Takýmito futbalovými klubmi za uplynulé roky futbalové kluby boli Ochtiná, Kobeliarovo, Kunova Teplica, Kovstav, Rejdová či Kečovo. Najnovšie aj Nižná Slaná, z dávnejšej minulosti aj iné. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám v svojom príspevku prináša informácie o týchto kluboch. Niektoré z nich hrali vyššiu súťaž – Kovstav, Kunova Teplica, či Nižná Slaná. Text dopĺňajú fotografie.
Kobeliarovo - III. triedu hralo od sezóny 1964 – 1965. V sezóne 1973 – 1974 hralo IV. triedu. V roku 1982 IV. triedu. Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava. Futbal zanikol v obci v priebehu súťažného ročníka 2006 – 2007. Hráči: 1995 – 1998: I. Plačko, Návoj – Vieloha, Bendík, Bolaček, Laciak, Prónai, Macko, Regrút, Šlosárik, Hlaváč, Cangár, Špiner, Gaži, Špirko, Kolesár, Nemčko, Cangár. 2000 – 2007: Návoj – Z. Nemčko, Nehrer, M. Nemčko, M. Macko, Hlaváč, Vizi, M. Dovec, Š. Dovec, Prónai, Kolesár, Cangár, Marcel Soják, Maroš Soják, Kováč, Lukáč, Sabo, Laciak, Lenghart, J. Nemčko, R. Hudák, Šimko, Bendík, V. Sura, Cangár.
Ochtiná - Mužstvo pôsobilo v najnižšej okresnej súťaži do roku 2007, kedy v priebehu súťaže, rovnako ako Kobeliarovo, odstúpilo zo súťaže. Od roku 1989 hral klub III. triedu.2005 - 2006. Realizačný tím: Roman Tolnai (predseda), Emil Boldi (tajomník). Káder: Richard Lalik, Michal Lalik, Peter Lalik, Peter Gazsik, Vojtech Gazsik, Ondrej Gazsik, Tibor Milko, Miroslav Milko, Roman Tolnai, Michal Tolnai, Ladislav Tolnai, Július Tomi, Peter Koller, Ján Koller, František Boldi, Ondrej Boldi, Ondrej Bubenčík, Peter Adók, Ján Sendrei, Miroslav Spišák, Marek Suchý, Dušan Tolnai, Ľubomír Tolnai.
Kečovo - Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava, po zániku III. triedy v II. triede. Klub skončil v sezóne 2014 – 2015. V rokoch 1967 – 1971 hralo III. triedu. V rokoch 1971– 1974 hralo IV. triedu. 
2005 - 2006: Realizačný tím: Viliam Lörincz (predseda), Gabriel Zoller (tajomník). Káder: Csaba Ambrúž, Ladislav Boroš, Július Doboš, Marián Fabian, Zoltán Farkaš, František Galic, Gergely Garaj, Szilárd Garaj, Róbert Kanyitúr, František Kovács, Róbert Kováč, Arpád Kulik, Bartolomej Kulik, Eduard Lörincz, Ján Lörincz, Roman Lörincz, Viliam Lörincz, Alexander Molnár, Kristián Molnár, Norbert Molnár, Zsolt Molnár, Viktor Rezeš, Zsolt Rezeš, Ján Slovik, Ladislav Slovik, Michal Szeman, Ľudovít Tóth, Csaba Varga, Štefan Varga, Gabriel Zoller, Ferdinand Király, Zoltán Király. 2014 – 2015: Realizačný tím: Július Lörincz (predseda klubu), Arpád Lörincz (ISSF manažér), Viktor Rezeš (tréner). Káder: Adrián Barkai, Ákos Barkai, Ľudovít Bartók, Peter Drenko, Endre Garaj, Maroš Gonos, Zoltán Király, Viliam Lörincz, Roman Lörincz, Tomáš Lörincz, Marián Jakubecz, Attila Mázik, Norbert Molnár, Ladislav Pál, Patrik Polák, Norbert Rezeš, Bence Rezeš, Balázs Roczei, Ladislav Slovík, Michal Szemán, Csaba Veréb, Gabriel Zoller.
Rejdová - Mužstvo začalo hrať najnižšiu súťaž v sezóne 1964 – 1965. Klub hrával aj najvyššiu okresnú súťaž, v niektorých sezónach nižšiu. V sezóne 1974 – 1975 hrala IV. triedu, rovnako aj v sezóne 1995 – 1996, 1965 – 1969 hral 3. triedu A skupina. V rokoch 1982 – 1989 hrala 4. triedu. Futbal tu skončil v roku 2000, problémom bol úzky káder, v priebehu jesene mužstvo odstúpilo zo súťaže. V roku 2000 bol funkcionárom Sabadoš. Káder Rejdovej 1996 - 1997: Goliáš – Miroslav Molčan, Marek Molčan, Tomášik, Valko – Krišťák, J. Ambrúž, Dovalovský, Ruszó (jarná časť), Ferenčík, M. Ambrúž, Lux, Matajzel (jarná časť), Szilardi, Ivanko, Podolinský, Kolesár, S. Molčan, Marián Molčan, Gažík, Fecko, Hric, Švarc, Vilim, Šofranko, Lörincz, Tršo. Káder v roku 2000: Goliáš, Lux – Dovalovský, Baláž, Hric, J. Ambrúž, M. Ambrúž, Štefan, Ruszó, Hlaváč, Štefan, Ivanko, Valko – Krišťák, Šofranko, Domik, Tomášik, Švarc, Mihók.
Kunova Teplica - Klub začal hrávať najvyššiu okresnú súťaž v roku 1953 alebo 1954, pričom ju vyhral v roku 1958 aj v rokoch 1966, 1973, 1978 a 1986. Klub hral I. B triedu, I. A triedu a neskôr aj IV. ligu - západ.Klub po vypnutí z V. ligy JZ v r. 2001 ešte účinkoval dve sezóny v I. triede. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, najlepší hráči odišli do Štítnika. Napriek tomu klub ešte na jeseň 
2003 pôsobil v I. triede. Po jeseni došlo k odhláseniu.
Káder 1996 /1997 – 2000 /2001 Brankári: Tohol, Angelovič, Organ, P. Drenko, Dorkin, Almáši, Tokár, KovácsObrancovia: Spišák, Čeman, Sz. Drenko, Gergely, Dovalovský, R. Furman, L. Tomi, Helpen, Mikuš, Chovanček, Demeter, Valent, Varga, R. Furman. Záložníci: Regec, Zdechovan, Levický, Marián Kupec, Marchevský, G. Labina, Roman Šimko, J. Turcsányi, Szöllös, Gonosz, Kilik, Ševc, Ruszó, Farkaš, Vojtašovič, Peprík, Maté, A. Milko, O. Dávid, Bársony, B. Milko, M. Kubík, Košťál, Ondrej Mihál, Ján Kupec. Útočníci: M. Turcsányi, Beke, Mikloško, Putera, Lukáč, Kopka, Čatlóš, Balogh. Sezóna 2001 - 2002: Martin Stankovič - Jozef Čeman, Ľubomír Spišák, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Miloš Kopka, Juraj Gergely, Florián Demeter, František Beke, Adrián Szaniszló, Milan Kakalejčík, Atilla Labina, Atilla Ragyina, Jozef Peprík, Daniel Lalík, Marián Kupec, Szliárd Drenko, Roman Gočaltovský, Zsolt Liptai. Sezóna 2002 - 2003: Martin Stankovič - Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Pavol Kilik, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Peter Gača, Florián Demeter, Branislav Hrachiar, Szilárd Drenko, Ján Dávid, Adrián Danielis, Szilárd Danielis, Zsolt Danielis, Róbert Drenko, Attila Ragyina, Daniel Lalík, Zsolt Liptai. Jeseň 2003: Madlen - Kupec, Herchl, Ragyina, Tomi, Ikri, A. Milko, Marko, Lalík, Labina, Petus.
FK Nadabula / Rožňava B/ Kovstav - V sezóne 1951 – 1952 hrala Nadabula III. triedu. 1959 – 1960 hrala II. triedu. Gemerskú. V rokoch 1964 – 66 hrala Nadabula III. triedu. Od roku 1968 II. triedu, keď ju vyhrala. Rožňava B postúpila do I. triedy Košicko – Gemerskej. Od sezóny 1969 – 70 pôsobila opäť v II. triede. Od roku 1972 pôsobili v II. triede aj Nadabula a Rožňava B. V roku 1976 vyhrala Rožňava B II. triedu a postúpila do I. B triedy. Nadabula pôsobila v III. triede, od roku 1978 v II. triede. Rožňava B hrala v II. triede v sezóne 1981 – 1982. Súťaž vyhrala v r. 1983 a 1985, 1986. V posledných dvoch prípadoch neuspela v kvalifikácii o postup s mužstvom s B skupiny. Naďalej pôsobila v ďalších rokoch v II. triede. Klub s názvom Kovstav začal pôsobiť od roku 1991 premenovaním Rožňavy B. V roku 1993 vyhral II. triedu a postúpil do I. triedy K – G. V nej účinkoval v sezónach 1993/1994 – 1994 / 1995 a v sezóne 1996 – 1997. Do roku 2002 účinkoval v I. triede, neskôr v II. triede. Futbal tu zanikol v roku 2012, keď bol béčkom 4. ligovej Rožňavy. 2010 - 2011: R. Genči - Tokoly, Motyka, Kolesár, D. Genči, Gono, Šimon, Račko, Harabín, Adamec, R. Kováč, Hadovský, Világi, Šofranko, Kacara, Székely, Mikolaj, V. Gallo, Koltáš, P. Gallo, Strelka, Džačár, Šimkovič, P. Bukovič. 2011 - 2012 - Rožňava B: D. Motyka, P. Gere, R. Genči - Tokoly, R. Motyka, Fabian, Boroš, Džačár, V. Gallo, Kacara, Poťmák, Madarász, Adamec, D. Genči, Mikolaj, Šofranko, Kolesár, Székely, Sappanoš, Drenko, Harabín, Zatroch, Hadovský, Chochol, Kuzma, R. Motyka, Világi, Breuer, Ováry, Horváth, Roth, L. Dávid, Bukovič.
Nižná Slaná - Mužstvo začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju dvakrát v roku 1958 a v roku 2001. V roku 1948 vznikla TJ. Mužstvo dospelých sa odhlásilo z I. triedy v roku 2016. V priebehu jari 2017 bolo rozpustené aj mužstvo prípravky. Dospelí v roku 2001: J. Plačko, I. Plačko – Vieloha, Drábik, M. Plačko, M. Dovec, Š. Dovec, Vandrášik, G. Keršák, J. Keršák, Valentko, Bobrík, Krak, Hlaváč, Ruszó, Karas, Bober, Kováč. Prípravka - Sezóna 2015 – 2016. Súpiska: Karol Kováč - Ivan Steinhubl, 
Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Samuel Petergáč, Róbert Gono, Maroš Gunár, Patrik Ernek, Slavkovský. Tréneri: Milan Petergáč, Miroslav Maťo (jesenná časť, časť jarnej časti), Karol Kováč (v priebehu jarnej časti). Sezóna 2016 / 2017Súpiska: Ivan Steinhubl, Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Róbert Gono, Samuel Petergáč, Jakub Petergáč, Andrej Žúdel, Jozef Gunár, Sebastián Orosz, Samuel Soják, Dávid Liptai, Ľuboš Šmelko, Jaroslav Šmegner. Tréneri: Karol Kováč, Milan Petergáč. Detailnejšie informácie je možné získať na stránkehttp://fkbanikniznaslana.webjet.sk/tj-banik-nizna-slana-fo/pripravka/
Gočovo - Mužstvo Gočova začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. V roku 1965 vyhralo III. triedu a postúpilo do najvyššej okresnej súťaže. Vyhralo ju v sezóne 1969 - 1970. Neskôr hralo I. B triedu, po vypadnutí do roku 1981 pôsobilo v II. triede v rokoch 1982 - 1989.
Slavošovce - Mužstvo začalo pôsobiť v okresných súťažiach okolo roku 1964. V roku 1967 vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy. Neskôr vypadlo a pôsobilo v okresných súťažiach. V roku 1972 opäť vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy, neskôr sa vrátilo do okresu. II. triedu vyhralo v roku 2004 a postúpilo do I. triedy, kde účinkovalo jednu sezónu. Potom pôsobilo v II. triede z ktorej postúpilo do I. triedy z 2. miesta v toku 2011. V roku 2014 klub vypadol z I. triedy. Po jeseni 2015 mužstvo odstúpilo z II. triedy.
Jeseň 2015 - Realizačný tím: Štefan Bašták (štatutár klubu), Vladimír Oravec (predseda klubu), Roman Ondrejčík (podpredseda), Ján Hric (člen výboru), Oto Varga (tréner).Káder do aktuálnej sezóny tvoria: Jozef Karalo, Stanislav Dzureň, Ján Gecelovský, Milan Balco, Pavol Oravec, Jozef Sklenár, Július Lalik, Dušan Barboriak, Miroslav Bubenčík, Jaroslav Viola, Roman Šimko, Nikolas Boldi, Juraj Ruso, Jaroslav Piaterík, Oto Varga, Maroš Karalo, Gabriel Žiga, Lukáš Lalik, Tomáš Karalo, Marek Lukáč.
Dedinky - Mužstvo Dediniek začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju v sezóne 2004 - 2005. Po ročnom pôsobení v V. lige sa klub vrátil do okresu. Do II. triedy vypadol v roku 2011. V roku 2012 ju vyhral a vrátil sa do I. triedy. Futbal v obci zanikol v roku 2015 v priebehu jesennej časti. 2004-2005: M. Ogurčák, Lacika, Rešovský - Majerčák, J. Pamula, Ľ. Pamula, Brnčík, Varga, Smrek, Novák, Mačejovský, Korfanta, J. Chabada, M. Chabada, Koillárik, Kalkahus, Kopkáš. Ďalšie súpisky Dediniek: http://minulostrvfutbalu.webnode.sk/historia-klubov/dedinky
Ďalšie oddiely
Henckovce – 3. trieda 1965 - 1967. Ardovo – III. trieda 1971 – 1972, IV. trieda 1974 – 1975. Pašková – III. trieda 1974 – 1975 Gombasek – II. trieda 1971 – 1973, III. trieda 1973 - 1974. Silica – III. trieda 1968 – 1969, 1969 – 1973. Roštár – III. trieda 1967 – 1968 1968 – 1969, 1969 – 1973. Bohúňovo – III. trieda B skupina 1968 – 1969, 1969 – 1970, 2 . trieda 1970 – 1976, 3 trieda 1979 - 1989. Gemerská Poloma B – 1966 – 1967 III. trieda, 2010 – 2011 – II. trieda. Dobšiná B – 1966 – 1967 III. trieda, 1955 – 1957 III. trieda, 2013 – 2014 – 2. trieda. Nižná Slaná B – 1964 – 1965, 1966 – 1967 - 3. trieda, 1974 – 1975 – IV. trieda. Roma Rožňava – 3 . trieda 1971 - 1973. Štítnik B - 3 trieda 1971 – 1972. Roma G. Poloma – 4. trieda 1972 – 1973. Sokol Krh. Podhradie, Roma Dobšiná, Meliata, Kunova Teplica B.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).