Takýmito futbalovými klubmi za uplynulé roky futbalové kluby boli Ochtiná, Kobeliarovo, Kunova Teplica, Kovstav, Rejdová či Kečovo. Najnovšie aj Nižná Slaná, z dávnejšej minulosti aj iné. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám v svojom príspevku prináša informácie o týchto kluboch. Niektoré z nich hrali vyššiu súťaž – Kovstav, Kunova Teplica, či Nižná Slaná. Text dopĺňajú fotografie.
Kobeliarovo - III. triedu hralo od sezóny 1964 – 1965. V sezóne 1973 – 1974 hralo IV. triedu. V roku 1982 IV. triedu. Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava. Futbal zanikol v obci v priebehu súťažného ročníka 2006 – 2007. Hráči: 1995 – 1998: I. Plačko, Návoj – Vieloha, Bendík, Bolaček, Laciak, Prónai, Macko, Regrút, Šlosárik, Hlaváč, Cangár, Špiner, Gaži, Špirko, Kolesár, Nemčko, Cangár. 2000 – 2007: Návoj – Z. Nemčko, Nehrer, M. Nemčko, M. Macko, Hlaváč, Vizi, M. Dovec, Š. Dovec, Prónai, Kolesár, Cangár, Marcel Soják, Maroš Soják, Kováč, Lukáč, Sabo, Laciak, Lenghart, J. Nemčko, R. Hudák, Šimko, Bendík, V. Sura, Cangár.
Ochtiná - Mužstvo pôsobilo v najnižšej okresnej súťaži do roku 2007, kedy v priebehu súťaže, rovnako ako Kobeliarovo, odstúpilo zo súťaže. Od roku 1989 hral klub III. triedu.2005 - 2006. Realizačný tím: Roman Tolnai (predseda), Emil Boldi (tajomník). Káder: Richard Lalik, Michal Lalik, Peter Lalik, Peter Gazsik, Vojtech Gazsik, Ondrej Gazsik, Tibor Milko, Miroslav Milko, Roman Tolnai, Michal Tolnai, Ladislav Tolnai, Július Tomi, Peter Koller, Ján Koller, František Boldi, Ondrej Boldi, Ondrej Bubenčík, Peter Adók, Ján Sendrei, Miroslav Spišák, Marek Suchý, Dušan Tolnai, Ľubomír Tolnai.
Kečovo - Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava, po zániku III. triedy v II. triede. Klub skončil v sezóne 2014 – 2015. V rokoch 1967 – 1971 hralo III. triedu. V rokoch 1971– 1974 hralo IV. triedu.
2005 - 2006: Realizačný tím: Viliam Lörincz (predseda), Gabriel Zoller (tajomník). Káder: Csaba Ambrúž, Ladislav Boroš, Július Doboš, Marián Fabian, Zoltán Farkaš, František Galic, Gergely Garaj, Szilárd Garaj, Róbert Kanyitúr, František Kovács, Róbert Kováč, Arpád Kulik, Bartolomej Kulik, Eduard Lörincz, Ján Lörincz, Roman Lörincz, Viliam Lörincz, Alexander Molnár, Kristián Molnár, Norbert Molnár, Zsolt Molnár, Viktor Rezeš, Zsolt Rezeš, Ján Slovik, Ladislav Slovik, Michal Szeman, Ľudovít Tóth, Csaba Varga, Štefan Varga, Gabriel Zoller, Ferdinand Király, Zoltán Király. 2014 – 2015: Realizačný tím: Július Lörincz (predseda klubu), Arpád Lörincz (ISSF manažér), Viktor Rezeš (tréner). Káder: Adrián Barkai, Ákos Barkai, Ľudovít Bartók, Peter Drenko, Endre Garaj, Maroš Gonos, Zoltán Király, Viliam Lörincz, Roman Lörincz, Tomáš Lörincz, Marián Jakubecz, Attila Mázik, Norbert Molnár, Ladislav Pál, Patrik Polák, Norbert Rezeš, Bence Rezeš, Balázs Roczei, Ladislav Slovík, Michal Szemán, Csaba Veréb, Gabriel Zoller.
Rejdová - Mužstvo začalo hrať najnižšiu súťaž v sezóne 1964 – 1965. Klub hrával aj najvyššiu okresnú súťaž, v niektorých sezónach nižšiu. V sezóne 1974 – 1975 hrala IV. triedu, rovnako aj v sezóne 1995 – 1996, 1965 – 1969 hral 3. triedu A skupina. V rokoch 1982 – 1989 hrala 4. triedu. Futbal tu skončil v roku 2000, problémom bol úzky káder, v priebehu jesene mužstvo odstúpilo zo súťaže. V roku 2000 bol funkcionárom Sabadoš. Káder Rejdovej 1996 - 1997: Goliáš – Miroslav Molčan, Marek Molčan, Tomášik, Valko – Krišťák, J. Ambrúž, Dovalovský, Ruszó (jarná časť), Ferenčík, M. Ambrúž, Lux, Matajzel (jarná časť), Szilardi, Ivanko, Podolinský, Kolesár, S. Molčan, Marián Molčan, Gažík, Fecko, Hric, Švarc, Vilim, Šofranko, Lörincz, Tršo. Káder v roku 2000: Goliáš, Lux – Dovalovský, Baláž, Hric, J. Ambrúž, M. Ambrúž, Štefan, Ruszó, Hlaváč, Štefan, Ivanko, Valko – Krišťák, Šofranko, Domik, Tomášik, Švarc, Mihók.
Kunova Teplica - Klub začal hrávať najvyššiu okresnú súťaž v roku 1953 alebo 1954, pričom ju vyhral v roku 1958 aj v rokoch 1966, 1973, 1978 a 1986. Klub hral I. B triedu, I. A triedu a neskôr aj IV. ligu - západ.Klub po vypnutí z V. ligy JZ v r. 2001 ešte účinkoval dve sezóny v I. triede. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, najlepší hráči odišli do Štítnika. Napriek tomu klub ešte na jeseň
2003 pôsobil v I. triede. Po jeseni došlo k odhláseniu.
Káder 1996 /1997 – 2000 /2001 Brankári: Tohol, Angelovič, Organ, P. Drenko, Dorkin, Almáši, Tokár, KovácsObrancovia: Spišák, Čeman, Sz. Drenko, Gergely, Dovalovský, R. Furman, L. Tomi, Helpen, Mikuš, Chovanček, Demeter, Valent, Varga, R. Furman. Záložníci: Regec, Zdechovan, Levický, Marián Kupec, Marchevský, G. Labina, Roman Šimko, J. Turcsányi, Szöllös, Gonosz, Kilik, Ševc, Ruszó, Farkaš, Vojtašovič, Peprík, Maté, A. Milko, O. Dávid, Bársony, B. Milko, M. Kubík, Košťál, Ondrej Mihál, Ján Kupec. Útočníci: M. Turcsányi, Beke, Mikloško, Putera, Lukáč, Kopka, Čatlóš, Balogh. Sezóna 2001 - 2002: Martin Stankovič - Jozef Čeman, Ľubomír Spišák, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Miloš Kopka, Juraj Gergely, Florián Demeter, František Beke, Adrián Szaniszló, Milan Kakalejčík, Atilla Labina, Atilla Ragyina, Jozef Peprík, Daniel Lalík, Marián Kupec, Szliárd Drenko, Roman Gočaltovský, Zsolt Liptai. Sezóna 2002 - 2003: Martin Stankovič - Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Pavol Kilik, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Peter Gača, Florián Demeter, Branislav Hrachiar, Szilárd Drenko, Ján Dávid, Adrián Danielis, Szilárd Danielis, Zsolt Danielis, Róbert Drenko, Attila Ragyina, Daniel Lalík, Zsolt Liptai. Jeseň 2003: Madlen - Kupec, Herchl, Ragyina, Tomi, Ikri, A. Milko, Marko, Lalík, Labina, Petus.
FK Nadabula / Rožňava B/ Kovstav - V sezóne 1951 – 1952 hrala Nadabula III. triedu. 1959 – 1960 hrala II. triedu. Gemerskú. V rokoch 1964 – 66 hrala Nadabula III. triedu. Od roku 1968 II. triedu, keď ju vyhrala. Rožňava B postúpila do I. triedy Košicko – Gemerskej. Od sezóny 1969 – 70 pôsobila opäť v II. triede. Od roku 1972 pôsobili v II. triede aj Nadabula a Rožňava B. V roku 1976 vyhrala Rožňava B II. triedu a postúpila do I. B triedy. Nadabula pôsobila v III. triede, od roku 1978 v II. triede. Rožňava B hrala v II. triede v sezóne 1981 – 1982. Súťaž vyhrala v r. 1983 a 1985, 1986. V posledných dvoch prípadoch neuspela v kvalifikácii o postup s mužstvom s B skupiny. Naďalej pôsobila v ďalších rokoch v II. triede. Klub s názvom Kovstav začal pôsobiť od roku 1991 premenovaním Rožňavy B. V roku 1993 vyhral II. triedu a postúpil do I. triedy K – G. V nej účinkoval v sezónach 1993/1994 – 1994 / 1995 a v sezóne 1996 – 1997. Do roku 2002 účinkoval v I. triede, neskôr v II. triede. Futbal tu zanikol v roku 2012, keď bol béčkom 4. ligovej Rožňavy. 2010 - 2011: R. Genči - Tokoly, Motyka, Kolesár, D. Genči, Gono, Šimon, Račko, Harabín, Adamec, R. Kováč, Hadovský, Világi, Šofranko, Kacara, Székely, Mikolaj, V. Gallo, Koltáš, P. Gallo, Strelka, Džačár, Šimkovič, P. Bukovič. 2011 - 2012 - Rožňava B: D. Motyka, P. Gere, R. Genči - Tokoly, R. Motyka, Fabian, Boroš, Džačár, V. Gallo, Kacara, Poťmák, Madarász, Adamec, D. Genči, Mikolaj, Šofranko, Kolesár, Székely, Sappanoš, Drenko, Harabín, Zatroch, Hadovský, Chochol, Kuzma, R. Motyka, Világi, Breuer, Ováry, Horváth, Roth, L. Dávid, Bukovič.
Nižná Slaná - Mužstvo začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju dvakrát v roku 1958 a v roku 2001. V roku 1948 vznikla TJ. Mužstvo dospelých sa odhlásilo z I. triedy v roku 2016. V priebehu jari 2017 bolo rozpustené aj mužstvo prípravky. Dospelí v roku 2001: J. Plačko, I. Plačko – Vieloha, Drábik, M. Plačko, M. Dovec, Š. Dovec, Vandrášik, G. Keršák, J. Keršák, Valentko, Bobrík, Krak, Hlaváč, Ruszó, Karas, Bober, Kováč. Prípravka - Sezóna 2015 – 2016. Súpiska: Karol Kováč - Ivan Steinhubl,
Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Samuel Petergáč, Róbert Gono, Maroš Gunár, Patrik Ernek, Slavkovský. Tréneri: Milan Petergáč, Miroslav Maťo (jesenná časť, časť jarnej časti), Karol Kováč (v priebehu jarnej časti). Sezóna 2016 / 2017Súpiska: Ivan Steinhubl, Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Róbert Gono, Samuel Petergáč, Jakub Petergáč, Andrej Žúdel, Jozef Gunár, Sebastián Orosz, Samuel Soják, Dávid Liptai, Ľuboš Šmelko, Jaroslav Šmegner. Tréneri: Karol Kováč, Milan Petergáč. Detailnejšie informácie je možné získať na stránkehttp://fkbanikniznaslana.webjet.sk/tj-banik-nizna-slana-fo/pripravka/
Gočovo - Mužstvo Gočova začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. V roku 1965 vyhralo III. triedu a postúpilo do najvyššej okresnej súťaže. Vyhralo ju v sezóne 1969 - 1970. Neskôr hralo I. B triedu, po vypadnutí do roku 1981 pôsobilo v II. triede v rokoch 1982 - 1989.
Slavošovce - Mužstvo začalo pôsobiť v okresných súťažiach okolo roku 1964. V roku 1967 vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy. Neskôr vypadlo a pôsobilo v okresných súťažiach. V roku 1972 opäť vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy, neskôr sa vrátilo do okresu. II. triedu vyhralo v roku 2004 a postúpilo do I. triedy, kde účinkovalo jednu sezónu. Potom pôsobilo v II. triede z ktorej postúpilo do I. triedy z 2. miesta v toku 2011. V roku 2014 klub vypadol z I. triedy. Po jeseni 2015 mužstvo odstúpilo z II. triedy.
Jeseň 2015 - Realizačný tím: Štefan Bašták (štatutár klubu), Vladimír Oravec (predseda klubu), Roman Ondrejčík (podpredseda), Ján Hric (člen výboru), Oto Varga (tréner).Káder do aktuálnej sezóny tvoria: Jozef Karalo, Stanislav Dzureň, Ján Gecelovský, Milan Balco, Pavol Oravec, Jozef Sklenár, Július Lalik, Dušan Barboriak, Miroslav Bubenčík, Jaroslav Viola, Roman Šimko, Nikolas Boldi, Juraj Ruso, Jaroslav Piaterík, Oto Varga, Maroš Karalo, Gabriel Žiga, Lukáš Lalik, Tomáš Karalo, Marek Lukáč.
Dedinky - Mužstvo Dediniek začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju v sezóne 2004 - 2005. Po ročnom pôsobení v V. lige sa klub vrátil do okresu. Do II. triedy vypadol v roku 2011. V roku 2012 ju vyhral a vrátil sa do I. triedy. Futbal v obci zanikol v roku 2015 v priebehu jesennej časti. 2004-2005: M. Ogurčák, Lacika, Rešovský - Majerčák, J. Pamula, Ľ. Pamula, Brnčík, Varga, Smrek, Novák, Mačejovský, Korfanta, J. Chabada, M. Chabada, Koillárik, Kalkahus, Kopkáš. Ďalšie súpisky Dediniek: http://minulostrvfutbalu.webnode.sk/historia-klubov/dedinky
Ďalšie oddiely
Henckovce – 3. trieda 1965 - 1967. Ardovo – III. trieda 1971 – 1972, IV. trieda 1974 – 1975. Pašková – III. trieda 1974 – 1975 Gombasek – II. trieda 1971 – 1973, III. trieda 1973 - 1974. Silica – III. trieda 1968 – 1969, 1969 – 1973. Roštár – III. trieda 1967 – 1968 1968 – 1969, 1969 – 1973. Bohúňovo – III. trieda B skupina 1968 – 1969, 1969 – 1970, 2 . trieda 1970 – 1976, 3 trieda 1979 - 1989. Gemerská Poloma B – 1966 – 1967 III. trieda, 2010 – 2011 – II. trieda. Dobšiná B – 1966 – 1967 III. trieda, 1955 – 1957 III. trieda, 2013 – 2014 – 2. trieda. Nižná Slaná B – 1964 – 1965, 1966 – 1967 - 3. trieda, 1974 – 1975 – IV. trieda. Roma Rožňava – 3 . trieda 1971 - 1973. Štítnik B - 3 trieda 1971 – 1972. Roma G. Poloma – 4. trieda 1972 – 1973. Sokol Krh. Podhradie, Roma Dobšiná, Meliata, Kunova Teplica B.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-