výborný brankár, mimochodom navrátilec, Gejza Pulen mal svoj deň. Po desiatich minútach domáci ožili a Filip Kovács v 13. min. z voľného kopu prekonal brankára Manka - 1:0. Bolože to radosti medzi Rožňavčanmi. Ale radosť im pokazil Lukáš Heger v 23. min. po chybe domácej obrany a prekrásnou bombou vyrovnal na 1:1. Hra sa tiež vyrovnala a útoky sa striedali na obidve strany. Ale skóre sa nezmenilo. Druhý polčas začali lepšie hosti a v 50. min Rado Kuzma prekonal Pulena 1:2! Obrovská radosť teraz prepukla v tábore hostí. Ale aj na na opačnej strane to trvalo len dve minuty. V 52. min. domáci Jaro Figur sa najlepšie sa zorientoval v pokutovom území hostí a vyrovnal stav na 2:2. Podhradčania stále cítili šancu a skúšali bránu domácich atakovať strelami, ale výborný Pulen ím prekazil svojími zákrokmi sa radovať. Veľká radosť naopak prišla v 59. min., keď Rožňavčan Lukáš Drobňák zvýšil stav na 3:2. Hostia dostali úder pod pás, ako sa v žargóne hovorí, keď v 65. min. rozhodca nariadil pokutový kop proti nim, ale Filip Kovács ho nepremenil. Brankár Manko jeho strelu vyrazil. Hra pokračovala naďalej s veľkým nasadením, ale už bez gólovej koncovky. Pred veľkou náštevou 1000 divákov rozhodoval Lang.
Po stretnutí domáci pozvali celý tím hostí na výborný guláš. Krásne gesto. Hráči si podebatovali medzi sebou a takto ukončili historické derby. Tak to má byť. Diváci odcházali spokojní a bolo veľa komentárov potvrdzujúcich, že na takýto futbal sa oplatí chodiť.
Ohlasy po stretnutí.
Pán Domik štatutár domáceho mužstva: "Pre toto sa oplatí robiť futbal. Videli sme výborný a dramatický zápas a prišlo aj veľa fanúšikov. Veľmi som spokojný."
Kapitán MFK Jaro Figúr: "Sme spokojní, že derby máme úspešne za sebou. Hostia nás prekvapili výbornou hrou a hlavne hralo sa bez zákerných faulov. Prajem súperovi rýchly postup na vyššie stupne."
Brankár MFK Gejza Pulen: "Čudujem sa, že hostia takou dobrou hrou nehrajú na vyšších priečkách."
Trenér hostí pán Balta: "Hreje ma v srdci, že sme videli výborné stretnutie, aj keď prehra bolí, ale diváci si prišli na svoje. O toto nám ide."
Hráč hostí Zdechovan: "Škoda, že som sa zranil, lebo taký futbal sa málokedy hrá."
Brankár hostí Manko: "Hralo sa nám dobre, mali sme šance, ale bohužiaľ sme ich nepremenili."
Ladislav Székely a jeho fotogaléria z historického derby futbalu
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.