výborný brankár, mimochodom navrátilec, Gejza Pulen mal svoj deň. Po desiatich minútach domáci ožili a Filip Kovács v 13. min. z voľného kopu prekonal brankára Manka - 1:0. Bolože to radosti medzi Rožňavčanmi. Ale radosť im pokazil Lukáš Heger v 23. min. po chybe domácej obrany a prekrásnou bombou vyrovnal na 1:1. Hra sa tiež vyrovnala a útoky sa striedali na obidve strany. Ale skóre sa nezmenilo. Druhý polčas začali lepšie hosti a v 50. min Rado Kuzma prekonal Pulena 1:2! Obrovská radosť teraz prepukla v tábore hostí. Ale aj na na opačnej strane to trvalo len dve minuty. V 52. min. domáci Jaro Figur sa najlepšie sa zorientoval v pokutovom území hostí a vyrovnal stav na 2:2. Podhradčania stále cítili šancu a skúšali bránu domácich atakovať strelami, ale výborný Pulen ím prekazil svojími zákrokmi sa radovať. Veľká radosť naopak prišla v 59. min., keď Rožňavčan Lukáš Drobňák zvýšil stav na 3:2. Hostia dostali úder pod pás, ako sa v žargóne hovorí, keď v 65. min. rozhodca nariadil pokutový kop proti nim, ale Filip Kovács ho nepremenil. Brankár Manko jeho strelu vyrazil. Hra pokračovala naďalej s veľkým nasadením, ale už bez gólovej koncovky. Pred veľkou náštevou 1000 divákov rozhodoval Lang.
Po stretnutí domáci pozvali celý tím hostí na výborný guláš. Krásne gesto. Hráči si podebatovali medzi sebou a takto ukončili historické derby. Tak to má byť. Diváci odcházali spokojní a bolo veľa komentárov potvrdzujúcich, že na takýto futbal sa oplatí chodiť.
Ohlasy po stretnutí.
Pán Domik štatutár domáceho mužstva: "Pre toto sa oplatí robiť futbal. Videli sme výborný a dramatický zápas a prišlo aj veľa fanúšikov. Veľmi som spokojný."
Kapitán MFK Jaro Figúr: "Sme spokojní, že derby máme úspešne za sebou. Hostia nás prekvapili výbornou hrou a hlavne hralo sa bez zákerných faulov. Prajem súperovi rýchly postup na vyššie stupne."
Brankár MFK Gejza Pulen: "Čudujem sa, že hostia takou dobrou hrou nehrajú na vyšších priečkách."
Trenér hostí pán Balta: "Hreje ma v srdci, že sme videli výborné stretnutie, aj keď prehra bolí, ale diváci si prišli na svoje. O toto nám ide."
Hráč hostí Zdechovan: "Škoda, že som sa zranil, lebo taký futbal sa málokedy hrá."
Brankár hostí Manko: "Hralo sa nám dobre, mali sme šance, ale bohužiaľ sme ich nepremenili."
Ladislav Székely a jeho fotogaléria z historického derby futbalu


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a