posledné, pred jarnou časťou sa však odhlásili mužstvá Lipovníka a Štítnika. Túto sezónu sa však výrazne zlepšilo a po jesennej časti zimuje na siedmej priečke so ziskom 18 bodov. Najlepším strelcom mužstva je Boris Vysoký.
Mužstvo absolvovalo pred sezónou letnú prípravu, napr. zúčastnilo sa na turnaji vo Vyšnej Slanej. V priebehu sezóny káder doplnili Ján Valko z Gemerskej Polomy a Roman Sýkora z Dediniek.
V prvom kole mužstvo cestovalo do Drnavy, kde prehralo. V prvom domácom zápase porazilo Hrhov šesťgólovým rozdielom. Z dvoch zápasov vonku mužstvo získalo tri body po výhre v Betliari. Potom doma zdolalo Jablonov vďaka štyrom gólom Vysokého. V Rudnej a v Rožňavskom Bystrom prehralo. Trináste Honce zdolalo takmer dvojciferným výsledkom. Potom však vysoko prehralo s lídrom z Krh. Dlhej Lúky. V nasledujúcich dvoch zápasoch bodovalo naplno. Nepriaznivý stav dokázalo zvrátiť v zápase s Nižnou Slanou. V predohrávke jarnej časti prehralo s Drnavou.
Hodnotenie jesennej časti podľa hráča Tomáša Pitoňáka
Jesennú časť hodnotíme pozitívne a je to cítiť aj v šatni. Zlepšili sme sa hlavne v útoku . Strelili sme viac gólov ako po iné sezóny , je to aj vďaka lepšej podpore hráčov zo zadných radov, ale stále je čo zlepšovať.
Najväčšou slabinou mužstva je hlavne to, že hráči odchádzajú za prácou a zostava sa často mení. Dá sa povedať, že každý zápas sa hráči na postoch menia , alebo sa musia posúvať.
Herný výpadok sme mali doma proti Vyšnej Slanej. Dobre sme zahrali hlavne domáce zápasy keď sa vyhralo. Ale spokojní sme boli aj v Dlhej Vsi a Betliaru keďže sme naplno bodovali.
Zimná príprava začala začiatkom januára, trénuje sa v telocvični. Do jarnej časti chceme minimálne potvrdiť postavenie v tabuľke z jesennej časti.
Káder: M. Pitoňák, M. Leško – Š. Brondoš, Marián Marciš, T. Pitoňák, Vysoký, Hricko, Matula, Miloslav Gál, M. Šivec, F. Šivec, Leskovjanský, I. Gallo, Kožár, P. Varga, Emil Gál, Rupp, Marek Gál, Valko, Sýkora.
Výbor: predseda - Ing. Peter Pakes (starosta), tajomník - Dušan Gál, vedúci mužstva - Dušan Gál, tréner - Ľubomír Hajdúk.
Výsledky dosiahnuté v jesennej časti futbalového ročníka 2015/16:
| Drnava – Vlachovo 6:0 Vlachovo – Hrhov 7:1 Vysoký 3, Hricko, Marciš z 11m, Leskovjanský, Miloslav Gál Bohúňovo – Vlachovo 2:0 Betliar – Vlachovo 1:2 Hricko 2 Vlachovo – Jablonov 4:1 Vysoký 4 Rudná – Vlachovo 3:0 Rož. Bystré – Vlachovo 6:0 |
Vlachovo – Honce 9:0 Leskovjanský, T. Pitoňák, Sýkora 3, Miloslav Gál 2, Gallo 2 Krh. Dlhá Lúka – Vlachovo 8:1 T. Pitoňák voľno Dlhá Ves - Vlachovo 2:4 T. Pitoňák 2, Sýkora, Rupp Vlachovo – N. Slaná 4:3 T. Pitoňák, Gallo, Vysoký 2 Vlachovo – Drnava 0:3 |

Pripravil: Bc. Štefan Tomášik

































Futbalové mužstvo Vlachova sa v posledných sezónach pohybovalo na spodných priečkach tabuliek I. triedy Majstrovstva okresu Rožňava. Najhoršie umiestnenie malo v sezóne 2011/2012, keď skončilo posledné, avšak v súťaži bolo 13 mužstiev.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-