Prostredníctvom Bc. Štefana Tomášika si pripomenieme jeho účinkovanie sezóne 2001/2002. Uvedené sú dosiahnuté výsledky, tabuľky a káder mužstva.
Výsledky a tabuľka jesennej časti r. 2001-2002
| Hliník nad Hr. - Revúca | 3:2 | 1. | Podbrezová B | 13 | 11 | 1 | 1 | 40:11 | 34 | |||
| Revúca - D. Strehová | 1:0 | 2. | B. Bystrica B | 13 | 9 | 3 | 1 | 36:11 | 30 | |||
| Kremnica - Revúca | 0:1 | 3. | Hliník n/H. | 13 | 8 | 2 | 3 | 29:15 | 26 | |||
| Revúca - Brezno | 5:0 | 4. | Nová Baňa | 13 | 7 | 3 | 3 | 24:31 | 24 | |||
| Kalinovo - Revúca | 2:1 | 5. | Revúca | 13 | 7 | 1 | 5 | 22:13 | 22 | |||
| Revúca - Zvolen | 3:2 | 6. | Tisovec | 12 | 6 | 2 | 4 | 19:15 | 20 | |||
| N. Baňa - Revúca | 1:1 | 7. | Žiar n/H. B | 13 | 6 | 2 | 5 | 13:12 | 20 | |||
| Revúca - Hrochoť | 3:1 | 8. | Zvolen | 13 | 6 | 1 | 6 | 25:17 | 19 | |||
| V. Krtíš - Revúca | 0:2 | 9. | D. Strehová | 13 | 5 | 3 | 5 | 21:15 | 18 | |||
| Revúca - Žiar nad Hr. B/L. Vieska | 3:0 | 10. | Kalinovo | 13 | 4 | 1 | 8 | 14:22 | 13 | |||
| Tisovec - Revúca 1:0 | 1:0 | 11. | Brezno | 13 | 3 | 2 | 8 | 12:32 | 11 | |||
| Dukla B. Bystrica B - Revúca | 2:0 | 12. | Hrochoť | 12 | 2 | 2 | 8 | 12:25 | 8 | |||
| Revúca - Podbrezová B-Valaská | 0:1 | 13. | Kremnica | 13 | 2 | 1 | 10 | 14:42 | 7 | |||
| 14 | V. Krtíš | 13 | 1 | 2 | 10 | 6:26 | 5 | |||||
| Výsledky v jarnej časti | Konečná tabuľka | |||||||||||
| Revúca – Hliník n/H. | 0:2 | 1. | Podbrezová B | 26 | 20 | 3 | 3 | 69:17 | 63 | |||
| D. Strehová – Revúca | 1:0 | 2. | B. Bystrica B | 26 | 19 | 5 | 2 | 71:25 | 62 | |||
| Revúca – Kremnica | 3:0 | 3. | Hliník n/Hr. | 26 | 15 | 5 | 6 | 57:32 | 50 | |||
| MFK VTJ Brezno – MFK SLOVMAG Revúca | 0:1 | 4. | Revúca | 26 | 15 | 2 | 9 | 46:23 | 47 | |||
| Revúca – Kalinovo | 4:1 | 5. | Tisovec | 26 | 12 | 6 | 8 | 34:30 | 42 | |||
| Zvolen – Revúca | 1:1 | 6. | Zvolen | 26 | 11 | 4 | 11 | 48:39 | 37 | |||
| Revúca – N. Baňa | 5:0 | 7. | D. Strehová | 26 | 9 | 9 | 8 | 35:31 | 36 | |||
| Hrochoť – Revúca | 1:0 | 8. | Žiar n/Hr. | 26 | 10 | 3 | 13 | 31:32 | 33 | |||
| Revúca – V. Krtis | 4:0 | 9. | Nová Baňa | 26 | 9 | 5 | 12 | 37:63 | 32 | |||
| Žiar n/Hr. B/Ladomerská Vieska – Revúca | 0:1 | 10. | Hrochoť | 26 | 8 | 6 | 12 | 31:36 | 30 | |||
| Revúca - Tisovec | 2:1 | 11. | Kalinovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 35:47 | 30 | |||
| Podbrezová B – Revúca | 0:2 | 12. | Brezno | 26 | 7 | 2 | 17 | 23:56 | 23 | |||
| 13. | Kremnica | 26 | 5 | 3 | 18 | 28:77 | 18 | |||||
| 14. | V. Krtíš | 26 | 3 | 4 | 19 | 21:58 | 7 |
Káder Revúcej: Igor Schmiedl, Igor Ostapčuk - Roman Medvec, Roman Pazúr, Ivan Vranec, Miroslav Belica, Jozef Buvala, Zoltán Gömöri, Daniel Vojčík, Stanislav Fulajtár, Dušan Sarvaš, Maroš Gočaltovský, Miroslav Meškan, Ján Košút, Michal Ruttkay, Milan Barna, Vladimír Gallo, Jozef Schelling.
Odchody: pred jeseňou Kubus, Belica, na jar Pazúr, Fulajtár
Tréner: Mgr. Ján Fatľa
Na foto: Revúca v roku 2011, zo zápasu Revúca – V. Krtíš
Prípravné zápasy
Mužstvo odohralo viaceré prípravné zápasy. Vyberáme z ich 2 zápasy s Nižnou Slanou: Jeseň Nižná Slaná – Revúca 0:3. V úvodných minútach sa mužstvá oťukávali, hra sa rozdrobila na množstvo osobných súbojov v strede poľa. Hostia domácich herne prevýšili a strelili im dva góly. Ďalšie šance mali po rohoch, k dispozícii mali aj priamy kop. Slovmag mal útočnú akciu vľavo a aj vpravo. V druhej polovici polčasu mali domáci dve akcie po ľavej strane, ktoré režíroval G. Keršák. Dva prieniky po pravej strane mal Krak. G. Keršák zahrával dva rohy sprava. Najväčšiu šancu na skórovanie mal G. Keršák asi v polovici polčasu, ale nepremenil.
Druhý polčas začal rozohrávkou Revúcej. Hostia zahrávali roh zľava a mali brejk po pravej strane. Lindák musel viackrát zasahovať, napr. po strele z pravej strany. Slovmag mal útočnú akciu na ľavej strane. Napokon skóroval po akcii na ľavej strane. Domáci sa častejšie dostávali pred šestnástku hostí, avšak chýbal im strelec, ktorý by túto snahu gólovo zakončil. Jednu šancu zblízka mal domáci útočník. G. Keršák mal akciu po spolupráci s ľavým útočníkom. Jar Revúca – Nižná Slaná 4:1
Pripravil Bc. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.