V poradí piata sezóna (2015/2016) bola pre ňu najúspešnejšia, obsadila siedmu priečku. Mužstvo sa posilnilo o bratov Rochlovcov, Lomparta, a po odstúpení Dediniek z I. triedy aj o Revaya, Putnockého a Majerčáka. O účinkovaní Dobšinej sa dozvedáme prostredníctvom spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika.
Tréner Július Strelka výsledky klubu hodnotí takto: Pred jarnou časťou do kádra pribudli Jakub Rochl, Peter Revay, Miroslav Majerčák, vrátil sa brankár Pavol Breuer, z dorastu Michal Langer a Lukáš Greško a po zranení Tomáš Turzák. Príprava prebiehala už tradične 2 krát do týždňa v telocvični a raz vonku, plus pripravené zápasy. Vcelku sa hralo dobre, až na zápas v Čečejovciach, kde sme hrali katastrofálne a už tradične máme problém s premieňaním šancí, lebo ináč by sme v tabuľke boli vyššie. Z hráčov by som vyzdvihol Adama Galla a za prístup v tréningu Jerguša Barnáka, Jána Rochla a Matúša Martinka. Umiestnenie je dobré, som spokojný, aj keď mužstvo má ešte naviac, sú tam ešte rezervy.
Hráč Jerguš Barnák tomu dodal: Sezóna bola výborná, najlepšia akú sme kedy mali pre Dobšinú a teraz sme tam čisto mladí chlapi, sme všetci kamaráti, máme sa radi a zabojujeme jeden za druhého a nepovieme na seba jedno zlé slovo. Tréner trénuje výborne - skvelé a kondičné tréningy.
Pripomeňme si výsledky, ktoré MFK Dobšiná dosiahla v jarnej časti súťaže:
Dobšiná – Koš. N. Ves 4:2 Putnocký, Husár, Ján Rochl 2
Turňa – Dobšiná 0:0
Krh. Podhradie – Dobšiná 3:0
Dobšiná – Poproč 1:0 Husár
Ťahanovce – Dobšiná 3:0
Dobšiná – Malá Ida 2:1 Gotthardt, Husár
Kokšov – Bakša – Dobšiná 4:3 Husár, Putnocký 2
Dobšiná – G. Hôrka 2:0 Husár, Ján Rochl
Sokoľany – Dobšiná 2:1 Július Strelka
Dobšiná – Perín 4:3 Husár, Gotthardt, Martinko, Ján Rochl
Čečejovce – Dobšiná 6:1 Husár
Dobšiná – Veľká Ida 2:2 Barnák, vlastný
Strelci v jarnej časti
7 gólov: Husár
3 góly: Ján Rochl, Putnocký
2 góly: Gotthardt
1 gól: Barnák, Martinko, Július Strelka
Zaujímavosti: V Turni n. / B. mala Dobšiná 7 hráčov na lavičke náhradníkov.
Káder Dobšinej v jarnej časti: Štefan Potočný, Pavol Breuer – Peter Husár, Jerguš Barnák, Róbert Gotthardt, Martin Strelka, Július Strelka, Matúš Martinko, Marcel Putnocký, Ján Rochl, Adam Gallo, Peter Fabian, Filip Fabian, Michal Langer, Lukáš Greško, Tomáš Turzák, Miroslav Majerčák, Patrik Hutník, Jaroslav Hutník, Peter Revay, Matej Dudra, Jakub Rochl.
Príchody pred jarnou časťou: Jakub Rochl (z Gem. Polomy), Peter Revay, Miroslav Majerčák (obaja z Dediniek), Pavol Breuer (návrat po dlhšej dobe), Michal Langer, Lukáš Greško (obaja z dorastu), Tomáš Turzák (návrat po zranení).
Odchody pred jarnou časťou: Matej Lompart (ukončenie hosťovania)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Foto: Štefan Surovský (Zo zápasu v Turni n. / B.)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.