súperom iba jeden gól a nazbierali 5 gólov do vlastnej siete. Oveľa lepšie začali skúsenejší hráči MFK Rožňava, ktorí pokračujú v dobrých výsledkoch dosiahnutých v jarnej časti. Pretavili ich hneď v dvoch úvodných zápasoch, ktoré hrali na ihriskách súperov. Minule sme ich pochválili za vynikajúci výsledok, ktorý dosiahli vo Veľkých Kapušanoch kde vyhrali 8:1. Teraz svoju kvalitu potvrdili v zápase u nováčika v Parchovanoch, kde vyhrali takisto vysoko 0:6. Štrnásť gólov a 6 bodov za dva zápasy je pre MFK Rožňava vynikajúci výsledok.
Družstevník Parchovany – MFK Rožňava 0:6 (0:2). Góly: F. Kovács (29´), L. Strelka (31´), L. Drobňák (49´), J. Ďuríček (81´), J. Figúr (84´), P. Husár (89´). ŽK: bez kariet. R: M. Jasečko - L. Tóth, D. Kostrtáb. DS: A. Szabó. DIV: 200. Zostava MFK: Š. Mišina - M. Róth, J. Ďuríček, M. Gere ©, P. Gere, Á. Lippai, L. Drobňák (66´ P. Sappanoš), L. Strelka (78´ T. Hajdúk), F. Kovács (82´ P. Husár). Parchovany sa v prvom domácom zápase snažili uhrať čo najlepší výsledok s lídrom súťaže, ten však strelecký potenciál rozložil na šiestich hráčov a najmä v závere zápasu príležitosti na skórovanie dokonale využil.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Pokrok SEZ Krompachy 0:2 (0:1). G: R. Gibala (29´), E. Hamrák (80´). ŽK: bez kariet. R: L. Bucko – M. Baloga, M. Hrebeňár. DS J. Tornay. DI: 200. Zostava FK: M. Manko - Š. Kun (836´ A. Krak), Cs. Kiss (66´ J. Piater), M. Mészner, N. Lauko (80´ M. Tóth), K. Zubrický, J. Erdofalvi (C), M. Almáši, R. Kuzma, L. Héger, J. Benedik. Prvý majstrovský zápas domácich v 4. futbalovej lige videlo pod Krásnohorským hradom okolo 200 divákov. Fanúšikovia však videli iba dva góly, ale škoda, že iba v sieti krásnohorského brankára. Nováčik narazil na silnejšieho súpera, ktorý vlaňajšok ukončil na 4. mieste tabuľky, čo sa prejavilo väčšími skúsenosťami z majstrovských bojov aj v tomto zápase. Bude potrebné, aby domáci vydržali veľký tlak silných súperov a pkúsili sa využiť na zisk bodov čo najskôr nasledujúce zápasy.
Foto: M. Vávrová (Facebook)
Ostatné výsledky 2. kola:
Bodva Moldava n/B - Kalša 1:5, Rudňany - Strážske 1:1, Sobrance - Veľké Kapušany 2:0, Geča - Veľký Folkmar 6:0, Gelnica - Čaňa 4:1.
TABUĽKA IV. LIGY PO 2 KOLÁCH
| 1. | Rožňava | 2 | 2 | 0 | 0 | 14:1 | 6 |
| 2. | Kalša | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:1 | 6 |
| 3. | Gelnica | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:3 | 6 |
| 4. | Krompachy | 2 | 2 | 0 | 0 | 4:0 | 6 |
| 5. | Medzev | 2 | 1 | 1 | 0 | 5:3 | 4 |
| 6. | Strážske | 2 | 1 | 1 | 0 | 3:2 | 4 |
| 7. | Geča | 2 | 1 | 0 | 1 | 6:2 | 3 |
| 8. | Čaňa | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:4 | 3 |
| 9. | Sobrance | 2 | 1 | 0 | 1 | 3:2 | 3 |
| 10. | Moldava n/B | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:5 | 3 |
| 11. | Hrabušice | 2 | 0 | 1 | 1 | 2:4 | 1 |
| 12. | Rudňany | 2 | 0 | 1 | 1 | 1:5 | 1 |
| 13. | Krh. Podhradie | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:5 | 1 |
| 14. | Veľký Folkmar | 2 | 0 | 0 | 2 | 2:9 | 0 |
| 15. | Veľké Kapušany | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:10 | 0 |
| 16. | Parchovany | 2 | 0 | 0 | 2 | 0:10 | 0 |
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.