pomerne zaujímavú jeseň. Nebyť dvoch zaváhaní s mužstvami nižšej kategórie, mohli zimovať oveľa vyššie, ako je spodná časť tabuľky. Gemerská Hôrka i napriek svojej číselnej prevahe od 55. minúty s hráčmi Kokšov-Bakše v poslednom piatoligovom zápase vyhrala doma iba tesne 1:0. K lepšiemu výsledku neprispel ani druhý z Bednárovcov Dávid, ktorý po vylúčení súperovho hráča nepremenil pokutový kop. Najvyššia účasť divákov na zápase v Gemeri (150) musela tak o výsledok tŕpnuť až do posledného hvizdu rozhodcu.
V ý s l e d k o v ý s e r v i s :
DOSPELÍ
IV. LIGA - 16. kolo: Rožňava - Kráľ. Chlmec 3:0 (1:0), G: Mészner 2, Milata, ŽK: 0 - T. Helmeci, Molnar, Galamboš, R: Leferovič - Hudák, Somoši, DS: Koščák, D: 100.
V. LIGA - 14. kolo: Gemerská Hôrka - Kokšov-Bakša 1:0 (1:0), G: A. Bodnár, ŽK: R. Szkokan, Zs. Ištók - M. Svat, M. Stoľar, V. Leško, 2ŽK: M. Svat, R: Mačák - Jančár, Šuba, DS: Čan, D: 150. (D. Bodnár nepremenil 11m).
II. TRIEDA - Dohrávka 8. kola: Krh. Dlhá Lúka - Čoltovo 11:4, ŽK: bez kariet, R: J. Molnár, DP: Hadar, D: 30. Hralo sa na ihrisku v Joviciach.
DORAST
III. LIGA - 14. kolo: Košice-Krásna - Hrhov 7:1 (4:0), G: T. Timko 5, D. Ondrej, V. Vavrák - D. Danko, ŽK: M. Bakši - Herczeg, R: Hrebenár, D: 20. Geča - Krh. Podhradie 0:1 (0:0), G: L. László (vl.) , ŽK: , R: Novák, D: 50. Čaňa - Drnava 10:0 (4:0), G: Peťovský, L. Grega a E. Szemán po 2, Pancurák, M. Juhász, R. Kolesár, J. Sipko, ŽK: bez kariet, R: Litványi, D: 50.
ŽIACI
II. LIGA - starší: Rožňava - Buzica 6:0 (2:0), G: Harabin 5, M. Kelemen, ŽK: 0 - Hoďa, R: P. Béreš, D: 40. DOVAJ - Stará Ľubovňa 0:7 (0:2), G: Arendáč a Šuga po 2, Šťastný, Barlík, Štucka, ŽK: bez kariet, R: P. Gonos, D: 33. mladší: Rožňava - Buzica 2:0 (1:0), G: Vápeník, J. Dávid, ŽK: bez kariet, R: P. Béreš, D: 50. DOVAJ - Stará Ľubovňa 3:2 (2:1), G: Domik 3 - Horanský 2, ŽK: bez kariet, R: P. Gonos,. D: 70.
MG-OD
































Okresné futbalové súťaže na hornom Gemeri začali "zazimovávať" a tento víkend mali poniektoré mužstvá iba dohrávky, ktoré im zostali z neodohraných zápasov v predchádzajúcich kolách. V Joviciach videla v sobotu hŕstka divákov na zápase II. triedy Krásnohorská Dlhá Lúka B - Čoltovo až pätnásť gólov, do počtu ktorých prispeli najmä hráči Dlhej Lúky. Ale hostia s desiatkou hráčov im k tomu veľmi pomohli. V tomto stretnutí sme zaregistrovali aj najvyšší počet gólov, ktoré padli v zápasoch, v ktorých sa predstavili mužstvá horného Gemera. V ostatných súťažiach desať si "nakúpili" dorastenci Hrhova v ligovom zápase s rovesníkmi hostiaceho mužstva Košice - Krásna. Sedmičku gólov si priviezli drnavskí dorastenci z Čane a jedine Krásnohorčania sa vrátili z ihriska súpera v Geči so ziskom troch bodov. Za ne môžu ďakovať však domácemu hráčovi, ktorý sa preukázal ako žičlivý vlastenec. Slušný výsledok dosiahli v poslednom štvrtoligovom zápase jesene seniori Rožňavy s hráčmi Kráľovského Chlmca 3:0 a uzavreli tak svoju
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-