Pri mužstve sa vystriedali rôzni tréneri (Mravec, Keményi, Kontír, Breuer, Pollák, Balta, Rybár, Kamenský, Koššuth), predsedovia (L. Dávid, manažér Boršody, Baláž, Čillík, Prcúch, Hlaváč, Strelka st. , Džačár, Slavkay) a rovnako aj hráči.
V predošlej sezóne (2014/2015 sa mužstvo umiestnilo na ôsmej priečke štvrtoligovej tabuľky so skóre 50:40. Pred novou sezónou došlo k zmene vedenia klubu. Z kádra odišli opory brankár Ladislav Šalamon do Devínskej Novej Vsi, či útočník Filip Kovács do Hanisky. Naviac v kádri sa neobjavili F. Pollák a M. Pollák, dlhodobo bol zranený Z. Breuer, a aj iným hráčom sa nevyhli zranenia. Novými hráčmi sa stali brankár Štefan Mišina z Gemerskej Polomy, a tiež Jakub Rochl, Matej Gelda a Jakub Ďuríček zo spomínaného klubu. Štart do sezóny malo mužstvo dobrý, v Borši získalo bod za remízu 1:1. V prvom domácom zápase porazilo Krompachy. Potom však prišli tri prehry doma so Strážskym len o gól, ale vonku boli prehry s Čaňou a V. Horešom výraznejšie. S nováčikom s Gelnice mužstvo doma remizovalo, keď pokutový kop nepremenil L. Strelka. Vo V. Kapušanoch prehralo. Až do 15. kola mužstva mužstvo prehrávalo, niekedy o gól, inokedy o viac. Viackrát cestovalo oslabené, preto museli nastúpiť niekedy aj dorastenci. V záverečných dvoch zápasoch, ktoré hralo doma zvíťazilo a to s mužstvami z okresu Trebišov – Michaľany a Borša.
Hodnotenie jesennej časti podľa hráča Tomáša Havka:
Z jesennej časti sezóny mám zmiešané pocity. Po úvodných dvoch zápasoch bez prehry a pohárovom zápase so Spišskou Novou Vsou som si myslel a veril , ze budeme hrať o horné priečky tabuľky. Žiaľ, po zápase s Čaňou a prvej prehre, nám vypadlo viac hráčov zo základnej zostavy a nevýrazné výsledky začali pribúdať. Na niektoré zápasy sme cestovali výrazne oslabení a párkrát aj s 10 hráčmi, s niekoľkými dorastencami a málo skúsenosťami. Našťastie sa nám podarilo prelomiť tuto nepriaznivú sériu v posledných dvoch zápasoch v domácom prostredí a získali sme 6 bodov. Napriek málo získaným bodom si dovolím tvrdiť, ze sme mali získať oveľa viac bodov, ktoré nám unikli medzi prsty. Chýbala mi však trosku lepšia zodpovednosť niektorých hráčov na zápasoch, bez ktorej úspešní nebudeme. Lepší pocit som mal z podmienok, ktoré si myslím sa zlepšili, začo chcem v mene tímu poďakovať vedeniu MFK. Ihrisko sa výrazne zlepšilo, materiálne zabezpečenie, športové pomôcky, po zápase spoločné večere. Verím, že ak sa káder v najbližšej dobe udrží a posilní tak stále máme veľký potenciál. Futbal v Rožňave si podla mňa zaslúži viac. Takisto dúfam, že rožňavský divák sa vráti na futbalové tribúny, pretože futbal sa hrá aj pre nich."
Výsledky Rožňavy v jesennej časti ročníka 2015/2016
| Borša – Rožňava 1:1 Drobňák Rožňava – Krompachy 3:1 Drobňák, Havko, Figúr Čaňa – Rožňava 4:0 Rožňava – Strážske 1:2 Korfanta V. Horeš – Rožňava 7:1 Havko Rožňava – Gelnica 0:0 V. Kapušany – Rožňava 4:0 Rudňany – Rožňava 3:1 L. Strelka |
Rožňava – Kalša 1:4 Ďuríček |

Káder Rožňavy: Mišina – Breuer, Roth, Mészner, Havko, L. Strelka, Figúr, Ďuríček, Drobňák, Sappanoš, Madarász (odchod v priebehu sezóny), M. Gelda, Korfanta, R. Fabian (odchod po 1. kole), M. Boroš (odchod v priebehu sezóny), Jakub Rochl, A. Rochl, Kakalejčík, Kudela, Milata, Šimko, Szilardi, Mihálik.
Tréner: Ladislav Dávid, predseda: Michal Domik.
Pripravil: Bc. Štefan Tomášik































MFK Rožňava pôsobí v IV. futbalovej lige už pätnásť rokov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.