že nebude dostupná komukoľvek (predošlé publikácie boli stiahnuteľné z webovej stránky), ale chce ju vydať knižne. Požiadali sme ho o krátke zhodnotenie hráčskej kariéry.
Najlepší tréner
Jednoznačne bol ním Karol Kováč a bolo škodou, že ma viedol iba rok. Na tréningoch sa intenzívne venoval aj Štefanovi Tomášikovi, ktorý často musel siahnuť na dno síl, ale tvrdý tréning prinášal dobré výkony. Dokonca Štefan Tomášik mu občas pomohol so zostavou dospelých – napr. vonku Teplička, vonku Prakovce a aj konzultoval s ním zostavy žiakov na jar 2002 a občas robil aj tréningy. Tréner Kováč ho pozval na tréningy dospelých, kde ho vyskúšali skúsení hráči. Pre Štefana Tomášika bol veľký zážitok chytiť nájazd Ruszóa, ktorému sa potom spoluhráči smiali. Tréner tohto brankára dával ako príklad ostatným hráčom, keďže si zapisoval zostavy dospelých po každom kole a aj sa zaujímal sa aj o hru a výsledky dospelých a nechýbal na žiadnom tréningu. Predstavil ho aj hráčom dospelým. Tento tréner vedel maximálne využiť moje schopnosti, vedel ma aj povzbudiť aj dobre poradiť a nekričal na mňa nikdy. Dokonca sme sa mali iné názory na niektoré zostavy dospelých vonku, tréner rešpektoval môj názor. V priebehu jari 2002 už som na návrh trénera netrénoval so žiakmi, ale buď s dorastom (ak prišli na tréning) alebo s dospelými. Podľa trénera som prekročil výkonmi svoju vekovú kategóriu. Tento tréner mi zabezpečil stretnutie s mojim obľúbeným hráčom dospelých Mariánom Adamom v Nižnej Slanej, ktorý dochádzal na zápasy z Prešova. Na stretnutie som bol aj uvoľnený zo Základnej školy.
Odvolaný tréner kvôli Štefanovi Tomášikovi
Bol ním Rudolf Ferenčák. Tento tréner ma viedol v Nižnej Slanej v rokoch 2002 a 2003. Chcel zo mňa spraviť útočníka, v jednom zápase som aj nastúpil v útoku. Už samotní hráči vraveli trénerovi akú má spraviť zostavu. Nakoniec bol tréner odvolaný. Napriek tomu sa Štefan Tomášik naučil pod vedením tohto trénera zahrávať výkopy od bránky a aj nové tréningové cvičenia.
Tréner, ktorý odstúpil kvôli chybe Štefana Tomášika
Marián Ferenc. Tento ma viedol v Gemerskej Polome v rokoch 2005 - 2007. Trikrát mi sľúbil, že ma postaví alebo vystrieda, ale opak bol pravdou alebo zmenil zostavu na poslednú chvíľu po prehovorení druhým brankárom. Naviac ma dvakrát znemožnil pred spoluhráčmi. Dokonca priznal, že radšej má druhého brankára, ktorý nechodil na tréningy. Tvrdil, že ak by staval brankárov podľa účasti na tréningoch, druhý brankár by nehral. Na tréningoch brankár Tomášik chytať mohol, ale na zápasoch nie. Na otázku prečo ho nestavia odpovedal, že to je podplatené. V roku 2006 hráči neočakávane zvolili za najlepšieho hráča dorastu Štefana Tomášika, hoci nehral pravidelne, ale pomáhal trénerovi so zostavami a aj viedol niektoré tréningy spolu s Júliusom Benedikom pri absencii hlavného trénera. Ako som sa dozvedel neskôr hlasovanie bolo zmanipulované trénerom Ferencom, ktorý si ma chcel udržať v kádri. Slabá zápasová prax Štefana Tomášika pod vedením Mariána Ferenca vyvrcholila, keď sa ho tréner na turnaji v Čiernom Balogu v roku 2007 rozhodol postaviť na druhý polčas finálového zápasu. Kvôli chybe brankára Gemerská Poloma prehrala a pohár nezískala. Tréner odstúpil.
Ďalší tréneri
Jozef Grančák. Viackrát sľúbil Štefanovi Tomášikovi, keď bol náhradník, že ho postaví, avšak nestalo sa tak. Nakoniec bol jednotkou na jar 2004. Svoje chyby z jesene oplatil gólmanovi tým, že sa mu venoval na tréningu a on určil, že je najlepší hráč z jarnej časti s čím sa zhodol aj s inými hráčmi. Ďalším bol Milan Petergáč. Tréner, pod ktorým Štefan Tomášik nehral majstrovské zápasy - Július Benedik.
Keď partia drží
Tréner Grančák nedával vždy gólmana Tomášika do základu v sezóne 2003 - 2004. Hráči Dalibor Hajči a Štefan Gunár oznámili, že v ďalšom kole budú na lavičke oni.
Čo zabránilo presadeniu v mužstve dospelých ?
V Gemerskej Polome som bol v sezóne 2007 – 2008 každé kolo dobre pripravený na zápas, ale tréner ma nestaval. Po prehre v Plešivci som cítil, že som zbytočný a na ďalšie zápasy som už nechodil. Po sezóne som začal študovať na Vysokej škole, gólmanom Mišinovi v Gemerskej Polome a Krnáčovi v Nižnej Slanej (na jeseň 2008) som dvojku nechcel robiť a tréneri Ferenc a Benedik stratili u mňa dôveru. Na jar 2009 som sa chcel vrátiť do Nižnej Slanej, ale nepodarilo sa. Naviac aj rozvrh v škole som mal zlý, lebo domov som chodil v neskoro piatok . Prakticky až po zranení Ivana Krnáča v roku 2010 som začal chytať, ale po návrate Ivana Krnáča som bol opäť na lavičke. Naviac do kádra pribudol brankár Matúš Pitoňák, čím bolo zrejmé, že so mnou na post jednotky nerátali a neskôr už ani ako náhradný brankár, lebo ma z tejto pozície vytlačil Viliam Máťaš. Po zranení, keď som musel vynechať celú jarnú časť som pôsobil v Gemerskej Polome, ale už to nebolo ono, bolo vidieť, že som pol roka nechytal. Naviac do kádra pribudol Slavo mír Paliha, ak by som vedel, že budem tretí brankár do tohto klubu by som nešiel. V nasledujúcich dvoch rokoch bolo prioritou dokončiť školu.
Rozlúčkový zápas Štefana Tomášika v Nižnej Slanej v roku 2005
Vedenie klubu v Nižnej Slanej, hráči dospelých (vtedajší aj bývalí) a bývalého dorasteneckého mužstva spravili Štefanovi Tomášikovi rozlúčkový zápas a hoci bol už v čase majstrovských zápasov, účasť na ňom neodmietol. Na zápas sa dostavili aj osobnosti ako Marián Adam z Prešova a Gustáv Keršák z Bratislavy, Július Turcsányi, Maroš Dovec, Roman Lindák alebo Karol Kováč. Brankár však podal veľmi zlý výkon nakoľko bol veľmi vyťažený (mimo tréningov chodil aj do Nižnej Slanej) a bol dojatý z toho, čo mu pripravili. Gustáv Keršák odovzdal Štefanovi Tomášikovi na pamiatku kapitánsku pásku.
Vizitka
Meno a priezvisko: Štefan Tomášik
Ocenenia: najlepší hráč žiakov (2002, 2003), najlepší hráč dorastu na jar 2004, 2004 / 2005, 2005 / 2006
Kluby: Nižná Slaná (2001 – 2005), Gemerská Poloma (2005-2008), Nižná Slaná (jar 2010 – 2013), Gemerská Poloma (2013)
Publikácie: 2011 - Prvá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011 2013 - Druhá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011.
Obľúbený hráč: Marián Adam

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-