súperom iba jeden gól a nazbierali 5 gólov do vlastnej siete. Oveľa lepšie začali skúsenejší hráči MFK Rožňava, ktorí pokračujú v dobrých výsledkoch dosiahnutých v jarnej časti. Pretavili ich hneď v dvoch úvodných zápasoch, ktoré hrali na ihriskách súperov. Minule sme ich pochválili za vynikajúci výsledok, ktorý dosiahli vo Veľkých Kapušanoch kde vyhrali 8:1. Teraz svoju kvalitu potvrdili v zápase u nováčika v Parchovanoch, kde vyhrali takisto vysoko 0:6. Štrnásť gólov a 6 bodov za dva zápasy je pre MFK Rožňava vynikajúci výsledok.
Družstevník Parchovany – MFK Rožňava 0:6 (0:2). Góly: F. Kovács (29´), L. Strelka (31´), L. Drobňák (49´), J. Ďuríček (81´), J. Figúr (84´), P. Husár (89´). ŽK: bez kariet. R: M. Jasečko - L. Tóth, D. Kostrtáb. DS: A. Szabó. DIV: 200. Zostava MFK: Š. Mišina - M. Róth, J. Ďuríček, M. Gere ©, P. Gere, Á. Lippai, L. Drobňák (66´ P. Sappanoš), L. Strelka (78´ T. Hajdúk), F. Kovács (82´ P. Husár). Parchovany sa v prvom domácom zápase snažili uhrať čo najlepší výsledok s lídrom súťaže, ten však strelecký potenciál rozložil na šiestich hráčov a najmä v závere zápasu príležitosti na skórovanie dokonale využil.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Pokrok SEZ Krompachy 0:2 (0:1). G: R. Gibala (29´), E. Hamrák (80´). ŽK: bez kariet. R: L. Bucko – M. Baloga, M. Hrebeňár. DS J. Tornay. DI: 200. Zostava FK: M. Manko - Š. Kun (836´ A. Krak), Cs. Kiss (66´ J. Piater), M. Mészner, N. Lauko (80´ M. Tóth), K. Zubrický, J. Erdofalvi (C), M. Almáši, R. Kuzma, L. Héger, J. Benedik. Prvý majstrovský zápas domácich v 4. futbalovej lige videlo pod Krásnohorským hradom okolo 200 divákov. Fanúšikovia však videli iba dva góly, ale škoda, že iba v sieti krásnohorského brankára. Nováčik narazil na silnejšieho súpera, ktorý vlaňajšok ukončil na 4. mieste tabuľky, čo sa prejavilo väčšími skúsenosťami z majstrovských bojov aj v tomto zápase. Bude potrebné, aby domáci vydržali veľký tlak silných súperov a pkúsili sa využiť na zisk bodov čo najskôr nasledujúce zápasy.
Foto: M. Vávrová (Facebook)
Ostatné výsledky 2. kola:
Bodva Moldava n/B - Kalša 1:5, Rudňany - Strážske 1:1, Sobrance - Veľké Kapušany 2:0, Geča - Veľký Folkmar 6:0, Gelnica - Čaňa 4:1.
TABUĽKA IV. LIGY PO 2 KOLÁCH
| 1. | Rožňava | 2 | 2 | 0 | 0 | 14:1 | 6 |
| 2. | Kalša | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:1 | 6 |
| 3. | Gelnica | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:3 | 6 |
| 4. | Krompachy | 2 | 2 | 0 | 0 | 4:0 | 6 |
| 5. | Medzev | 2 | 1 | 1 | 0 | 5:3 | 4 |
| 6. | Strážske | 2 | 1 | 1 | 0 | 3:2 | 4 |
| 7. | Geča | 2 | 1 | 0 | 1 | 6:2 | 3 |
| 8. | Čaňa | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:4 | 3 |
| 9. | Sobrance | 2 | 1 | 0 | 1 | 3:2 | 3 |
| 10. | Moldava n/B | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:5 | 3 |
| 11. | Hrabušice | 2 | 0 | 1 | 1 | 2:4 | 1 |
| 12. | Rudňany | 2 | 0 | 1 | 1 | 1:5 | 1 |
| 13. | Krh. Podhradie | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:5 | 1 |
| 14. | Veľký Folkmar | 2 | 0 | 0 | 2 | 2:9 | 0 |
| 15. | Veľké Kapušany | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:10 | 0 |
| 16. | Parchovany | 2 | 0 | 0 | 2 | 0:10 | 0 |
MG od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.