že nebude dostupná komukoľvek (predošlé publikácie boli stiahnuteľné z webovej stránky), ale chce ju vydať knižne. Požiadali sme ho o krátke zhodnotenie hráčskej kariéry.
Najlepší tréner
Jednoznačne bol ním Karol Kováč a bolo škodou, že ma viedol iba rok. Na tréningoch sa intenzívne venoval aj Štefanovi Tomášikovi, ktorý často musel siahnuť na dno síl, ale tvrdý tréning prinášal dobré výkony. Dokonca Štefan Tomášik mu občas pomohol so zostavou dospelých – napr. vonku Teplička, vonku Prakovce a aj konzultoval s ním zostavy žiakov na jar 2002 a občas robil aj tréningy. Tréner Kováč ho pozval na tréningy dospelých, kde ho vyskúšali skúsení hráči. Pre Štefana Tomášika bol veľký zážitok chytiť nájazd Ruszóa, ktorému sa potom spoluhráči smiali. Tréner tohto brankára dával ako príklad ostatným hráčom, keďže si zapisoval zostavy dospelých po každom kole a aj sa zaujímal sa aj o hru a výsledky dospelých a nechýbal na žiadnom tréningu. Predstavil ho aj hráčom dospelým. Tento tréner vedel maximálne využiť moje schopnosti, vedel ma aj povzbudiť aj dobre poradiť a nekričal na mňa nikdy. Dokonca sme sa mali iné názory na niektoré zostavy dospelých vonku, tréner rešpektoval môj názor. V priebehu jari 2002 už som na návrh trénera netrénoval so žiakmi, ale buď s dorastom (ak prišli na tréning) alebo s dospelými. Podľa trénera som prekročil výkonmi svoju vekovú kategóriu. Tento tréner mi zabezpečil stretnutie s mojim obľúbeným hráčom dospelých Mariánom Adamom v Nižnej Slanej, ktorý dochádzal na zápasy z Prešova. Na stretnutie som bol aj uvoľnený zo Základnej školy.
Odvolaný tréner kvôli Štefanovi Tomášikovi
Bol ním Rudolf Ferenčák. Tento tréner ma viedol v Nižnej Slanej v rokoch 2002 a 2003. Chcel zo mňa spraviť útočníka, v jednom zápase som aj nastúpil v útoku. Už samotní hráči vraveli trénerovi akú má spraviť zostavu. Nakoniec bol tréner odvolaný. Napriek tomu sa Štefan Tomášik naučil pod vedením tohto trénera zahrávať výkopy od bránky a aj nové tréningové cvičenia.
Tréner, ktorý odstúpil kvôli chybe Štefana Tomášika
Marián Ferenc. Tento ma viedol v Gemerskej Polome v rokoch 2005 - 2007. Trikrát mi sľúbil, že ma postaví alebo vystrieda, ale opak bol pravdou alebo zmenil zostavu na poslednú chvíľu po prehovorení druhým brankárom. Naviac ma dvakrát znemožnil pred spoluhráčmi. Dokonca priznal, že radšej má druhého brankára, ktorý nechodil na tréningy. Tvrdil, že ak by staval brankárov podľa účasti na tréningoch, druhý brankár by nehral. Na tréningoch brankár Tomášik chytať mohol, ale na zápasoch nie. Na otázku prečo ho nestavia odpovedal, že to je podplatené. V roku 2006 hráči neočakávane zvolili za najlepšieho hráča dorastu Štefana Tomášika, hoci nehral pravidelne, ale pomáhal trénerovi so zostavami a aj viedol niektoré tréningy spolu s Júliusom Benedikom pri absencii hlavného trénera. Ako som sa dozvedel neskôr hlasovanie bolo zmanipulované trénerom Ferencom, ktorý si ma chcel udržať v kádri. Slabá zápasová prax Štefana Tomášika pod vedením Mariána Ferenca vyvrcholila, keď sa ho tréner na turnaji v Čiernom Balogu v roku 2007 rozhodol postaviť na druhý polčas finálového zápasu. Kvôli chybe brankára Gemerská Poloma prehrala a pohár nezískala. Tréner odstúpil.
Ďalší tréneri
Jozef Grančák. Viackrát sľúbil Štefanovi Tomášikovi, keď bol náhradník, že ho postaví, avšak nestalo sa tak. Nakoniec bol jednotkou na jar 2004. Svoje chyby z jesene oplatil gólmanovi tým, že sa mu venoval na tréningu a on určil, že je najlepší hráč z jarnej časti s čím sa zhodol aj s inými hráčmi. Ďalším bol Milan Petergáč. Tréner, pod ktorým Štefan Tomášik nehral majstrovské zápasy - Július Benedik.
Keď partia drží
Tréner Grančák nedával vždy gólmana Tomášika do základu v sezóne 2003 - 2004. Hráči Dalibor Hajči a Štefan Gunár oznámili, že v ďalšom kole budú na lavičke oni.
Čo zabránilo presadeniu v mužstve dospelých ?
V Gemerskej Polome som bol v sezóne 2007 – 2008 každé kolo dobre pripravený na zápas, ale tréner ma nestaval. Po prehre v Plešivci som cítil, že som zbytočný a na ďalšie zápasy som už nechodil. Po sezóne som začal študovať na Vysokej škole, gólmanom Mišinovi v Gemerskej Polome a Krnáčovi v Nižnej Slanej (na jeseň 2008) som dvojku nechcel robiť a tréneri Ferenc a Benedik stratili u mňa dôveru. Na jar 2009 som sa chcel vrátiť do Nižnej Slanej, ale nepodarilo sa. Naviac aj rozvrh v škole som mal zlý, lebo domov som chodil v neskoro piatok . Prakticky až po zranení Ivana Krnáča v roku 2010 som začal chytať, ale po návrate Ivana Krnáča som bol opäť na lavičke. Naviac do kádra pribudol brankár Matúš Pitoňák, čím bolo zrejmé, že so mnou na post jednotky nerátali a neskôr už ani ako náhradný brankár, lebo ma z tejto pozície vytlačil Viliam Máťaš. Po zranení, keď som musel vynechať celú jarnú časť som pôsobil v Gemerskej Polome, ale už to nebolo ono, bolo vidieť, že som pol roka nechytal. Naviac do kádra pribudol Slavo mír Paliha, ak by som vedel, že budem tretí brankár do tohto klubu by som nešiel. V nasledujúcich dvoch rokoch bolo prioritou dokončiť školu.
Rozlúčkový zápas Štefana Tomášika v Nižnej Slanej v roku 2005
Vedenie klubu v Nižnej Slanej, hráči dospelých (vtedajší aj bývalí) a bývalého dorasteneckého mužstva spravili Štefanovi Tomášikovi rozlúčkový zápas a hoci bol už v čase majstrovských zápasov, účasť na ňom neodmietol. Na zápas sa dostavili aj osobnosti ako Marián Adam z Prešova a Gustáv Keršák z Bratislavy, Július Turcsányi, Maroš Dovec, Roman Lindák alebo Karol Kováč. Brankár však podal veľmi zlý výkon nakoľko bol veľmi vyťažený (mimo tréningov chodil aj do Nižnej Slanej) a bol dojatý z toho, čo mu pripravili. Gustáv Keršák odovzdal Štefanovi Tomášikovi na pamiatku kapitánsku pásku.
Vizitka
Meno a priezvisko: Štefan Tomášik
Ocenenia: najlepší hráč žiakov (2002, 2003), najlepší hráč dorastu na jar 2004, 2004 / 2005, 2005 / 2006
Kluby: Nižná Slaná (2001 – 2005), Gemerská Poloma (2005-2008), Nižná Slaná (jar 2010 – 2013), Gemerská Poloma (2013)
Publikácie: 2011 - Prvá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011 2013 - Druhá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011.
Obľúbený hráč: Marián Adam
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-