že nebude dostupná komukoľvek (predošlé publikácie boli stiahnuteľné z webovej stránky), ale chce ju vydať knižne. Požiadali sme ho o krátke zhodnotenie hráčskej kariéry.
Najlepší tréner
Jednoznačne bol ním Karol Kováč a bolo škodou, že ma viedol iba rok. Na tréningoch sa intenzívne venoval aj Štefanovi Tomášikovi, ktorý často musel siahnuť na dno síl, ale tvrdý tréning prinášal dobré výkony. Dokonca Štefan Tomášik mu občas pomohol so zostavou dospelých – napr. vonku Teplička, vonku Prakovce a aj konzultoval s ním zostavy žiakov na jar 2002 a občas robil aj tréningy. Tréner Kováč ho pozval na tréningy dospelých, kde ho vyskúšali skúsení hráči. Pre Štefana Tomášika bol veľký zážitok chytiť nájazd Ruszóa, ktorému sa potom spoluhráči smiali. Tréner tohto brankára dával ako príklad ostatným hráčom, keďže si zapisoval zostavy dospelých po každom kole a aj sa zaujímal sa aj o hru a výsledky dospelých a nechýbal na žiadnom tréningu. Predstavil ho aj hráčom dospelým. Tento tréner vedel maximálne využiť moje schopnosti, vedel ma aj povzbudiť aj dobre poradiť a nekričal na mňa nikdy. Dokonca sme sa mali iné názory na niektoré zostavy dospelých vonku, tréner rešpektoval môj názor. V priebehu jari 2002 už som na návrh trénera netrénoval so žiakmi, ale buď s dorastom (ak prišli na tréning) alebo s dospelými. Podľa trénera som prekročil výkonmi svoju vekovú kategóriu. Tento tréner mi zabezpečil stretnutie s mojim obľúbeným hráčom dospelých Mariánom Adamom v Nižnej Slanej, ktorý dochádzal na zápasy z Prešova. Na stretnutie som bol aj uvoľnený zo Základnej školy.
Odvolaný tréner kvôli Štefanovi Tomášikovi
Bol ním Rudolf Ferenčák. Tento tréner ma viedol v Nižnej Slanej v rokoch 2002 a 2003. Chcel zo mňa spraviť útočníka, v jednom zápase som aj nastúpil v útoku. Už samotní hráči vraveli trénerovi akú má spraviť zostavu. Nakoniec bol tréner odvolaný. Napriek tomu sa Štefan Tomášik naučil pod vedením tohto trénera zahrávať výkopy od bránky a aj nové tréningové cvičenia.
Tréner, ktorý odstúpil kvôli chybe Štefana Tomášika
Marián Ferenc. Tento ma viedol v Gemerskej Polome v rokoch 2005 - 2007. Trikrát mi sľúbil, že ma postaví alebo vystrieda, ale opak bol pravdou alebo zmenil zostavu na poslednú chvíľu po prehovorení druhým brankárom. Naviac ma dvakrát znemožnil pred spoluhráčmi. Dokonca priznal, že radšej má druhého brankára, ktorý nechodil na tréningy. Tvrdil, že ak by staval brankárov podľa účasti na tréningoch, druhý brankár by nehral. Na tréningoch brankár Tomášik chytať mohol, ale na zápasoch nie. Na otázku prečo ho nestavia odpovedal, že to je podplatené. V roku 2006 hráči neočakávane zvolili za najlepšieho hráča dorastu Štefana Tomášika, hoci nehral pravidelne, ale pomáhal trénerovi so zostavami a aj viedol niektoré tréningy spolu s Júliusom Benedikom pri absencii hlavného trénera. Ako som sa dozvedel neskôr hlasovanie bolo zmanipulované trénerom Ferencom, ktorý si ma chcel udržať v kádri. Slabá zápasová prax Štefana Tomášika pod vedením Mariána Ferenca vyvrcholila, keď sa ho tréner na turnaji v Čiernom Balogu v roku 2007 rozhodol postaviť na druhý polčas finálového zápasu. Kvôli chybe brankára Gemerská Poloma prehrala a pohár nezískala. Tréner odstúpil.
Ďalší tréneri
Jozef Grančák. Viackrát sľúbil Štefanovi Tomášikovi, keď bol náhradník, že ho postaví, avšak nestalo sa tak. Nakoniec bol jednotkou na jar 2004. Svoje chyby z jesene oplatil gólmanovi tým, že sa mu venoval na tréningu a on určil, že je najlepší hráč z jarnej časti s čím sa zhodol aj s inými hráčmi. Ďalším bol Milan Petergáč. Tréner, pod ktorým Štefan Tomášik nehral majstrovské zápasy - Július Benedik.
Keď partia drží
Tréner Grančák nedával vždy gólmana Tomášika do základu v sezóne 2003 - 2004. Hráči Dalibor Hajči a Štefan Gunár oznámili, že v ďalšom kole budú na lavičke oni.
Čo zabránilo presadeniu v mužstve dospelých ? 
V Gemerskej Polome som bol v sezóne 2007 – 2008 každé kolo dobre pripravený na zápas, ale tréner ma nestaval. Po prehre v Plešivci som cítil, že som zbytočný a na ďalšie zápasy som už nechodil. Po sezóne som začal študovať na Vysokej škole, gólmanom Mišinovi v Gemerskej Polome a Krnáčovi v Nižnej Slanej (na jeseň 2008) som dvojku nechcel robiť a tréneri Ferenc a Benedik stratili u mňa dôveru. Na jar 2009 som sa chcel vrátiť do Nižnej Slanej, ale nepodarilo sa. Naviac aj rozvrh v škole som mal zlý, lebo domov som chodil v neskoro piatok . Prakticky až po zranení Ivana Krnáča v roku 2010 som začal chytať, ale po návrate Ivana Krnáča som bol opäť na lavičke. Naviac do kádra pribudol brankár Matúš Pitoňák, čím bolo zrejmé, že so mnou na post jednotky nerátali a neskôr už ani ako náhradný brankár, lebo ma z tejto pozície vytlačil Viliam Máťaš. Po zranení, keď som musel vynechať celú jarnú časť som pôsobil v Gemerskej Polome, ale už to nebolo ono, bolo vidieť, že som pol roka nechytal. Naviac do kádra pribudol Slavo mír Paliha, ak by som vedel, že budem tretí brankár do tohto klubu by som nešiel. V nasledujúcich dvoch rokoch bolo prioritou dokončiť školu.
Rozlúčkový zápas Štefana Tomášika v Nižnej Slanej v roku 2005
Vedenie klubu v Nižnej Slanej, hráči dospelých (vtedajší aj bývalí) a bývalého dorasteneckého mužstva spravili Štefanovi Tomášikovi rozlúčkový zápas a hoci bol už v čase majstrovských zápasov, účasť na ňom neodmietol. Na zápas sa dostavili aj osobnosti ako Marián Adam z Prešova a Gustáv Keršák z Bratislavy, Július Turcsányi, Maroš Dovec, Roman Lindák alebo Karol Kováč. Brankár však podal veľmi zlý výkon nakoľko bol veľmi vyťažený (mimo tréningov chodil aj do Nižnej Slanej) a bol dojatý z toho, čo mu pripravili. Gustáv Keršák odovzdal Štefanovi Tomášikovi na pamiatku kapitánsku pásku.
Vizitka
Meno a priezvisko: Štefan Tomášik
Ocenenia: najlepší hráč žiakov (2002, 2003), najlepší hráč dorastu na jar 2004, 2004 / 2005, 2005 / 2006
Kluby: Nižná Slaná (2001 – 2005), Gemerská Poloma (2005-2008), Nižná Slaná (jar 2010 – 2013), Gemerská Poloma (2013)
Publikácie: 2011 - Prvá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011 2013 - Druhá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011.
Obľúbený hráč: Marián Adam
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).