súperom iba jeden gól a nazbierali 5 gólov do vlastnej siete. Oveľa lepšie začali skúsenejší hráči MFK Rožňava, ktorí pokračujú v dobrých výsledkoch dosiahnutých v jarnej časti. Pretavili ich hneď v dvoch úvodných zápasoch, ktoré hrali na ihriskách súperov. Minule sme ich pochválili za vynikajúci výsledok, ktorý dosiahli vo Veľkých Kapušanoch kde vyhrali 8:1. Teraz svoju kvalitu potvrdili v zápase u nováčika v Parchovanoch, kde vyhrali takisto vysoko 0:6. Štrnásť gólov a 6 bodov za dva zápasy je pre MFK Rožňava vynikajúci výsledok.
Družstevník Parchovany – MFK Rožňava 0:6 (0:2). Góly: F. Kovács (29´), L. Strelka (31´), L. Drobňák (49´), J. Ďuríček (81´), J. Figúr (84´), P. Husár (89´). ŽK: bez kariet. R: M. Jasečko - L. Tóth, D. Kostrtáb. DS: A. Szabó. DIV: 200. Zostava MFK: Š. Mišina - M. Róth, J. Ďuríček, M. Gere ©, P. Gere, Á. Lippai, L. Drobňák (66´ P. Sappanoš), L. Strelka (78´ T. Hajdúk), F. Kovács (82´ P. Husár). Parchovany sa v prvom domácom zápase snažili uhrať čo najlepší výsledok s lídrom súťaže, ten však strelecký potenciál rozložil na šiestich hráčov a najmä v závere zápasu príležitosti na skórovanie dokonale využil.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Pokrok SEZ Krompachy 0:2 (0:1). G: R. Gibala (29´), E. Hamrák (80´). ŽK: bez kariet. R: L. Bucko – M. Baloga, M. Hrebeňár. DS J. Tornay. DI: 200. Zostava FK: M. Manko - Š. Kun (836´ A. Krak), Cs. Kiss (66´ J. Piater), M. Mészner, N. Lauko (80´ M. Tóth), K. Zubrický, J. Erdofalvi (C), M. Almáši, R. Kuzma, L. Héger, J. Benedik. Prvý majstrovský zápas domácich v 4. futbalovej lige videlo pod Krásnohorským hradom okolo 200 divákov. Fanúšikovia však videli iba dva góly, ale škoda, že iba v sieti krásnohorského brankára. Nováčik narazil na silnejšieho súpera, ktorý vlaňajšok ukončil na 4. mieste tabuľky, čo sa prejavilo väčšími skúsenosťami z majstrovských bojov aj v tomto zápase. Bude potrebné, aby domáci vydržali veľký tlak silných súperov a pkúsili sa využiť na zisk bodov čo najskôr nasledujúce zápasy.
Foto: M. Vávrová (Facebook)
Ostatné výsledky 2. kola:
Bodva Moldava n/B - Kalša 1:5, Rudňany - Strážske 1:1, Sobrance - Veľké Kapušany 2:0, Geča - Veľký Folkmar 6:0, Gelnica - Čaňa 4:1.
TABUĽKA IV. LIGY PO 2 KOLÁCH
| 1. | Rožňava | 2 | 2 | 0 | 0 | 14:1 | 6 |
| 2. | Kalša | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:1 | 6 |
| 3. | Gelnica | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:3 | 6 |
| 4. | Krompachy | 2 | 2 | 0 | 0 | 4:0 | 6 |
| 5. | Medzev | 2 | 1 | 1 | 0 | 5:3 | 4 |
| 6. | Strážske | 2 | 1 | 1 | 0 | 3:2 | 4 |
| 7. | Geča | 2 | 1 | 0 | 1 | 6:2 | 3 |
| 8. | Čaňa | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:4 | 3 |
| 9. | Sobrance | 2 | 1 | 0 | 1 | 3:2 | 3 |
| 10. | Moldava n/B | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:5 | 3 |
| 11. | Hrabušice | 2 | 0 | 1 | 1 | 2:4 | 1 |
| 12. | Rudňany | 2 | 0 | 1 | 1 | 1:5 | 1 |
| 13. | Krh. Podhradie | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:5 | 1 |
| 14. | Veľký Folkmar | 2 | 0 | 0 | 2 | 2:9 | 0 |
| 15. | Veľké Kapušany | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:10 | 0 |
| 16. | Parchovany | 2 | 0 | 0 | 2 | 0:10 | 0 |
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-