pánovi Michalovi Domikovi za jeho starostlivosť za obdobie od začiatku ročníka, kedy prevzal MFK Rožňava so všetkými jej kategóriami futbalistov. Pravda, od vedenia mesta takýto vplyv nepociťovali, čo vyjadrili aj v otvorenom liste, ktorý napísali po skončení súťažného ročníka. Veľmi úspešný ročník absolvovali najmä futbalisti FK Krásnohorského Podhradia, ktoré spoločne s klubmi MFK Dobšiná, FK Gemerská Hôrka reprezentovali rožňavský okres v V. lige skupiny košicko-gemerskej. Súťaž skončili na 1. mieste a rozhodli sa postúpiť do vyššej súťaže. Od nového ročníka budú tak spoločne s MFK Rožňava bojovať o body v štvrtej lige. Musíme oceniť prístup tohoto oddielu k povinnostiam v V. lige i spôsob s akým víťazstvo v priebehu ročníka dosiahli. Získali tak nielen pohár víťaza od Vsl. futbalového zväzu, ale aj ďalších priaznivcov futbalu pod krásnohorským hradom i v regióne Rožňavy. Krátko po odstúpení ďalšieho zástupcu z nášho prostredia v tejto súťaži - Gemerskú Polomu - dokázali, že miesto vo vyššej súťaži majú i ďalší futbalisti, ktorí vyrástli i pôsobia v povodí rieky Slanej. Zahanbili tak svojho dlhoročného rivala z prístupu jeho funkcionárov, futbalistov k reprezentácii svojho klubu i verných fanúšikov, hoci si pred dvoma rokmi tiež vybojovali postup, ale odmietli ho využiť a v nasledujúcej sezóne zbytočným odstúpením zahatali ďalší rast mnohým futbalistov tohoto klubu. Pád Polomčania o dve triedy nižšie budú tak ešte dlho pociťovať, a v dobrom na nich nebudú spomínať ani susedia z Betliara.
Spomeňme aj ďalšie mužstvá, ktoré súťažili, ale aj to ako sa umiestnili v ročníku 2015/2016: V. Liga K-G – 7. MFK Dobšiná, 33 b, 12. FK Gemerská Hôrka, 24 b. DORAST III. Liga – 3. FK Krh. Podhradie, 49 b, 5. FK Baník Drnava, 43 b, 6. FK Hrhov, 42 b, 9. MFK Rožňava, 30 b. ŽIACI II liga starší: 3. MFK Rožňava, 58 b, mladší - 3. MFK Rožňava, 65 b.
Trinásť klubov dospelých, súťažiacich v I. triede majstrovstva okresu Rožňava, mali posledné kolo vyžrebované na sobotu 18. a nedeľu 19. júna. Prví sa pustili do záverečného kola tohto ročníka dve mužstvá kotviace na posledných miestach v tohtoročnej tabuľke. Zlatý klas Dlhá Ves si zmerala sily so súperom z Honiec. Obidvaja potvrdili svoju tohtoročnú výkonnosť a svorne sa podelili o body po nerozhodnom stave 2:2. Rozdelili si i víťazstvá v jednotlivých polčasoch, keď prvý polčas patril domácim a hostia sa viac snažili zase v druhom. Prekvapením s umiestnením je najmä celok Dlhej Vsi, ktorý mal predchádzajúci ročník veľmi dobrý, keď si vybojovali veľmi pekné druhé miesto. V tomto ročníku to bolo práve naopak. Hroší skončili iba Hončania, ktorí si zapísali až 122 obdržaných gólov. Pre nepárny počet účastníkov tejto súťaže vyšlo, že v poslednom kole mali voľno Krásnohorsko-dlholúčania. O umiestnenie sa už nemuseli obávať, lebo už niekoľko kôl predtým si vybojovali prvenstvo v I. triede i s právom postupu do V. ligy. Ako sa s týmto vyrovnajú, ukážu nasledujúce dni. Keďže v V. lige uvoľnil miesto FK z Krásnohorského Podhradia a nik zo súťaže (okrem odstúpenej G. Polomy) nezostupuje, môže doplniť stav mužstiev z horného Gemera na tri, alebo ich nechá na dve osamotené?
Spomínal som, že hlavné slovo cez futbalový víkend mali mužstvá I. triedy. Ešte doplním údaje prvého zápasu 26. kola: Dlhá Ves – Honce 2:2 (2:0). G: N. Kovesdi (13´), M. Makkai (15´) - O. Varga (50´), R. Genči (76´). ŽK: bez kariet. R: J. Molnár - L. Marton, I. Tokoly. D: 100. Nebývalá návšteva sto divákov bola zvedavá na výkony dvoch susedov z tabuľky. Zachovali sa k sebe solídne, lebo sa hralo bez kariet a domáci po vyhranom polčase prepustili aktivitu hosťom, ktorí to využili na vyrovnanie skóre.
Nedeľa predpoludním: FK Baník Drnava – Sokol Gemtex Rudná 1:1 (1:0). G: K. Bakoš (42´) - O. Vysoký (59´). ŽK: B. Šoltés (86´) - L. Šimon (42´), A. Hanzlík (63´), Ľ. Hatvaník (70´), F. Čapó (82´). R: V. Gallo – T. Gyenes, M. Nemčko. D: 120. O súperoch môžeme povedať, že v súťaži sú už odvekí. Bol som zvedavý na ich vekový priemer v zápase. Kým domáci nastúpili s hráčmi vekom od 17 rokov (D. Babič) do 35 Znak) a s hráčmi ktorí tvorili priemer 25 rokov, hostia prišli s oveľa staršími hráčmi. Dokonca 6. mali nad 30 rokov a najstarší až 47 (Šimon). Ich kolektív tvoril síce aj 17-ročný Hanzlík, ale priemer mali i tak až 31 rokov. Čiže môžeme o nich povedať starí páni. Druhou chakteristikou, ktorá sa v zápase u nich prejavila - množstvo žltých karát. Ďalšia bola vytrvalosť. Keďže v predchádzajúcich zápasoch sa o Rudňanoch hovorilo, že vydržia hrať iba prvý polčas, v tomto zápase vyrovnávajúci gól vsietili v druhom. Je pravda, že v druhom aj vymenili troch hráčov z lavičky, ale pomohlo to. Domáci nevyužili príležitosť preskočiť súpera v tabuľke o jedno miesto, ale zato ich chválim, že postavili mladých aj hráčov, ktorí nesklamali.
Sokol Bohúňovo - Tatran Betliar 2:1 (1:1). G: K. Illés (32´), R. Kulík (72´) - Ľ. Šofranko (31´). R: L. Gyenes - A. Farkaš, K. Baczúk. Väčšiu motiváciu na lepší výsledok mali v tomto zápase domáci, než hostia. V podstate už aj tak išlo iba o vzájomnú prestíž, čo sa aj potvrdilo. Aj keď hostia, ešte vlani účastník V. ligy, sa po pol hodine hry ujali vedenia, domáci na gól odpovedali o minutu vyrovnávajúcim gólom. O výsledku nakoniec rozhodol 18 minút pred koncom domáci Kulik. Zo strany hostí sa zapísali rozhodcovi udelením žltých kariet dva hráči, čo na vyrovnanie sa nerátalo.
Baník Nižná Slaná - FO Vlachovo 5:2 (2:1). G: J. Gelda 2 (15´, 43´), P. Lipták 2 (48´, 51´), G. Keršák (66´) - M. Gál (29´), M. Marciš (85´, PK). ŽK: V. Mihalik (73´). R: R. Drenko – L. Šalamon, V. Martinko. D: 60. Susedské derby prilákalo do hľadiska 60 divákov, čo býva na takéto zápasy veľmi málo. Padlo však sedem gólov a tie museli najmä domácich fanúšikov potešiť. Pri väčšej snahe hostí sa mohla rysovať príležitosť preskočiť v tabuľke ďalšieho suseda – Betliar – po ich prehre v Bohúňove, ale Vlachovčania sa o to ani nesnažili. Najstarší hráč domácich, Keršák, stále dokazuje, že je viac ako platným hráčom Nižnoslancov.
Nedeľa popoludnie: FK Hrhov – ŠK Jablonov n/T 1:5 (0:2). G: T. Szakács (81´) - F. Rohály 2 (8´, 69´), A. Vislay (43´), Á. Kardos (73´), P. Ungváry-szabó (83´). ŽK: bez kariet. R: J. Szor – D. Poťmák, R. Farkaš. D: ?. Zdá sa, že domáci už rezignovali polepšiť si v ostatnom zápase ročníka a poskočiť o dve miesta v tabuľke vyššie. Radšej ponechali túto možnosť hosťom zo susednej dediny, ktorí stáli v tabuľke oveľa lepšie a mohli byť ešte vyššie. Takto ostalo pre Hrhovčanov v tomto ročníku až 11-te miesto. Hostia si však polepšili aj skóre.
Baník Rožňavské Bystré - OFK Vyšná Slaná 1:2 (1:1). G: Š. Dorkin (20´) - B. Kuzma (24´), O. Liptai (60´). ŽK: F. Čapó (24´), D. Koncz (62´) - 0. R: S. Haviarik – R. Mikulec, J. Gyenes. D: 80. Aký požičaj, taký vráť, môže sa povedať o tomto zápase. V jesennom kole Baníci vo Vyšnej Slanej prekvapivo zvíťazili, teraz požičané Vyšnoslancom doma vrátili. Bolo to však na úkor svojho postavenia v tabuľke, keď v boji o piate miesto lepšie od Bystranov dopadli Jablonovčania, ktorí v susedskom derby zvíťazili vysoko v Hrhove. Bystrania doplatili na veľké oslabenia mužstva na jar odchodom niektorých opôr za prácou do zahraničia. V tomto ročníku dokázali vybojovať iba šiestu priečku, čo nie je ani podľa tradície, ani predstáv mužstva, ale ani vedenia. Zaujímavosťou zápasu bolo, že jeden z najstarších hráčov I. triedy - brankár domáceho mužstva Csaba Koncz - oslávil narodenie svojho prvého vnúčaťa deň pred zápasom. Gratulujeme k milej udalosti aj my a želáme (veríme, že budúcemu futbalistovi), veľa zdravia a mladým rodičom veľa potešenia z prvého prírastku do rodiny.
( MG - od)
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).