V poradí piata sezóna (2015/2016) bola pre ňu najúspešnejšia, obsadila siedmu priečku. Mužstvo sa posilnilo o bratov Rochlovcov, Lomparta, a po odstúpení Dediniek z I. triedy aj o Revaya, Putnockého a Majerčáka. O účinkovaní Dobšinej sa dozvedáme prostredníctvom spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika.
Tréner Július Strelka výsledky klubu hodnotí takto: Pred jarnou časťou do kádra pribudli Jakub Rochl, Peter Revay, Miroslav Majerčák, vrátil sa brankár Pavol Breuer, z dorastu Michal Langer a Lukáš Greško a po zranení Tomáš Turzák. Príprava prebiehala už tradične 2 krát do týždňa v telocvični a raz vonku, plus pripravené zápasy. Vcelku sa hralo dobre, až na zápas v Čečejovciach, kde sme hrali katastrofálne a už tradične máme problém s premieňaním šancí, lebo ináč by sme v tabuľke boli vyššie. Z hráčov by som vyzdvihol Adama Galla a za prístup v tréningu Jerguša Barnáka, Jána Rochla a Matúša Martinka. Umiestnenie je dobré, som spokojný, aj keď mužstvo má ešte naviac, sú tam ešte rezervy.
Hráč Jerguš Barnák tomu dodal: Sezóna bola výborná, najlepšia akú sme kedy mali pre Dobšinú a teraz sme tam čisto mladí chlapi, sme všetci kamaráti, máme sa radi a zabojujeme jeden za druhého a nepovieme na seba jedno zlé slovo. Tréner trénuje výborne - skvelé a kondičné tréningy.
Pripomeňme si výsledky, ktoré MFK Dobšiná dosiahla v jarnej časti súťaže:
Dobšiná – Koš. N. Ves 4:2 Putnocký, Husár, Ján Rochl 2
Turňa – Dobšiná 0:0
Krh. Podhradie – Dobšiná 3:0
Dobšiná – Poproč 1:0 Husár
Ťahanovce – Dobšiná 3:0
Dobšiná – Malá Ida 2:1 Gotthardt, Husár
Kokšov – Bakša – Dobšiná 4:3 Husár, Putnocký 2
Dobšiná – G. Hôrka 2:0 Husár, Ján Rochl
Sokoľany – Dobšiná 2:1 Július Strelka
Dobšiná – Perín 4:3 Husár, Gotthardt, Martinko, Ján Rochl
Čečejovce – Dobšiná 6:1 Husár
Dobšiná – Veľká Ida 2:2 Barnák, vlastný
Strelci v jarnej časti
7 gólov: Husár
3 góly: Ján Rochl, Putnocký
2 góly: Gotthardt
1 gól: Barnák, Martinko, Július Strelka
Zaujímavosti: V Turni n. / B. mala Dobšiná 7 hráčov na lavičke náhradníkov.
Káder Dobšinej v jarnej časti: Štefan Potočný, Pavol Breuer – Peter Husár, Jerguš Barnák, Róbert Gotthardt, Martin Strelka, Július Strelka, Matúš Martinko, Marcel Putnocký, Ján Rochl, Adam Gallo, Peter Fabian, Filip Fabian, Michal Langer, Lukáš Greško, Tomáš Turzák, Miroslav Majerčák, Patrik Hutník, Jaroslav Hutník, Peter Revay, Matej Dudra, Jakub Rochl.
Príchody pred jarnou časťou: Jakub Rochl (z Gem. Polomy), Peter Revay, Miroslav Majerčák (obaja z Dediniek), Pavol Breuer (návrat po dlhšej dobe), Michal Langer, Lukáš Greško (obaja z dorastu), Tomáš Turzák (návrat po zranení).
Odchody pred jarnou časťou: Matej Lompart (ukončenie hosťovania)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Foto: Štefan Surovský (Zo zápasu v Turni n. / B.)
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.