Turnaja sa zúčastnili futbalisti Baníka Drnava, Baníka Rakovnica, Baníka Štítnik a domáceho Baníka Rožňavské Bystré. Aj keď všetky mužstvá nenastúpili v kompletnom zložení a boli posilnení o hráčov dorastu, alebo z iných klubov, úroveň zápasov to vôbec nepoznačilo a všetky zápasy, ktoré mužstvá odohrali za nepriaznivého počasia, ale na kvalitne udržiavanom trávniku, predstavovali slušnú úroveň.
Krátko pred začiatkom turnaja, ktorý sa začal o 12-ej hodine, hráči domáceho Á-čka na čele s funkcionármi klubu na miestnom cintoríne položením vencov na hroboch spomínaných hráčov im vzdali hold.
Víťazom turnaja sa stal domáci Baník Rožňavské Bystré, ktorý vo finále zdolal Baník Drnava 2:1. V súboji o tretie miesto sa stretli Baník Rakovnica - Baník Štítnik. Zápas sa skončili víťazstvom Štítnika v pomere 3:1.
Prestávka medzi finálovými zápasmi bola poznamenaná dvoma udalosťami. Najprv minútou ticha si všetci prítomní uctili bývalého hráča Jaroslava Gonosa, ktorý nečakane zomrel 21.6.2016 vo veku 61 rokov. V mladom veku vyše 20 rokov aktívne hrával za domáci klub. V jeho futbalových šľapajách idú aj jeho dvaja synovia Jaroslav i Ján, ktorí svoje futbalové umenie prezentujú tiež v rodnej obci.
Druhou udalosťou bol nevšedný zápas, ktorý využili usporiadatelia na preukázanie schopností bývalých futbalistov domáceho Baníka a dorastencov klubu doplnených niektorými mladými neregistrovanými hráčmi. V normálnom čase sa zápas skončil nerozhodne 2:2. Na penalty vyhrali dorastenci a dosiahli tak pekný úspech.
Ešte predtým sa odohrali tieto zápasy: Baník Drnava - Baník Štítnik 4:1, Baník Rožňavské Bystré - Baník Rakovnica 7:0.
Úlohy rozhodcov sa dobre zhostili Gyenesovci: Július, Lukáš a Tomáš.
Zápasy s ohľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky sledovalo slušných vyše sto divákov. Tí si prišli na svoje aj vďaka kvalitnému gulášu a pripravenému občerstveniu.
Kuriozitou turnaja bolo, že hráči Baníka Drnava prišli len desiati a z nich iba 4 hráči boli zo základnej zostavy. Jedenásteho hráča si preto požičali z domáceho klubu.
Keďže domáci futbalista Ivan Galata požiadal o uvoľnenie z klubu, zápas bývalých hráčov Baníka Rožňavské Bystré s dorastencami obce bol jeho rozlúčkovým zápasom s dnes už bývalým klubom. Na pamiatku mu vedenie Baníka venovalo dres s jeho tradičným číslom. Bude mu pripomínať, že v Bystrom odohral dlhé roky a nastupoval v základnej zostave. Od novej futbalovej sezóny bude hrať v novozaloženom klube Polom Gemerská Poloma, kde má aj trvalý pobyt.
MG - od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.