pánovi Michalovi Domikovi za jeho starostlivosť za obdobie od začiatku ročníka, kedy prevzal MFK Rožňava so všetkými jej kategóriami futbalistov. Pravda, od vedenia mesta takýto vplyv nepociťovali, čo vyjadrili aj v otvorenom liste, ktorý napísali po skončení súťažného ročníka. Veľmi úspešný ročník absolvovali najmä futbalisti FK Krásnohorského Podhradia, ktoré spoločne s klubmi MFK Dobšiná, FK Gemerská Hôrka reprezentovali rožňavský okres v V. lige skupiny košicko-gemerskej. Súťaž skončili na 1. mieste a rozhodli sa postúpiť do vyššej súťaže. Od nového ročníka budú tak spoločne s MFK Rožňava bojovať o body v štvrtej lige. Musíme oceniť prístup tohoto oddielu k povinnostiam v V. lige i spôsob s akým víťazstvo v priebehu ročníka dosiahli. Získali tak nielen pohár víťaza od Vsl. futbalového zväzu, ale aj ďalších priaznivcov futbalu pod krásnohorským hradom i v regióne Rožňavy. Krátko po odstúpení ďalšieho zástupcu z nášho prostredia v tejto súťaži - Gemerskú Polomu - dokázali, že miesto vo vyššej súťaži majú i ďalší futbalisti, ktorí vyrástli i pôsobia v povodí rieky Slanej. Zahanbili tak svojho dlhoročného rivala z prístupu jeho funkcionárov, futbalistov k reprezentácii svojho klubu i verných fanúšikov, hoci si pred dvoma rokmi tiež vybojovali postup, ale odmietli ho využiť a v nasledujúcej sezóne zbytočným odstúpením zahatali ďalší rast mnohým futbalistov tohoto klubu. Pád Polomčania o dve triedy nižšie budú tak ešte dlho pociťovať, a v dobrom na nich nebudú spomínať ani susedia z Betliara.
Spomeňme aj ďalšie mužstvá, ktoré súťažili, ale aj to ako sa umiestnili v ročníku 2015/2016: V. Liga K-G – 7. MFK Dobšiná, 33 b, 12. FK Gemerská Hôrka, 24 b. DORAST III. Liga – 3. FK Krh. Podhradie, 49 b, 5. FK Baník Drnava, 43 b, 6. FK Hrhov, 42 b, 9. MFK Rožňava, 30 b. ŽIACI II liga starší: 3. MFK Rožňava, 58 b, mladší - 3. MFK Rožňava, 65 b.
Trinásť klubov dospelých, súťažiacich v I. triede majstrovstva okresu Rožňava, mali posledné kolo vyžrebované na sobotu 18. a nedeľu 19. júna. Prví sa pustili do záverečného kola tohto ročníka dve mužstvá kotviace na posledných miestach v tohtoročnej tabuľke. Zlatý klas Dlhá Ves si zmerala sily so súperom z Honiec. Obidvaja potvrdili svoju tohtoročnú výkonnosť a svorne sa podelili o body po nerozhodnom stave 2:2. Rozdelili si i víťazstvá v jednotlivých polčasoch, keď prvý polčas patril domácim a hostia sa viac snažili zase v druhom. Prekvapením s umiestnením je najmä celok Dlhej Vsi, ktorý mal predchádzajúci ročník veľmi dobrý, keď si vybojovali veľmi pekné druhé miesto. V tomto ročníku to bolo práve naopak. Hroší skončili iba Hončania, ktorí si zapísali až 122 obdržaných gólov. Pre nepárny počet účastníkov tejto súťaže vyšlo, že v poslednom kole mali voľno Krásnohorsko-dlholúčania. O umiestnenie sa už nemuseli obávať, lebo už niekoľko kôl predtým si vybojovali prvenstvo v I. triede i s právom postupu do V. ligy. Ako sa s týmto vyrovnajú, ukážu nasledujúce dni. Keďže v V. lige uvoľnil miesto FK z Krásnohorského Podhradia a nik zo súťaže (okrem odstúpenej G. Polomy) nezostupuje, môže doplniť stav mužstiev z horného Gemera na tri, alebo ich nechá na dve osamotené?
Spomínal som, že hlavné slovo cez futbalový víkend mali mužstvá I. triedy. Ešte doplním údaje prvého zápasu 26. kola: Dlhá Ves – Honce 2:2 (2:0). G: N. Kovesdi (13´), M. Makkai (15´) - O. Varga (50´), R. Genči (76´). ŽK: bez kariet. R: J. Molnár - L. Marton, I. Tokoly. D: 100. Nebývalá návšteva sto divákov bola zvedavá na výkony dvoch susedov z tabuľky. Zachovali sa k sebe solídne, lebo sa hralo bez kariet a domáci po vyhranom polčase prepustili aktivitu hosťom, ktorí to využili na vyrovnanie skóre.
Nedeľa predpoludním: FK Baník Drnava – Sokol Gemtex Rudná 1:1 (1:0). G: K. Bakoš (42´) - O. Vysoký (59´). ŽK: B. Šoltés (86´) - L. Šimon (42´), A. Hanzlík (63´), Ľ. Hatvaník (70´), F. Čapó (82´). R: V. Gallo – T. Gyenes, M. Nemčko. D: 120. O súperoch môžeme povedať, že v súťaži sú už odvekí. Bol som zvedavý na ich vekový priemer v zápase. Kým domáci nastúpili s hráčmi vekom od 17 rokov (D. Babič) do 35 Znak) a s hráčmi ktorí tvorili priemer 25 rokov, hostia prišli s oveľa staršími hráčmi. Dokonca 6. mali nad 30 rokov a najstarší až 47 (Šimon). Ich kolektív tvoril síce aj 17-ročný Hanzlík, ale priemer mali i tak až 31 rokov. Čiže môžeme o nich povedať starí páni. Druhou chakteristikou, ktorá sa v zápase u nich prejavila - množstvo žltých karát. Ďalšia bola vytrvalosť. Keďže v predchádzajúcich zápasoch sa o Rudňanoch hovorilo, že vydržia hrať iba prvý polčas, v tomto zápase vyrovnávajúci gól vsietili v druhom. Je pravda, že v druhom aj vymenili troch hráčov z lavičky, ale pomohlo to. Domáci nevyužili príležitosť preskočiť súpera v tabuľke o jedno miesto, ale zato ich chválim, že postavili mladých aj hráčov, ktorí nesklamali.
Sokol Bohúňovo - Tatran Betliar 2:1 (1:1). G: K. Illés (32´), R. Kulík (72´) - Ľ. Šofranko (31´). R: L. Gyenes - A. Farkaš, K. Baczúk. Väčšiu motiváciu na lepší výsledok mali v tomto zápase domáci, než hostia. V podstate už aj tak išlo iba o vzájomnú prestíž, čo sa aj potvrdilo. Aj keď hostia, ešte vlani účastník V. ligy, sa po pol hodine hry ujali vedenia, domáci na gól odpovedali o minutu vyrovnávajúcim gólom. O výsledku nakoniec rozhodol 18 minút pred koncom domáci Kulik. Zo strany hostí sa zapísali rozhodcovi udelením žltých kariet dva hráči, čo na vyrovnanie sa nerátalo.
Baník Nižná Slaná - FO Vlachovo 5:2 (2:1). G: J. Gelda 2 (15´, 43´), P. Lipták 2 (48´, 51´), G. Keršák (66´) - M. Gál (29´), M. Marciš (85´, PK). ŽK: V. Mihalik (73´). R: R. Drenko – L. Šalamon, V. Martinko. D: 60. Susedské derby prilákalo do hľadiska 60 divákov, čo býva na takéto zápasy veľmi málo. Padlo však sedem gólov a tie museli najmä domácich fanúšikov potešiť. Pri väčšej snahe hostí sa mohla rysovať príležitosť preskočiť v tabuľke ďalšieho suseda – Betliar – po ich prehre v Bohúňove, ale Vlachovčania sa o to ani nesnažili. Najstarší hráč domácich, Keršák, stále dokazuje, že je viac ako platným hráčom Nižnoslancov.
Nedeľa popoludnie: FK Hrhov – ŠK Jablonov n/T 1:5 (0:2). G: T. Szakács (81´) - F. Rohály 2 (8´, 69´), A. Vislay (43´), Á. Kardos (73´), P. Ungváry-szabó (83´). ŽK: bez kariet. R: J. Szor – D. Poťmák, R. Farkaš. D: ?. Zdá sa, že domáci už rezignovali polepšiť si v ostatnom zápase ročníka a poskočiť o dve miesta v tabuľke vyššie. Radšej ponechali túto možnosť hosťom zo susednej dediny, ktorí stáli v tabuľke oveľa lepšie a mohli byť ešte vyššie. Takto ostalo pre Hrhovčanov v tomto ročníku až 11-te miesto. Hostia si však polepšili aj skóre.
Baník Rožňavské Bystré - OFK Vyšná Slaná 1:2 (1:1). G: Š. Dorkin (20´) - B. Kuzma (24´), O. Liptai (60´). ŽK: F. Čapó (24´), D. Koncz (62´) - 0. R: S. Haviarik – R. Mikulec, J. Gyenes. D: 80. Aký požičaj, taký vráť, môže sa povedať o tomto zápase. V jesennom kole Baníci vo Vyšnej Slanej prekvapivo zvíťazili, teraz požičané Vyšnoslancom doma vrátili. Bolo to však na úkor svojho postavenia v tabuľke, keď v boji o piate miesto lepšie od Bystranov dopadli Jablonovčania, ktorí v susedskom derby zvíťazili vysoko v Hrhove. Bystrania doplatili na veľké oslabenia mužstva na jar odchodom niektorých opôr za prácou do zahraničia. V tomto ročníku dokázali vybojovať iba šiestu priečku, čo nie je ani podľa tradície, ani predstáv mužstva, ale ani vedenia. Zaujímavosťou zápasu bolo, že jeden z najstarších hráčov I. triedy - brankár domáceho mužstva Csaba Koncz - oslávil narodenie svojho prvého vnúčaťa deň pred zápasom. Gratulujeme k milej udalosti aj my a želáme (veríme, že budúcemu futbalistovi), veľa zdravia a mladým rodičom veľa potešenia z prvého prírastku do rodiny.
( MG - od)

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-