dostali do skupiny 16 štvrtoligových mužstiev ako víťazi V. ligy K-G skupiny z predošlého ročníka. Štvrtá liga JUH má 4 nováčikov: FK Bodva Moldava n/B ako vypadávajúce mužstvo z III. ligy a víťazi z nižších súťaží V. ligy: Družstevník Parchovany, Štart Hrabušice a spomínané Krh. Podhradie. Prakticky nahradili Družstevník Veľký Horeš, ktorý postúpil do III. ligy, MŠK Tatran Spišské Vlachy, Lokomotívu ŠM Michaľany a Olympiu Borša, ktoré zo súťaže vypadli. Svoju pripravenosť všetky mužstvá preukázali hneď v prvom kole, ktoré sa rozohralo v sobotu 30. júla dvoma zápasmi: ŠK Strážske - Sobrance 2:1 a Bodva Moldava n/B - Družstevník Parchovany 4:0. V mužstve Moldavy príjemne prekvapil 18-ročný strelec J. Saloci, ktorý sa zaskvel troma gólmi. Fanúšikovia na hornom Gemeri boli najviac zvedaví na to, ako sa prejaví krásnohorské mužstvo v Medzeve. Výsledkovo však neprerazilo. Zato skvelý výsledok zaznamenali hráči Rožňavy, ktorí deklasovali domácich MFK Veľké Kapušany vysoko 8:1 a dosiahli v tomto kole z ostatných mužstiev 4. ligy najvyšší počet strelených gólov. Vonku bodovali tiež len ako jedno z dvoch mužstiev (Gelnica). Ich strelec J. Figúr sa tromi gólmi spolu s J. Salócim (Moldava n/B) dostal na čelo tabuľky strelcov. Čo je na začiatok súťaže pre Rožňavčanov zatiaľ nevídané.
Začnime teda zápasom, v ktorom padlo najviac gólov:
MFK Veľké Kapušany - MFK Rožňava 1:8 (0:4). Góly: G. Vášky /82´) - J. Figúr 3 (21´, 41´, 59´), Á. Lippai (19´, 77´), J. Ďuríček (33´), L. Drobňák (48´), P. Husár (68´). ŽK: T. Szabó (7´), G. Vášky (52´) - 0. R: Ľ. Róka - M. Djordjevič, M. Železňák. D: 100.
Hostia svoj prvý vstup do súťaže mali priam raketový. Súpera zaťažili gólmi už po štvrťhodine hry a keďže domáci im dosť dovolili, využil to z hostí najmä najlepší ich vlaňajší strelec Jaroslav Figúr a zaznamenal až tri góly. K nemu sa pridali aj ďalší spoluhráči, z ktorých Ákos Lippai si strelecky dvakrát polepšil. Hostia skorigovali veľmi nepriaznivý stav až v 82. minúte. Hostia hrali aj bez kariet.
Spartak Medzev – FK Krásnohorské Podhradie 3:1 (1:1). Góly: M. Petričko (27´), M. Stropkay (47´), L. Lukáč (73´) - L. Héger (13´). ŽK: hralo sa bez kariet. R: E. Anguš - V. Paulišin, I. Havrila. D: P. Dzido. Div: 100.
Nováčik súťaže si vzal so sebou do Medzeva už nového hráča Lukáša Hégera, ktorý v lete prestúpil z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Ten sa ukázal aj ako pohotový strelec, keď otvoril skóre v tomto zápase už v 13. minúte. Potom sa začali viac prejavovať domáci hráči a postupne prebrali iniciatívu i gólovo. Krásnohorčania takto prvýkrát okúsili štvrtoligový futbal na ihrisku súpera. Čas ešte ukáže, aká bude pre nich nová súťaž.
ZOSTAVY
MFK Rožňava: Š. Mišina - P. Sappanoš, M. Róth, J. Ďuríček, M. Gere (87 J. Korfanta), P. Gere (C), Á. Lippai, L. Drobňák (68´, P. Husár), L. Strelka, F. Kovács, J. Figúr.
FK Krásnohorské Podhradie: M. Manko - Š. Kún, Cs. Kiss (59´ J. Piater), M. Mészner, N. Luko, K. Zubrický, J. Erdofalvi (C), R. Kuzma (A. Krak), L. Héger, Z. Zdechovan.
Ostatné výsledky 1. kola IV. Ligy JUH:
ŠK Strážske - MFK Sobrance 2:1 (1:1), FK Bodva Moldava n/B2:0), - Družstevník Parchovany 4:0 (2:0), Pokrok SEZ Krompachy – FK Geča 2:0 (2:0), Slovan Veľký Folkmar - Mária Huta Gelnica 2:3 (2:2), Mladosť Kalša - Štart Hrabušice 2:0 (1:0), FK Čaňa - OŠK Rudňany 4:0 (0:0).
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 1. KOLE
| 1. | Rožňava | 1 | 1 | 0 | 0 | 8:1 | 3 |
| 2. | Moldava n/B | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:0 | 3 |
| 2. | Čaňa | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:0 | 3 |
| 4. | Medzev | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 | 3 |
| 5. | Kalša | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 5. | Krompachy | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 7. | Mária Huta Gelnica | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 8. | Strážske | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 | 3 |
| 9. | Veľký Folkmar | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 10. | Sobrance | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:2 | 0 |
| 11. | Krásnohorské Podhradie | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:3 | 0 |
| 12. | Geča | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 12. | Hrabušice | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 14. | Rudňany | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:4 | 0 |
| 14. | Parchovany | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:4 | 0 |
| 16. | Veľké Kapušany | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:8 | 0 |
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-