia, kedy strela hosťujúceho hráča vypadla domácemu brankárovi z rúk, a Grecmacher poslal hostí do vedenia - 1:2. Jovičanom sa podarilo svoje vedenie poistiť asi o 10 minút neskôr, keď sa presadil M. Lovaš. 1:3.
Domáci sa však snažili ešte niečo s výsledkom urobiť, ale ich snaha končila väčšinou pred 16-tkou. V závere stretnutia mohol ešte zmierniť stav stretnutia domáci kapitán, ale jeho tečovanú strelu brankár hostí bezpečne kryl. Koniec - a obrovská radosť z víťazstva zavládla v tábore hostí.
Víťazstvo hostí bolo zaslúžené, ale treba podotknúť, že brankári domácich prakticky venovali hosťom 2 góly a sami sa tak pripravili o dobrý výsledok. Nasledujúcu nedeľu privítame v Joviciach súpera z Nižnej Slanej, čo určite nebude ľahký zápas, ale veríme, že sa nám v domácom prostredí podarí bodovať naplno!
Jovice: Sopócy - Tomi, Doboš, Szabó, Plošnica, Nagy ©, Krága, Ruzsnyák,
Tomi ml, Lovaš, Grecmacher.
Zápas rozhodoval Iglai.
Napísal: Matúš Sopócy
TABUĽKA II. TRIEDY PO POSLEDNÝCH 6. KOLÁCH

Nasledujúce stretnutia II. triedy - 15. kolo - 29.4.2012:
Štítnik B - Honce
Jovice - Nižná Slaná
Čoltovo - Pača
Rožňava B - Ml. Brzotín
Kečovo - Dedinky
Plešivec - Rakovnica
{jcomments on}

































Štítnik B – Jovice 1:3 (1:1). Na v poradí tretí majstrovský zápas jarného kola II. triedy cestovalo družstvo Jovíc do Štítnika s cieľom potvrdiť skvelú jarnú formu. Začiatok zápasu veľa
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a