Ako prebieha príprava na jarnú časť?
Tréningy začali až v polovici marca. Prípravné zápasy sme odohrali zatiaľ iba proti Drnave (na UT v Moldave sme vyhrali 1:0) a dorastu Rožňavy (remíza 3:3, v Rožňave na vedľajšom ihrisku). Naposledy hralo prípravný zápas v Honciach, v ktorom zvíťazilo 2:5. Generálku má mužstvo odohrať v nedeľu vo Vlachove.
Došlo k zmenám v kádri ?
Prišli: Ivan Lörinc a Ladislav Lörinc (z Rakovnice), hosťovanie Martina Ďuričeka sa zmenilo na prestup, odišli: Tomáš Handlovič (do Koš. Oľšian), Ján Fazekaš (návrat do Krh. Podhradia z hosťovania), Vladislav Vávra (prestup do Gem. Hôrky), Lukáš Fabian (prestup do Rudnej), na jar prisľúbil návrat Zsolt Barkasz . Došlo aj k zmenám vo výbore, keďže som sa rozhodol pôsobiť ako rozhodca. Moju funkciu ISSF manažéra prebrala Martina Beerová.
Ako hodnotíte jesennú časť?
Súťaž sme začali nie najideálnejšie, nakoľko z úvodných siedmych kôl sme vyťažili len 2 body za domácu remízu s Jablonovom a remízu vonku s Rudnou. Zlom nastal v domácom zápase s Dlhou Vsou, kde sa nám podarilo konečne zvíťaziť. V ďalších kolách sme už predvádzali futbal, ktorý sme chceli hrať už od úvodu sezóny. Zlepšené výkony stačili priebežne na 8. miesto, pričom cieľom mužstva je toto umiestnenie v jarnej časti vylepšiť.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo slabý výkon a v ktorých dobrý?
Medzi najlepšie výkony mužstva patrilo naše vystúpenie v Rudnej, doma s Drnavou a Vyšnou Slanou. Naopak sklamali sme vo Vyšnej Slanej, doma proti Vlachovu, Krh. Dlhej Lúke a v prvom polčase v Hrhove sme hrali veľmi slabo. Zaujímavosťou jesennej časti bol zápas s Bohúňovom, v ktorom sme predviedli nevídaný obrat.
Letná príprava
Betliar - Nižná Slaná 1:1
Betliar - Bývalí spoluhráči M. Šlosára 2:2
Rakovnica - Betliar 1:1
Slavošovce - Betliar 5:3
Nižná Slaná - Betliar 1:3
Výsledky v jesennej časti
| OFK Vyšná Slaná - TJ Tatran Betliar | 4:0 | |
| TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Tatran Betliar | 1:0 (1:0) | |
| TJ Tatran Betliar - ŠK Jablonov nad Turňou | 2:2 (2:2) | |
| TJ Sokol Gemtex Rudná Rudná - TJ Tatran Betliar | 2:2 (1:0) | |
| TJ Tatran Betliar - TJ FO Vlachovo | 1:2 (0:1) | |
| TJ Tatran Betliar - TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka | 1:5 (1:3) | |
| TJ Baník Nižná Slaná - Tatran Betliar | 1:2 (1:0) | |
| TJ Tatran Betliar - FK Baník Drnava | 1:0 (1:0) | |
| FK Hrhov - TJ Tatran Betliar | 3:2 (2:0) | |
| TJ Tatran Betliar - FK Sokol Bohúňovo | 4:3 (0:2) | |
| TJ Tatran Betliar - OFK Vyšná Slaná | 4:1 (1:0) |

Súpiska Betliara v jesennej časti: Ľ. Šofranko, L. Fabian – M. Arvay, Ľ. Arvay, R. Fabian, L. Fafrák, M. Ďuriček, T. Handlovič, M. Oravec, S. Cirbus, Ka. Ivanko, Ke. Ivanko, Ľ. Zatroch, P. Boroš, D. Poťmák, L. Poťmák, M. Jerga, J. Fazekaš.
Tréner: Ondrej Fabian
Predseda klubu: Gejza Čižmár, tajomník: Ladislav Kováč
Vedúci mužstva: Bohuš Poťmák, ISSF manažér a správca web stránky: Mgr. Ivan Tököly
Pripravil Bc. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-