Jeseň 2001
Smižany sa sťažovali na výkon rozhodcov v zápase Nižná Slaná – Smižany 1:0, predseda Peter Mecko poslal list na VsFZ
Zatajovanie skutočností 1997 – 1998
FK Baník Nižná Slaná dostal pokutu od ŠTK za zatajovanie skutočností (napr. neoprávnený štart hráčov), predsedom Nižnej Slanej bol Ing. Marián Ondrej
Neúplne vypísaný zápis rozhodcom
Napr. jar 2003 zápas Rudná – Nižná Slaná, rozhodcom bol Peter Repaský
Jeseň 2013
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do Malej Idy.
2005 – 2006
Hráč Dobšinej Július Strelka hodil dres po delegátovi a povedal mu: „A teraz ideš hrať ty.“
Evidencia žltých kariet
- Je povinnosťou klubu evidovať žlté karty a červené karty. Nižná Slaná síce v roku 2007 vyhrala nad Kovstavom 4:1, ale zápas sa skontumoval, lebo nastúpil Jozef Michalanský, ktorý mal stáť, lebo mal 4 žlté karty
- Rožňava na jar 2001 rovnako prišla o 3 body, keď nastúpil Oto Vágner, ktorý mal mať stop po 4 žltých kartách
2006 – 2007 – brankár Dediniek Milan Ogurčák inzultoval rozhodcu, keď hodil po ňom loptu
2006 – 2007
Krásnohorskej Dlhej Lúke sa pokazil autobus v Nižnej Slanej, keď mala cestovať do Dediniek, následne sa nevedela dopraviť na zápas
2006 – 2007
brankár Rudnej Róbert Szöllös si na zápas vonku zabudol kopačky a tak sa musel vracať do Rudnej
2010 – 2011 Jovice zabudli registračné preukazy na jeden zo zápasov vonku, funkcionári ich však stihli dopraviť načas
2006 – 2007 hráč Dediniek Martin Chabada nastúpil na zápas v požičaných kopačkách
Jar 2014 zápas G. Hôrka B – N. Slaná – hráč hostí Miloš Schvarz svojvoľne zišiel z ihriska za čo dostal červenú kartu
2001 – 2002 Nižná Slaná cestovala na zápas do Kráľoviec autami, lebo sa pred odchodom pokazil autobus
2000 – 2001 Kunova Teplica cestovala do Rudnian a Kráľoviec autami, lebo mala dlhodobo pokazený autobus
jeseň 2010 - Hrali ôsmi proti siedmim – zápas Nižná Slaná – Kovstav
Jar 2011 zápas G. Poloma – Dobšiná sa hral o 18:30 kvôli Dobšinskému kopcu, viacerí hráči hostí pomáhali s organizáciou
Kluby si dopisovali v novinách jar 2004 – výkon rozhodcu Smoradu v zápase Vyšná Slaná – G. Poloma vyvolal nespokojnosť u hostí, bývalý tréner hostí Marián Ferenc napísal článok s názvom „Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid“, následne výbor Vyšnej Slanej napísal odpoveď na článok
2005 - 2007 Rozhodcovia niekedy nepísali strelcov v zápasoch mládeže (napr. Danko, Barkai), opak bol keď v zápase dorastu Gemerskej Polomy, ktorý rozhodoval laik Július Benedik, ktorý uviedol strelcov do zápisu
Brankár Bohúňova 2010 – Bohúňovo malo problém s brankárskym postom, ale napokon získalo gólmana z okresu Michalovce
Hrací čas
Kluby mali rôzny hrací čas domácich zápasov. Napr. Nižná Slaná jeseň 2010 – jar 2012 v nedeľu o 10:30, Rudná takisto v nedeľu o 10:30, Dlhá Ves v sobotu, ale v úradnom hracom čase
Ihrisko nespĺňalo piatoligové kritériá
FK Baník Štítnik sezóne 2002 – 2003 hrával domáce zápasy v Kunovej Teplici
Funkcionári Betliara sa hnevali na novinára
Betliar prehral vo 4. lige zápas kvôli chybe brankára, novinár napísal po školáckej chybe s čím funkcionári Betliara neboli spokojní
2008 - Futbalisti Krh. Podhradia sa sprchovali vo V. Folkmari, ale so zimnou vodou, keď teplú im domáci vypli.
Výmena hráčov jeseň 2003
Rastislav Greško z Betliara do Rožňavy za dvojicu hráčov z Rožňavy Jozef Erdöfalvi a Attila Elek
Hrací čas mládeže
Dorast hrával zápasy v nedeľu 2,5 hod. pred zápasom dospelých, žiaci v sobotu o 14:00, dorast Nižnej Slanej na jar 2005 v úradnom hracom čase dospelých, keďže dospelí vystúpili zo súťaže.
Hráč nemohol nastúpiť kvôli číslu na drese
Jedná sa o domáci zápas Vyšnej Slanej, v r. 2006 Tibor Krištof mal na drese väčšie číslo ako 11, bol v základnej zostave, ale delegát Ladislav Nagy ho nepustil na ihrisko, hoci arbitri to ako problém nevideli.
Hráči z Košického okresu
- Od jari 2009 po jar 2010 hrával za Nižnú Slanú Imrich Dušinský z Čečejoviec
- Za Betliar hrával Zsolt Barkasz z Moldavy n/B.
- Za Jablonov n/T viacerí hráči Turne n/B: Marián Krompaský, František Juhász, Róbert Balázs, Alfonz Viszlay, Martin Fifik, Miroslav Gamba, Tibor Bartók, Martin Karafa, Marcel Derján, Zsolt Strama, Gábor Veverica, Ján Szuvák, Ladislav Miliczký, Róbert Erdelyi
- Za Jablonov nT: z Hosťoviec Arpád Erdelyi, Štefan Spišák zo Žarnova, z Moldavy Róbert Mezei, Roland Drenko
Hráči z okresu Revúca vo farbách Štítnika K. T.
Martin Stankovič - Ján Fatľa, Ján Gonosz, Miroslav Kubus, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Mikuláš Ištók, Adrián Čatlóš, Marek Putera
Hráči z okresu Revúca vo farbách Kunovej Teplice
Martin Stankovič, Peter Angelovič, Alexander Buš - Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Pavol Ševc, Miroslav Fakla, Ján Fatľa, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar, Vladimír Levický, Miroslav Regec, Jaroslav Putera, Ján Gonosz, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Ján Dacho, Dezider Mikuš
Hráči z okresu Rimavská Sobota vo farbách Kunovej Teplice
Farkaš, Vojtech Ruszó, Pavol Kilik, František Beke, Juraj Gergely
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-