1. Ku akým zmenám došlo po sezóne v kádri?
- Káder opustil Almáši, ktorý prestúpil do Čane. Do mužstva pribudli Madarász z Rudnej, Revúcky z Rožňavy, z hosťovania z Rožňavy sa vrátil Hajdúk.
2. Ako prebieha letná príprava ?
- Letná príprava je krátka. Prvú júlový víkend sme absolvovali spoločný výlet v Maďarsku. 15. júla sme sa zúčastnili kvalitne obsadeného turnaja v Hranovnici, kde sme obsadili 2. miesto. 22. júla odohráme prvé kolo Slovnaft Cupu v Poproči. 30. júla nás čaká 1. kolo 4. ligy v Medzeve. Cez týždeň hráči absolvujú tri tréningové jednotky.
3. S ktorými súpermi ste na jar podali slabé výkony a s ktorými dobré?
- Najslabší výkon sme podali vo Veľkých Kapušanoch a medzi najlepšie by som zaradil zápas s Rožňavou, v Gelnici, v Hrabušiciach a dá sa povedať, že vo všetkých domácich zápasoch.
4. Ako často mužstvo trénuje, je účasť hráčov dostatočná?
- Ako som už spomínal mužstvo trénuje trikrát týždenne. S účasťou sme nadmieru spokojný.
5. Čo bolo slabinou mužstva?
- Slabinou mužstva bol veľký počet inkasovaných gólov, čo sa však nedá pripísať na úkor obrany, ale celého mužstva.
6. Koho z kádra by ste vyzdvihli ?
- U nás sa rozdiely nerobia, ale platí: jeden za všetkých - všetci za jedného.
7. V akom zložení pracuje výbor ?
- Prezidentom klubu je Štefan Kún, viceprezidentom Ladislav Jobbáď, pokladníkom Jozef Erdöfalvi, členovia sú: Zoran Molčan, Peter Szarka ml., Norbert Vanyo, Gabriel Fulek, Zuzana Mišurová, Eva Lukőová, I SSF manažér Jaroslava Jobbáďová.
8. S akým cieľom idete do novej sezóny ?
- Podávať čo najlepšie výkony a pokúsiť sa atakovať vyššie priečky v tabuľke.
Výsledky na turnaji v Hranovnici (41. ročník Memoriálu Eduarda Benku) : Šalková - Krh. Podhradie 1:3 (0:0). Góly: Kuzma 3. Zostava: Džačár - Madarász, Kún, Erdöfalvi, Revúcky, Oravec, Vaško, Pollák, Zubrický, Benedik, Kuzma, striedali Genči, Smrek. Finále: Hranovnica - Krh. Podhradie 4:3 na PK (2:3). Góly: Genči, Benedik, Kuzma. Zostava: Manko - Madarász, Kún, Erdöfalvi, Revúcky, Oravec, Vaško, Pollák, Benedik, Genči, Kuzma, striedali: Hajdúk, Smrek, Jakab. Najlepší brankár turnaja: Dávid Džačár.
Slovnaft Cup
1. kolo: Poproč - Krh. Podhradie 3:2 (1:0). G: Blahovský, Paulinsky, Podprocký (z11m) - Kuzma, Oravec. Zostava: Manko - Madarász, Mészner, Erdöfalvi, Revúcky, Oravec, Vaško, Pollák, Zubrický, Kuzma, Benedik, striedali Hajdúk, Héger, Lükő.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.