Štítnik B – Jovice 1:3 (1:1). Na v poradí tretí majstrovský zápas jarného kola II. triedy cestovalo družstvo Jovíc do Štítnika s cieľom potvrdiť skvelú jarnú formu. Začiatok zápasu veľaDo druhého polčasu nastúpili domáci posilnení o svojho brankára, čo sa veľmi hosťom nepáčilo. Hostia sa snažili dostávať pred bránu hostí nakopávanými loptami, pretože po zemi sa hrať nedalo. nerovnosť a kvalita ihriska zabraňovala obidvom mužstvám kombinačnejšiu hru. Hostia sa aj po druhýkrát ujali vedenia, kedy strela hosťujúceho hráča vypadla domácemu brankárovi z rúk, a Grecmacher poslal hostí do vedenia - 1:2. Jovičanom sa podarilo svoje vedenie poistiť asi o 10 minút neskôr, keď sa presadil M. Lovaš. 1:3.
Domáci sa však snažili ešte niečo s výsledkom urobiť, ale ich snaha končila väčšinou pred 16-tkou. V závere stretnutia mohol ešte zmierniť stav stretnutia domáci kapitán, ale jeho tečovanú strelu brankár hostí bezpečne kryl. Koniec - a obrovská radosť z víťazstva zavládla v tábore hostí.
Víťazstvo hostí bolo zaslúžené, ale treba podotknúť, že brankári domácich prakticky venovali hosťom 2 góly a sami sa tak pripravili o dobrý výsledok. Nasledujúcu nedeľu privítame v Joviciach súpera z Nižnej Slanej, čo určite nebude ľahký zápas, ale veríme, že sa nám v domácom prostredí podarí bodovať naplno!
Jovice: Sopócy - Tomi, Doboš, Szabó, Plošnica, Nagy ©, Krága, Ruzsnyák,
Tomi ml, Lovaš, Grecmacher.
Zápas rozhodoval Iglai.
Napísal: Matúš Sopócy
TABUĽKA II. TRIEDY PO POSLEDNÝCH 6. KOLÁCH
Nasledujúce stretnutia II. triedy - 15. kolo - 29.4.2012:
Štítnik B - Honce
Jovice - Nižná Slaná
Čoltovo - Pača
Rožňava B - Ml. Brzotín
Kečovo - Dedinky
Plešivec - Rakovnica
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.