že nebude dostupná komukoľvek (predošlé publikácie boli stiahnuteľné z webovej stránky), ale chce ju vydať knižne. Požiadali sme ho o krátke zhodnotenie hráčskej kariéry.
Najlepší tréner
Jednoznačne bol ním Karol Kováč a bolo škodou, že ma viedol iba rok. Na tréningoch sa intenzívne venoval aj Štefanovi Tomášikovi, ktorý často musel siahnuť na dno síl, ale tvrdý tréning prinášal dobré výkony. Dokonca Štefan Tomášik mu občas pomohol so zostavou dospelých – napr. vonku Teplička, vonku Prakovce a aj konzultoval s ním zostavy žiakov na jar 2002 a občas robil aj tréningy. Tréner Kováč ho pozval na tréningy dospelých, kde ho vyskúšali skúsení hráči. Pre Štefana Tomášika bol veľký zážitok chytiť nájazd Ruszóa, ktorému sa potom spoluhráči smiali. Tréner tohto brankára dával ako príklad ostatným hráčom, keďže si zapisoval zostavy dospelých po každom kole a aj sa zaujímal sa aj o hru a výsledky dospelých a nechýbal na žiadnom tréningu. Predstavil ho aj hráčom dospelým. Tento tréner vedel maximálne využiť moje schopnosti, vedel ma aj povzbudiť aj dobre poradiť a nekričal na mňa nikdy. Dokonca sme sa mali iné názory na niektoré zostavy dospelých vonku, tréner rešpektoval môj názor. V priebehu jari 2002 už som na návrh trénera netrénoval so žiakmi, ale buď s dorastom (ak prišli na tréning) alebo s dospelými. Podľa trénera som prekročil výkonmi svoju vekovú kategóriu. Tento tréner mi zabezpečil stretnutie s mojim obľúbeným hráčom dospelých Mariánom Adamom v Nižnej Slanej, ktorý dochádzal na zápasy z Prešova. Na stretnutie som bol aj uvoľnený zo Základnej školy.
Odvolaný tréner kvôli Štefanovi Tomášikovi
Bol ním Rudolf Ferenčák. Tento tréner ma viedol v Nižnej Slanej v rokoch 2002 a 2003. Chcel zo mňa spraviť útočníka, v jednom zápase som aj nastúpil v útoku. Už samotní hráči vraveli trénerovi akú má spraviť zostavu. Nakoniec bol tréner odvolaný. Napriek tomu sa Štefan Tomášik naučil pod vedením tohto trénera zahrávať výkopy od bránky a aj nové tréningové cvičenia.
Tréner, ktorý odstúpil kvôli chybe Štefana Tomášika
Marián Ferenc. Tento ma viedol v Gemerskej Polome v rokoch 2005 - 2007. Trikrát mi sľúbil, že ma postaví alebo vystrieda, ale opak bol pravdou alebo zmenil zostavu na poslednú chvíľu po prehovorení druhým brankárom. Naviac ma dvakrát znemožnil pred spoluhráčmi. Dokonca priznal, že radšej má druhého brankára, ktorý nechodil na tréningy. Tvrdil, že ak by staval brankárov podľa účasti na tréningoch, druhý brankár by nehral. Na tréningoch brankár Tomášik chytať mohol, ale na zápasoch nie. Na otázku prečo ho nestavia odpovedal, že to je podplatené. V roku 2006 hráči neočakávane zvolili za najlepšieho hráča dorastu Štefana Tomášika, hoci nehral pravidelne, ale pomáhal trénerovi so zostavami a aj viedol niektoré tréningy spolu s Júliusom Benedikom pri absencii hlavného trénera. Ako som sa dozvedel neskôr hlasovanie bolo zmanipulované trénerom Ferencom, ktorý si ma chcel udržať v kádri. Slabá zápasová prax Štefana Tomášika pod vedením Mariána Ferenca vyvrcholila, keď sa ho tréner na turnaji v Čiernom Balogu v roku 2007 rozhodol postaviť na druhý polčas finálového zápasu. Kvôli chybe brankára Gemerská Poloma prehrala a pohár nezískala. Tréner odstúpil.
Ďalší tréneri
Jozef Grančák. Viackrát sľúbil Štefanovi Tomášikovi, keď bol náhradník, že ho postaví, avšak nestalo sa tak. Nakoniec bol jednotkou na jar 2004. Svoje chyby z jesene oplatil gólmanovi tým, že sa mu venoval na tréningu a on určil, že je najlepší hráč z jarnej časti s čím sa zhodol aj s inými hráčmi. Ďalším bol Milan Petergáč. Tréner, pod ktorým Štefan Tomášik nehral majstrovské zápasy - Július Benedik.
Keď partia drží
Tréner Grančák nedával vždy gólmana Tomášika do základu v sezóne 2003 - 2004. Hráči Dalibor Hajči a Štefan Gunár oznámili, že v ďalšom kole budú na lavičke oni.
Čo zabránilo presadeniu v mužstve dospelých ?
V Gemerskej Polome som bol v sezóne 2007 – 2008 každé kolo dobre pripravený na zápas, ale tréner ma nestaval. Po prehre v Plešivci som cítil, že som zbytočný a na ďalšie zápasy som už nechodil. Po sezóne som začal študovať na Vysokej škole, gólmanom Mišinovi v Gemerskej Polome a Krnáčovi v Nižnej Slanej (na jeseň 2008) som dvojku nechcel robiť a tréneri Ferenc a Benedik stratili u mňa dôveru. Na jar 2009 som sa chcel vrátiť do Nižnej Slanej, ale nepodarilo sa. Naviac aj rozvrh v škole som mal zlý, lebo domov som chodil v neskoro piatok . Prakticky až po zranení Ivana Krnáča v roku 2010 som začal chytať, ale po návrate Ivana Krnáča som bol opäť na lavičke. Naviac do kádra pribudol brankár Matúš Pitoňák, čím bolo zrejmé, že so mnou na post jednotky nerátali a neskôr už ani ako náhradný brankár, lebo ma z tejto pozície vytlačil Viliam Máťaš. Po zranení, keď som musel vynechať celú jarnú časť som pôsobil v Gemerskej Polome, ale už to nebolo ono, bolo vidieť, že som pol roka nechytal. Naviac do kádra pribudol Slavo mír Paliha, ak by som vedel, že budem tretí brankár do tohto klubu by som nešiel. V nasledujúcich dvoch rokoch bolo prioritou dokončiť školu.
Rozlúčkový zápas Štefana Tomášika v Nižnej Slanej v roku 2005
Vedenie klubu v Nižnej Slanej, hráči dospelých (vtedajší aj bývalí) a bývalého dorasteneckého mužstva spravili Štefanovi Tomášikovi rozlúčkový zápas a hoci bol už v čase majstrovských zápasov, účasť na ňom neodmietol. Na zápas sa dostavili aj osobnosti ako Marián Adam z Prešova a Gustáv Keršák z Bratislavy, Július Turcsányi, Maroš Dovec, Roman Lindák alebo Karol Kováč. Brankár však podal veľmi zlý výkon nakoľko bol veľmi vyťažený (mimo tréningov chodil aj do Nižnej Slanej) a bol dojatý z toho, čo mu pripravili. Gustáv Keršák odovzdal Štefanovi Tomášikovi na pamiatku kapitánsku pásku.
Vizitka
Meno a priezvisko: Štefan Tomášik
Ocenenia: najlepší hráč žiakov (2002, 2003), najlepší hráč dorastu na jar 2004, 2004 / 2005, 2005 / 2006
Kluby: Nižná Slaná (2001 – 2005), Gemerská Poloma (2005-2008), Nižná Slaná (jar 2010 – 2013), Gemerská Poloma (2013)
Publikácie: 2011 - Prvá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011 2013 - Druhá trieda v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011.
Obľúbený hráč: Marián Adam


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a