Okresné futbalové súťaže na hornom Gemeri začali "zazimovávať" a tento víkend mali poniektoré mužstvá iba dohrávky, ktoré im zostali z neodohraných zápasov v predchádzajúcich kolách. V Joviciach videla v sobotu hŕstka divákov na zápase II. triedy Krásnohorská Dlhá Lúka B - Čoltovo až pätnásť gólov, do počtu ktorých prispeli najmä hráči Dlhej Lúky. Ale hostia s desiatkou hráčov im k tomu veľmi pomohli. V tomto stretnutí sme zaregistrovali aj najvyšší počet gólov, ktoré padli v zápasoch, v ktorých sa predstavili mužstvá horného Gemera. V ostatných súťažiach desať si "nakúpili" dorastenci Hrhova v ligovom zápase s rovesníkmi hostiaceho mužstva Košice - Krásna. Sedmičku gólov si priviezli drnavskí dorastenci z Čane a jedine Krásnohorčania sa vrátili z ihriska súpera v Geči so ziskom troch bodov. Za ne môžu ďakovať však domácemu hráčovi, ktorý sa preukázal ako žičlivý vlastenec. Slušný výsledok dosiahli v poslednom štvrtoligovom zápase jesene seniori Rožňavy s hráčmi Kráľovského Chlmca 3:0 a uzavreli tak svojupomerne zaujímavú jeseň. Nebyť dvoch zaváhaní s mužstvami nižšej kategórie, mohli zimovať oveľa vyššie, ako je spodná časť tabuľky. Gemerská Hôrka i napriek svojej číselnej prevahe od 55. minúty s hráčmi Kokšov-Bakše v poslednom piatoligovom zápase vyhrala doma iba tesne 1:0. K lepšiemu výsledku neprispel ani druhý z Bednárovcov Dávid, ktorý po vylúčení súperovho hráča nepremenil pokutový kop. Najvyššia účasť divákov na zápase v Gemeri (150) musela tak o výsledok tŕpnuť až do posledného hvizdu rozhodcu.
V ý s l e d k o v ý s e r v i s :
DOSPELÍ
IV. LIGA - 16. kolo: Rožňava - Kráľ. Chlmec 3:0 (1:0), G: Mészner 2, Milata, ŽK: 0 - T. Helmeci, Molnar, Galamboš, R: Leferovič - Hudák, Somoši, DS: Koščák, D: 100.
V. LIGA - 14. kolo: Gemerská Hôrka - Kokšov-Bakša 1:0 (1:0), G: A. Bodnár, ŽK: R. Szkokan, Zs. Ištók - M. Svat, M. Stoľar, V. Leško, 2ŽK: M. Svat, R: Mačák - Jančár, Šuba, DS: Čan, D: 150. (D. Bodnár nepremenil 11m).
II. TRIEDA - Dohrávka 8. kola: Krh. Dlhá Lúka - Čoltovo 11:4, ŽK: bez kariet, R: J. Molnár, DP: Hadar, D: 30. Hralo sa na ihrisku v Joviciach.
DORAST
III. LIGA - 14. kolo: Košice-Krásna - Hrhov 7:1 (4:0), G: T. Timko 5, D. Ondrej, V. Vavrák - D. Danko, ŽK: M. Bakši - Herczeg, R: Hrebenár, D: 20. Geča - Krh. Podhradie 0:1 (0:0), G: L. László (vl.) , ŽK: , R: Novák, D: 50. Čaňa - Drnava 10:0 (4:0), G: Peťovský, L. Grega a E. Szemán po 2, Pancurák, M. Juhász, R. Kolesár, J. Sipko, ŽK: bez kariet, R: Litványi, D: 50.
ŽIACI
II. LIGA - starší: Rožňava - Buzica 6:0 (2:0), G: Harabin 5, M. Kelemen, ŽK: 0 - Hoďa, R: P. Béreš, D: 40. DOVAJ - Stará Ľubovňa 0:7 (0:2), G: Arendáč a Šuga po 2, Šťastný, Barlík, Štucka, ŽK: bez kariet, R: P. Gonos, D: 33. mladší: Rožňava - Buzica 2:0 (1:0), G: Vápeník, J. Dávid, ŽK: bez kariet, R: P. Béreš, D: 50. DOVAJ - Stará Ľubovňa 3:2 (2:1), G: Domik 3 - Horanský 2, ŽK: bez kariet, R: P. Gonos,. D: 70.
MG-OD
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.