Takýmito futbalovými klubmi za uplynulé roky futbalové kluby boli Ochtiná, Kobeliarovo, Kunova Teplica, Kovstav, Rejdová či Kečovo. Najnovšie aj Nižná Slaná, z dávnejšej minulosti aj iné. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám v svojom príspevku prináša informácie o týchto kluboch. Niektoré z nich hrali vyššiu súťaž – Kovstav, Kunova Teplica, či Nižná Slaná. Text dopĺňajú fotografie.
Kobeliarovo - III. triedu hralo od sezóny 1964 – 1965. V sezóne 1973 – 1974 hralo IV. triedu. V roku 1982 IV. triedu. Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava. Futbal zanikol v obci v priebehu súťažného ročníka 2006 – 2007. Hráči: 1995 – 1998: I. Plačko, Návoj – Vieloha, Bendík, Bolaček, Laciak, Prónai, Macko, Regrút, Šlosárik, Hlaváč, Cangár, Špiner, Gaži, Špirko, Kolesár, Nemčko, Cangár. 2000 – 2007: Návoj – Z. Nemčko, Nehrer, M. Nemčko, M. Macko, Hlaváč, Vizi, M. Dovec, Š. Dovec, Prónai, Kolesár, Cangár, Marcel Soják, Maroš Soják, Kováč, Lukáč, Sabo, Laciak, Lenghart, J. Nemčko, R. Hudák, Šimko, Bendík, V. Sura, Cangár.
Ochtiná - Mužstvo pôsobilo v najnižšej okresnej súťaži do roku 2007, kedy v priebehu súťaže, rovnako ako Kobeliarovo, odstúpilo zo súťaže. Od roku 1989 hral klub III. triedu.2005 - 2006. Realizačný tím: Roman Tolnai (predseda), Emil Boldi (tajomník). Káder: Richard Lalik, Michal Lalik, Peter Lalik, Peter Gazsik, Vojtech Gazsik, Ondrej Gazsik, Tibor Milko, Miroslav Milko, Roman Tolnai, Michal Tolnai, Ladislav Tolnai, Július Tomi, Peter Koller, Ján Koller, František Boldi, Ondrej Boldi, Ondrej Bubenčík, Peter Adók, Ján Sendrei, Miroslav Spišák, Marek Suchý, Dušan Tolnai, Ľubomír Tolnai.
Kečovo - Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava, po zániku III. triedy v II. triede. Klub skončil v sezóne 2014 – 2015. V rokoch 1967 – 1971 hralo III. triedu. V rokoch 1971– 1974 hralo IV. triedu.
2005 - 2006: Realizačný tím: Viliam Lörincz (predseda), Gabriel Zoller (tajomník). Káder: Csaba Ambrúž, Ladislav Boroš, Július Doboš, Marián Fabian, Zoltán Farkaš, František Galic, Gergely Garaj, Szilárd Garaj, Róbert Kanyitúr, František Kovács, Róbert Kováč, Arpád Kulik, Bartolomej Kulik, Eduard Lörincz, Ján Lörincz, Roman Lörincz, Viliam Lörincz, Alexander Molnár, Kristián Molnár, Norbert Molnár, Zsolt Molnár, Viktor Rezeš, Zsolt Rezeš, Ján Slovik, Ladislav Slovik, Michal Szeman, Ľudovít Tóth, Csaba Varga, Štefan Varga, Gabriel Zoller, Ferdinand Király, Zoltán Király. 2014 – 2015: Realizačný tím: Július Lörincz (predseda klubu), Arpád Lörincz (ISSF manažér), Viktor Rezeš (tréner). Káder: Adrián Barkai, Ákos Barkai, Ľudovít Bartók, Peter Drenko, Endre Garaj, Maroš Gonos, Zoltán Király, Viliam Lörincz, Roman Lörincz, Tomáš Lörincz, Marián Jakubecz, Attila Mázik, Norbert Molnár, Ladislav Pál, Patrik Polák, Norbert Rezeš, Bence Rezeš, Balázs Roczei, Ladislav Slovík, Michal Szemán, Csaba Veréb, Gabriel Zoller.
Rejdová - Mužstvo začalo hrať najnižšiu súťaž v sezóne 1964 – 1965. Klub hrával aj najvyššiu okresnú súťaž, v niektorých sezónach nižšiu. V sezóne 1974 – 1975 hrala IV. triedu, rovnako aj v sezóne 1995 – 1996, 1965 – 1969 hral 3. triedu A skupina. V rokoch 1982 – 1989 hrala 4. triedu. Futbal tu skončil v roku 2000, problémom bol úzky káder, v priebehu jesene mužstvo odstúpilo zo súťaže. V roku 2000 bol funkcionárom Sabadoš. Káder Rejdovej 1996 - 1997: Goliáš – Miroslav Molčan, Marek Molčan, Tomášik, Valko – Krišťák, J. Ambrúž, Dovalovský, Ruszó (jarná časť), Ferenčík, M. Ambrúž, Lux, Matajzel (jarná časť), Szilardi, Ivanko, Podolinský, Kolesár, S. Molčan, Marián Molčan, Gažík, Fecko, Hric, Švarc, Vilim, Šofranko, Lörincz, Tršo. Káder v roku 2000: Goliáš, Lux – Dovalovský, Baláž, Hric, J. Ambrúž, M. Ambrúž, Štefan, Ruszó, Hlaváč, Štefan, Ivanko, Valko – Krišťák, Šofranko, Domik, Tomášik, Švarc, Mihók.
Kunova Teplica - Klub začal hrávať najvyššiu okresnú súťaž v roku 1953 alebo 1954, pričom ju vyhral v roku 1958 aj v rokoch 1966, 1973, 1978 a 1986. Klub hral I. B triedu, I. A triedu a neskôr aj IV. ligu - západ.Klub po vypnutí z V. ligy JZ v r. 2001 ešte účinkoval dve sezóny v I. triede. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, najlepší hráči odišli do Štítnika. Napriek tomu klub ešte na jeseň
2003 pôsobil v I. triede. Po jeseni došlo k odhláseniu.
Káder 1996 /1997 – 2000 /2001 Brankári: Tohol, Angelovič, Organ, P. Drenko, Dorkin, Almáši, Tokár, KovácsObrancovia: Spišák, Čeman, Sz. Drenko, Gergely, Dovalovský, R. Furman, L. Tomi, Helpen, Mikuš, Chovanček, Demeter, Valent, Varga, R. Furman. Záložníci: Regec, Zdechovan, Levický, Marián Kupec, Marchevský, G. Labina, Roman Šimko, J. Turcsányi, Szöllös, Gonosz, Kilik, Ševc, Ruszó, Farkaš, Vojtašovič, Peprík, Maté, A. Milko, O. Dávid, Bársony, B. Milko, M. Kubík, Košťál, Ondrej Mihál, Ján Kupec. Útočníci: M. Turcsányi, Beke, Mikloško, Putera, Lukáč, Kopka, Čatlóš, Balogh. Sezóna 2001 - 2002: Martin Stankovič - Jozef Čeman, Ľubomír Spišák, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Miloš Kopka, Juraj Gergely, Florián Demeter, František Beke, Adrián Szaniszló, Milan Kakalejčík, Atilla Labina, Atilla Ragyina, Jozef Peprík, Daniel Lalík, Marián Kupec, Szliárd Drenko, Roman Gočaltovský, Zsolt Liptai. Sezóna 2002 - 2003: Martin Stankovič - Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Pavol Kilik, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Peter Gača, Florián Demeter, Branislav Hrachiar, Szilárd Drenko, Ján Dávid, Adrián Danielis, Szilárd Danielis, Zsolt Danielis, Róbert Drenko, Attila Ragyina, Daniel Lalík, Zsolt Liptai. Jeseň 2003: Madlen - Kupec, Herchl, Ragyina, Tomi, Ikri, A. Milko, Marko, Lalík, Labina, Petus.
FK Nadabula / Rožňava B/ Kovstav - V sezóne 1951 – 1952 hrala Nadabula III. triedu. 1959 – 1960 hrala II. triedu. Gemerskú. V rokoch 1964 – 66 hrala Nadabula III. triedu. Od roku 1968 II. triedu, keď ju vyhrala. Rožňava B postúpila do I. triedy Košicko – Gemerskej. Od sezóny 1969 – 70 pôsobila opäť v II. triede. Od roku 1972 pôsobili v II. triede aj Nadabula a Rožňava B. V roku 1976 vyhrala Rožňava B II. triedu a postúpila do I. B triedy. Nadabula pôsobila v III. triede, od roku 1978 v II. triede. Rožňava B hrala v II. triede v sezóne 1981 – 1982. Súťaž vyhrala v r. 1983 a 1985, 1986. V posledných dvoch prípadoch neuspela v kvalifikácii o postup s mužstvom s B skupiny. Naďalej pôsobila v ďalších rokoch v II. triede. Klub s názvom Kovstav začal pôsobiť od roku 1991 premenovaním Rožňavy B. V roku 1993 vyhral II. triedu a postúpil do I. triedy K – G. V nej účinkoval v sezónach 1993/1994 – 1994 / 1995 a v sezóne 1996 – 1997. Do roku 2002 účinkoval v I. triede, neskôr v II. triede. Futbal tu zanikol v roku 2012, keď bol béčkom 4. ligovej Rožňavy. 2010 - 2011: R. Genči - Tokoly, Motyka, Kolesár, D. Genči, Gono, Šimon, Račko, Harabín, Adamec, R. Kováč, Hadovský, Világi, Šofranko, Kacara, Székely, Mikolaj, V. Gallo, Koltáš, P. Gallo, Strelka, Džačár, Šimkovič, P. Bukovič. 2011 - 2012 - Rožňava B: D. Motyka, P. Gere, R. Genči - Tokoly, R. Motyka, Fabian, Boroš, Džačár, V. Gallo, Kacara, Poťmák, Madarász, Adamec, D. Genči, Mikolaj, Šofranko, Kolesár, Székely, Sappanoš, Drenko, Harabín, Zatroch, Hadovský, Chochol, Kuzma, R. Motyka, Világi, Breuer, Ováry, Horváth, Roth, L. Dávid, Bukovič.
Nižná Slaná - Mužstvo začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju dvakrát v roku 1958 a v roku 2001. V roku 1948 vznikla TJ. Mužstvo dospelých sa odhlásilo z I. triedy v roku 2016. V priebehu jari 2017 bolo rozpustené aj mužstvo prípravky. Dospelí v roku 2001: J. Plačko, I. Plačko – Vieloha, Drábik, M. Plačko, M. Dovec, Š. Dovec, Vandrášik, G. Keršák, J. Keršák, Valentko, Bobrík, Krak, Hlaváč, Ruszó, Karas, Bober, Kováč. Prípravka - Sezóna 2015 – 2016. Súpiska: Karol Kováč - Ivan Steinhubl,
Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Samuel Petergáč, Róbert Gono, Maroš Gunár, Patrik Ernek, Slavkovský. Tréneri: Milan Petergáč, Miroslav Maťo (jesenná časť, časť jarnej časti), Karol Kováč (v priebehu jarnej časti). Sezóna 2016 / 2017Súpiska: Ivan Steinhubl, Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Róbert Gono, Samuel Petergáč, Jakub Petergáč, Andrej Žúdel, Jozef Gunár, Sebastián Orosz, Samuel Soják, Dávid Liptai, Ľuboš Šmelko, Jaroslav Šmegner. Tréneri: Karol Kováč, Milan Petergáč. Detailnejšie informácie je možné získať na stránkehttp://fkbanikniznaslana.webjet.sk/tj-banik-nizna-slana-fo/pripravka/
Gočovo - Mužstvo Gočova začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. V roku 1965 vyhralo III. triedu a postúpilo do najvyššej okresnej súťaže. Vyhralo ju v sezóne 1969 - 1970. Neskôr hralo I. B triedu, po vypadnutí do roku 1981 pôsobilo v II. triede v rokoch 1982 - 1989.
Slavošovce - Mužstvo začalo pôsobiť v okresných súťažiach okolo roku 1964. V roku 1967 vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy. Neskôr vypadlo a pôsobilo v okresných súťažiach. V roku 1972 opäť vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy, neskôr sa vrátilo do okresu. II. triedu vyhralo v roku 2004 a postúpilo do I. triedy, kde účinkovalo jednu sezónu. Potom pôsobilo v II. triede z ktorej postúpilo do I. triedy z 2. miesta v toku 2011. V roku 2014 klub vypadol z I. triedy. Po jeseni 2015 mužstvo odstúpilo z II. triedy.
Jeseň 2015 - Realizačný tím: Štefan Bašták (štatutár klubu), Vladimír Oravec (predseda klubu), Roman Ondrejčík (podpredseda), Ján Hric (člen výboru), Oto Varga (tréner).Káder do aktuálnej sezóny tvoria: Jozef Karalo, Stanislav Dzureň, Ján Gecelovský, Milan Balco, Pavol Oravec, Jozef Sklenár, Július Lalik, Dušan Barboriak, Miroslav Bubenčík, Jaroslav Viola, Roman Šimko, Nikolas Boldi, Juraj Ruso, Jaroslav Piaterík, Oto Varga, Maroš Karalo, Gabriel Žiga, Lukáš Lalik, Tomáš Karalo, Marek Lukáč.
Dedinky - Mužstvo Dediniek začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju v sezóne 2004 - 2005. Po ročnom pôsobení v V. lige sa klub vrátil do okresu. Do II. triedy vypadol v roku 2011. V roku 2012 ju vyhral a vrátil sa do I. triedy. Futbal v obci zanikol v roku 2015 v priebehu jesennej časti. 2004-2005: M. Ogurčák, Lacika, Rešovský - Majerčák, J. Pamula, Ľ. Pamula, Brnčík, Varga, Smrek, Novák, Mačejovský, Korfanta, J. Chabada, M. Chabada, Koillárik, Kalkahus, Kopkáš. Ďalšie súpisky Dediniek: http://minulostrvfutbalu.webnode.sk/historia-klubov/dedinky
Ďalšie oddiely
Henckovce – 3. trieda 1965 - 1967. Ardovo – III. trieda 1971 – 1972, IV. trieda 1974 – 1975. Pašková – III. trieda 1974 – 1975 Gombasek – II. trieda 1971 – 1973, III. trieda 1973 - 1974. Silica – III. trieda 1968 – 1969, 1969 – 1973. Roštár – III. trieda 1967 – 1968 1968 – 1969, 1969 – 1973. Bohúňovo – III. trieda B skupina 1968 – 1969, 1969 – 1970, 2 . trieda 1970 – 1976, 3 trieda 1979 - 1989. Gemerská Poloma B – 1966 – 1967 III. trieda, 2010 – 2011 – II. trieda. Dobšiná B – 1966 – 1967 III. trieda, 1955 – 1957 III. trieda, 2013 – 2014 – 2. trieda. Nižná Slaná B – 1964 – 1965, 1966 – 1967 - 3. trieda, 1974 – 1975 – IV. trieda. Roma Rožňava – 3 . trieda 1971 - 1973. Štítnik B - 3 trieda 1971 – 1972. Roma G. Poloma – 4. trieda 1972 – 1973. Sokol Krh. Podhradie, Roma Dobšiná, Meliata, Kunova Teplica B.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-