Jeseň 2001
Smižany sa sťažovali na výkon rozhodcov v zápase Nižná Slaná – Smižany 1:0, predseda Peter Mecko poslal list na VsFZ
Zatajovanie skutočností 1997 – 1998
FK Baník Nižná Slaná dostal pokutu od ŠTK za zatajovanie skutočností (napr. neoprávnený štart hráčov), predsedom Nižnej Slanej bol Ing. Marián Ondrej
Neúplne vypísaný zápis rozhodcom
Napr. jar 2003 zápas Rudná – Nižná Slaná, rozhodcom bol Peter Repaský
Jeseň 2013
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do Malej Idy.
2005 – 2006
Hráč Dobšinej Július Strelka hodil dres po delegátovi a povedal mu: „A teraz ideš hrať ty.“
Evidencia žltých kariet
- Je povinnosťou klubu evidovať žlté karty a červené karty. Nižná Slaná síce v roku 2007 vyhrala nad Kovstavom 4:1, ale zápas sa skontumoval, lebo nastúpil Jozef Michalanský, ktorý mal stáť, lebo mal 4 žlté karty
- Rožňava na jar 2001 rovnako prišla o 3 body, keď nastúpil Oto Vágner, ktorý mal mať stop po 4 žltých kartách
2006 – 2007 – brankár Dediniek Milan Ogurčák inzultoval rozhodcu, keď hodil po ňom loptu
2006 – 2007
Krásnohorskej Dlhej Lúke sa pokazil autobus v Nižnej Slanej, keď mala cestovať do Dediniek, následne sa nevedela dopraviť na zápas
2006 – 2007
brankár Rudnej Róbert Szöllös si na zápas vonku zabudol kopačky a tak sa musel vracať do Rudnej
2010 – 2011 Jovice zabudli registračné preukazy na jeden zo zápasov vonku, funkcionári ich však stihli dopraviť načas
2006 – 2007 hráč Dediniek Martin Chabada nastúpil na zápas v požičaných kopačkách
Jar 2014 zápas G. Hôrka B – N. Slaná – hráč hostí Miloš Schvarz svojvoľne zišiel z ihriska za čo dostal červenú kartu
2001 – 2002 Nižná Slaná cestovala na zápas do Kráľoviec autami, lebo sa pred odchodom pokazil autobus
2000 – 2001 Kunova Teplica cestovala do Rudnian a Kráľoviec autami, lebo mala dlhodobo pokazený autobus
jeseň 2010 - Hrali ôsmi proti siedmim – zápas Nižná Slaná – Kovstav
Jar 2011 zápas G. Poloma – Dobšiná sa hral o 18:30 kvôli Dobšinskému kopcu, viacerí hráči hostí pomáhali s organizáciou
Kluby si dopisovali v novinách jar 2004 – výkon rozhodcu Smoradu v zápase Vyšná Slaná – G. Poloma vyvolal nespokojnosť u hostí, bývalý tréner hostí Marián Ferenc napísal článok s názvom „Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid“, následne výbor Vyšnej Slanej napísal odpoveď na článok
2005 - 2007 Rozhodcovia niekedy nepísali strelcov v zápasoch mládeže (napr. Danko, Barkai), opak bol keď v zápase dorastu Gemerskej Polomy, ktorý rozhodoval laik Július Benedik, ktorý uviedol strelcov do zápisu
Brankár Bohúňova 2010 – Bohúňovo malo problém s brankárskym postom, ale napokon získalo gólmana z okresu Michalovce
Hrací čas
Kluby mali rôzny hrací čas domácich zápasov. Napr. Nižná Slaná jeseň 2010 – jar 2012 v nedeľu o 10:30, Rudná takisto v nedeľu o 10:30, Dlhá Ves v sobotu, ale v úradnom hracom čase
Ihrisko nespĺňalo piatoligové kritériá
FK Baník Štítnik sezóne 2002 – 2003 hrával domáce zápasy v Kunovej Teplici
Funkcionári Betliara sa hnevali na novinára
Betliar prehral vo 4. lige zápas kvôli chybe brankára, novinár napísal po školáckej chybe s čím funkcionári Betliara neboli spokojní
2008 - Futbalisti Krh. Podhradia sa sprchovali vo V. Folkmari, ale so zimnou vodou, keď teplú im domáci vypli.
Výmena hráčov jeseň 2003
Rastislav Greško z Betliara do Rožňavy za dvojicu hráčov z Rožňavy Jozef Erdöfalvi a Attila Elek
Hrací čas mládeže
Dorast hrával zápasy v nedeľu 2,5 hod. pred zápasom dospelých, žiaci v sobotu o 14:00, dorast Nižnej Slanej na jar 2005 v úradnom hracom čase dospelých, keďže dospelí vystúpili zo súťaže.
Hráč nemohol nastúpiť kvôli číslu na drese
Jedná sa o domáci zápas Vyšnej Slanej, v r. 2006 Tibor Krištof mal na drese väčšie číslo ako 11, bol v základnej zostave, ale delegát Ladislav Nagy ho nepustil na ihrisko, hoci arbitri to ako problém nevideli.
Hráči z Košického okresu
- Od jari 2009 po jar 2010 hrával za Nižnú Slanú Imrich Dušinský z Čečejoviec
- Za Betliar hrával Zsolt Barkasz z Moldavy n/B.
- Za Jablonov n/T viacerí hráči Turne n/B: Marián Krompaský, František Juhász, Róbert Balázs, Alfonz Viszlay, Martin Fifik, Miroslav Gamba, Tibor Bartók, Martin Karafa, Marcel Derján, Zsolt Strama, Gábor Veverica, Ján Szuvák, Ladislav Miliczký, Róbert Erdelyi
- Za Jablonov nT: z Hosťoviec Arpád Erdelyi, Štefan Spišák zo Žarnova, z Moldavy Róbert Mezei, Roland Drenko
Hráči z okresu Revúca vo farbách Štítnika K. T.
Martin Stankovič - Ján Fatľa, Ján Gonosz, Miroslav Kubus, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Mikuláš Ištók, Adrián Čatlóš, Marek Putera
Hráči z okresu Revúca vo farbách Kunovej Teplice
Martin Stankovič, Peter Angelovič, Alexander Buš - Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Pavol Ševc, Miroslav Fakla, Ján Fatľa, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar, Vladimír Levický, Miroslav Regec, Jaroslav Putera, Ján Gonosz, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Ján Dacho, Dezider Mikuš
Hráči z okresu Rimavská Sobota vo farbách Kunovej Teplice
Farkaš, Vojtech Ruszó, Pavol Kilik, František Beke, Juraj Gergely
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-