(na snímke) doplnené o súpisky, výsledky, tabuľku, káder, strelcov a fotografie. Svoje poznámky zhrnul do niekoľkých téz.
Bodový zisk na jeseň a na jar
Mužstvo získalo na jeseň 15 bodov a malo skóre 12:24. V jarnej časti získalo 8 bodov so skóre 17:26.
Dve časti sezóny
Sezónu by som rozdelil do dvoch častí. Jesenná bola zo začiatku veľmi dobrá. Počas letnej prípravy hráči chodili na tréningy, čo sa prejavilo na našej hre. Našu hru pozitívne hodnotili tak diváci ako aj súperi. Druhá polovica jesennej časti už bola horšia a to z dôvodu nástupu väčšiny hráčov do škôl alebo zamestnania. V jesennej časti sme zbytočne stratili veľa bodov, ktoré by nám zaručovali postavenie za čelom tabuľky a pokojnú jar. Jarnú časť nehodnotím pozitívne ani z hľadiska výsledkov ako aj herného prejavu.
Oslabenie kádra
V zimnej prestávke sme chceli doplniť káder na dvoch, troch postoch, ale napokon odišlo 6 hráčov zo základnej zostavy. Za takéhoto stavu by sa pri súčasnom stave futbalu, kvality hráčov v našom regióne niektoré kluby možno rozpadli. Do mužstva však vedenie dokázalo získať mladých chlapcov, ktorí však nemali skúsenosti z vyšších súťaží a niektorým chýbali futbalové základy. Mne osobne nevadilo pracovať s mladými chlapcami, problém bol ale s účasťou hráčov na tréningoch a ani ja som sa nemohol pre pracovné povinnosti venovať chlapcom viac ako raz alebo dvakrát týždenne.
Absencie hráčov
Hráči zo základnej zostavy z rôznych dôvodov chýbali na zápasoch v jarnej časti 4-5 krát, čo pri súčasnej kvalite kádra bolo dosť cítiť. Hlavne v záverečných kolách sme počítali so ziskom 9 bodov, ktoré by zaručovali pokojný stred tabuľky. To sa však nestalo. V závere jari sme ťahali 6 zápasov bez prehry, ale i víťazstva.
Mužstvo nemá strelca
Dá sa povedať, že v jarnej časti sme boli remízovým mužstvom. Z hľadiska skladby mužstva sme mali veľa pomalých hráčov, takže sme väčšinou museli hrať pozorne zo zadu v blokoch. V jarnej časti sme nenašli strelca, ktorý by vedel strieľať góly. V útoku sa tak prestriedalo veľa hráčov. Mužstvo sa v súťaži zachránilo, v súťaži podávalo však striedavé výkony, ktoré boli limitované už spomínanou neúčasťou hráčov na zápasoch, ale i hernou nedisciplinovanosťou.
|
Výsledky Gemerskej Hôrky na jeseň 2016 |
Jarná časť ročníka 2016/2017: Ťahanovce – Gemerská Hôrka 3:1 |
|
Káder Gemerskej Hôrky na jeseň: Ondrej Siman, Zoltán Farkaš – Temetei – Miroslav Lörinc, Richard Szkokan, Alexander Izák, Roland Madarász, Dominik Gere, Róbert Ferdinand, Richard Kardos, Boris KONEČNÁ TABUĽKA V. LIGY K-G R. 2016/21017
|
Vysoký, Štefan Tóth, Vladislav Vávra, Kristián Ragyina, Viktor Kováč, Gergely Tóth, Attila Balázs, Tibor Kardoš, Tomáš Galajda, Nikolas Ronyecz, Dávid Betík Káder Gemerskej Hôrky na jar: Gabriel Asztalos, Zoltán Farkaš – Temetei – Dávid Bodnár, Štefan Tóth, Roland Madarász, Miroslav Lörinc, Viktor Kováč, Attila Prónyai, Richard Szkokan, Lukáš Hruška, Boris Vysoký, Marcel Laven, Adam Iboš, Ákos Gyurán, Tibor Kardoš, Jozef Kovács, Alexander Izák, Vladislav Vávra, Richard Fazekaš , Zoltán Farkaš, Marcel Roth, Dávid Betík. Prišli na jar: Asztalos, Hruška, Laven, Iboš, Gyurán, Kovács, Fazekaš, Roth, Betík Strelci - celkove: 13: Bodnár, 4: Vávra, 1 gól: D. Gere, D. Betík, R. Szkokan, R. Kardos, V. Kováč, Á. Iboš, A. Prónyai, J. Kovács, B. Vysoký, Á. Gyurán, R. Madarász. |
Poznámka: O postupujúcich a zostupujúcich sa rozhodne v najbližších dňoch, v tabuľke je naznačená aktuálna situácia.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-