Jeseň 2001
Smižany sa sťažovali na výkon rozhodcov v zápase Nižná Slaná – Smižany 1:0, predseda Peter Mecko poslal list na VsFZ
Zatajovanie skutočností 1997 – 1998
FK Baník Nižná Slaná dostal pokutu od ŠTK za zatajovanie skutočností (napr. neoprávnený štart hráčov), predsedom Nižnej Slanej bol Ing. Marián Ondrej
Neúplne vypísaný zápis rozhodcom
Napr. jar 2003 zápas Rudná – Nižná Slaná, rozhodcom bol Peter Repaský
Jeseň 2013
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do Malej Idy.
2005 – 2006
Hráč Dobšinej Július Strelka hodil dres po delegátovi a povedal mu: „A teraz ideš hrať ty.“
Evidencia žltých kariet
- Je povinnosťou klubu evidovať žlté karty a červené karty. Nižná Slaná síce v roku 2007 vyhrala nad Kovstavom 4:1, ale zápas sa skontumoval, lebo nastúpil Jozef Michalanský, ktorý mal stáť, lebo mal 4 žlté karty
- Rožňava na jar 2001 rovnako prišla o 3 body, keď nastúpil Oto Vágner, ktorý mal mať stop po 4 žltých kartách
2006 – 2007 – brankár Dediniek Milan Ogurčák inzultoval rozhodcu, keď hodil po ňom loptu
2006 – 2007
Krásnohorskej Dlhej Lúke sa pokazil autobus v Nižnej Slanej, keď mala cestovať do Dediniek, následne sa nevedela dopraviť na zápas
2006 – 2007
brankár Rudnej Róbert Szöllös si na zápas vonku zabudol kopačky a tak sa musel vracať do Rudnej
2010 – 2011 Jovice zabudli registračné preukazy na jeden zo zápasov vonku, funkcionári ich však stihli dopraviť načas
2006 – 2007 hráč Dediniek Martin Chabada nastúpil na zápas v požičaných kopačkách
Jar 2014 zápas G. Hôrka B – N. Slaná – hráč hostí Miloš Schvarz svojvoľne zišiel z ihriska za čo dostal červenú kartu
2001 – 2002 Nižná Slaná cestovala na zápas do Kráľoviec autami, lebo sa pred odchodom pokazil autobus
2000 – 2001 Kunova Teplica cestovala do Rudnian a Kráľoviec autami, lebo mala dlhodobo pokazený autobus
jeseň 2010 - Hrali ôsmi proti siedmim – zápas Nižná Slaná – Kovstav
Jar 2011 zápas G. Poloma – Dobšiná sa hral o 18:30 kvôli Dobšinskému kopcu, viacerí hráči hostí pomáhali s organizáciou
Kluby si dopisovali v novinách jar 2004 – výkon rozhodcu Smoradu v zápase Vyšná Slaná – G. Poloma vyvolal nespokojnosť u hostí, bývalý tréner hostí Marián Ferenc napísal článok s názvom „Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid“, následne výbor Vyšnej Slanej napísal odpoveď na článok
2005 - 2007 Rozhodcovia niekedy nepísali strelcov v zápasoch mládeže (napr. Danko, Barkai), opak bol keď v zápase dorastu Gemerskej Polomy, ktorý rozhodoval laik Július Benedik, ktorý uviedol strelcov do zápisu
Brankár Bohúňova 2010 – Bohúňovo malo problém s brankárskym postom, ale napokon získalo gólmana z okresu Michalovce
Hrací čas
Kluby mali rôzny hrací čas domácich zápasov. Napr. Nižná Slaná jeseň 2010 – jar 2012 v nedeľu o 10:30, Rudná takisto v nedeľu o 10:30, Dlhá Ves v sobotu, ale v úradnom hracom čase
Ihrisko nespĺňalo piatoligové kritériá
FK Baník Štítnik sezóne 2002 – 2003 hrával domáce zápasy v Kunovej Teplici
Funkcionári Betliara sa hnevali na novinára
Betliar prehral vo 4. lige zápas kvôli chybe brankára, novinár napísal po školáckej chybe s čím funkcionári Betliara neboli spokojní
2008 - Futbalisti Krh. Podhradia sa sprchovali vo V. Folkmari, ale so zimnou vodou, keď teplú im domáci vypli.
Výmena hráčov jeseň 2003
Rastislav Greško z Betliara do Rožňavy za dvojicu hráčov z Rožňavy Jozef Erdöfalvi a Attila Elek
Hrací čas mládeže
Dorast hrával zápasy v nedeľu 2,5 hod. pred zápasom dospelých, žiaci v sobotu o 14:00, dorast Nižnej Slanej na jar 2005 v úradnom hracom čase dospelých, keďže dospelí vystúpili zo súťaže.
Hráč nemohol nastúpiť kvôli číslu na drese
Jedná sa o domáci zápas Vyšnej Slanej, v r. 2006 Tibor Krištof mal na drese väčšie číslo ako 11, bol v základnej zostave, ale delegát Ladislav Nagy ho nepustil na ihrisko, hoci arbitri to ako problém nevideli.
Hráči z Košického okresu
- Od jari 2009 po jar 2010 hrával za Nižnú Slanú Imrich Dušinský z Čečejoviec
- Za Betliar hrával Zsolt Barkasz z Moldavy n/B.
- Za Jablonov n/T viacerí hráči Turne n/B: Marián Krompaský, František Juhász, Róbert Balázs, Alfonz Viszlay, Martin Fifik, Miroslav Gamba, Tibor Bartók, Martin Karafa, Marcel Derján, Zsolt Strama, Gábor Veverica, Ján Szuvák, Ladislav Miliczký, Róbert Erdelyi
- Za Jablonov nT: z Hosťoviec Arpád Erdelyi, Štefan Spišák zo Žarnova, z Moldavy Róbert Mezei, Roland Drenko
Hráči z okresu Revúca vo farbách Štítnika K. T.
Martin Stankovič - Ján Fatľa, Ján Gonosz, Miroslav Kubus, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Mikuláš Ištók, Adrián Čatlóš, Marek Putera
Hráči z okresu Revúca vo farbách Kunovej Teplice
Martin Stankovič, Peter Angelovič, Alexander Buš - Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Pavol Ševc, Miroslav Fakla, Ján Fatľa, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar, Vladimír Levický, Miroslav Regec, Jaroslav Putera, Ján Gonosz, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Ján Dacho, Dezider Mikuš
Hráči z okresu Rimavská Sobota vo farbách Kunovej Teplice
Farkaš, Vojtech Ruszó, Pavol Kilik, František Beke, Juraj Gergely
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).