dostali do skupiny 16 štvrtoligových mužstiev ako víťazi V. ligy K-G skupiny z predošlého ročníka. Štvrtá liga JUH má 4 nováčikov: FK Bodva Moldava n/B ako vypadávajúce mužstvo z III. ligy a víťazi z nižších súťaží V. ligy: Družstevník Parchovany, Štart Hrabušice a spomínané Krh. Podhradie. Prakticky nahradili Družstevník Veľký Horeš, ktorý postúpil do III. ligy, MŠK Tatran Spišské Vlachy, Lokomotívu ŠM Michaľany a Olympiu Borša, ktoré zo súťaže vypadli. Svoju pripravenosť všetky mužstvá preukázali hneď v prvom kole, ktoré sa rozohralo v sobotu 30. júla dvoma zápasmi: ŠK Strážske - Sobrance 2:1 a Bodva Moldava n/B - Družstevník Parchovany 4:0. V mužstve Moldavy príjemne prekvapil 18-ročný strelec J. Saloci, ktorý sa zaskvel troma gólmi. Fanúšikovia na hornom Gemeri boli najviac zvedaví na to, ako sa prejaví krásnohorské mužstvo v Medzeve. Výsledkovo však neprerazilo. Zato skvelý výsledok zaznamenali hráči Rožňavy, ktorí deklasovali domácich MFK Veľké Kapušany vysoko 8:1 a dosiahli v tomto kole z ostatných mužstiev 4. ligy najvyšší počet strelených gólov. Vonku bodovali tiež len ako jedno z dvoch mužstiev (Gelnica). Ich strelec J. Figúr sa tromi gólmi spolu s J. Salócim (Moldava n/B) dostal na čelo tabuľky strelcov. Čo je na začiatok súťaže pre Rožňavčanov zatiaľ nevídané.
Začnime teda zápasom, v ktorom padlo najviac gólov:
MFK Veľké Kapušany - MFK Rožňava 1:8 (0:4). Góly: G. Vášky /82´) - J. Figúr 3 (21´, 41´, 59´), Á. Lippai (19´, 77´), J. Ďuríček (33´), L. Drobňák (48´), P. Husár (68´). ŽK: T. Szabó (7´), G. Vášky (52´) - 0. R: Ľ. Róka - M. Djordjevič, M. Železňák. D: 100.
Hostia svoj prvý vstup do súťaže mali priam raketový. Súpera zaťažili gólmi už po štvrťhodine hry a keďže domáci im dosť dovolili, využil to z hostí najmä najlepší ich vlaňajší strelec Jaroslav Figúr a zaznamenal až tri góly. K nemu sa pridali aj ďalší spoluhráči, z ktorých Ákos Lippai si strelecky dvakrát polepšil. Hostia skorigovali veľmi nepriaznivý stav až v 82. minúte. Hostia hrali aj bez kariet.
Spartak Medzev – FK Krásnohorské Podhradie 3:1 (1:1). Góly: M. Petričko (27´), M. Stropkay (47´), L. Lukáč (73´) - L. Héger (13´). ŽK: hralo sa bez kariet. R: E. Anguš - V. Paulišin, I. Havrila. D: P. Dzido. Div: 100.
Nováčik súťaže si vzal so sebou do Medzeva už nového hráča Lukáša Hégera, ktorý v lete prestúpil z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Ten sa ukázal aj ako pohotový strelec, keď otvoril skóre v tomto zápase už v 13. minúte. Potom sa začali viac prejavovať domáci hráči a postupne prebrali iniciatívu i gólovo. Krásnohorčania takto prvýkrát okúsili štvrtoligový futbal na ihrisku súpera. Čas ešte ukáže, aká bude pre nich nová súťaž.
ZOSTAVY
MFK Rožňava: Š. Mišina - P. Sappanoš, M. Róth, J. Ďuríček, M. Gere (87 J. Korfanta), P. Gere (C), Á. Lippai, L. Drobňák (68´, P. Husár), L. Strelka, F. Kovács, J. Figúr.
FK Krásnohorské Podhradie: M. Manko - Š. Kún, Cs. Kiss (59´ J. Piater), M. Mészner, N. Luko, K. Zubrický, J. Erdofalvi (C), R. Kuzma (A. Krak), L. Héger, Z. Zdechovan.
Ostatné výsledky 1. kola IV. Ligy JUH:
ŠK Strážske - MFK Sobrance 2:1 (1:1), FK Bodva Moldava n/B2:0), - Družstevník Parchovany 4:0 (2:0), Pokrok SEZ Krompachy – FK Geča 2:0 (2:0), Slovan Veľký Folkmar - Mária Huta Gelnica 2:3 (2:2), Mladosť Kalša - Štart Hrabušice 2:0 (1:0), FK Čaňa - OŠK Rudňany 4:0 (0:0).
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 1. KOLE
| 1. | Rožňava | 1 | 1 | 0 | 0 | 8:1 | 3 |
| 2. | Moldava n/B | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:0 | 3 |
| 2. | Čaňa | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:0 | 3 |
| 4. | Medzev | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 | 3 |
| 5. | Kalša | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 5. | Krompachy | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 7. | Mária Huta Gelnica | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 8. | Strážske | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 | 3 |
| 9. | Veľký Folkmar | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 10. | Sobrance | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:2 | 0 |
| 11. | Krásnohorské Podhradie | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:3 | 0 |
| 12. | Geča | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 12. | Hrabušice | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 14. | Rudňany | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:4 | 0 |
| 14. | Parchovany | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:4 | 0 |
| 16. | Veľké Kapušany | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:8 | 0 |
MG od
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).