Zápas 1. kola odohrajú už v sobotu 29. júla 2017 s výkopom o 17-tej hodine na ihrisku v Lipanoch. To bude síce nováčikovský pre obidvoch súperov, s tým rozdielom, že domáci budú vo výhode aj ako mužstvo so skúsenosťami z vyššej súťaže, aj keď iba jednu sezónu, kým hostia budú prezentovať umenie víťaza IV. ligy. Pre obidve mužstvá možnosť naživo dokázať svoje súčasné kvality. Fanúšikovia MFK Rožňava budú viac zameraní na to, ako sa vydarí štart ich miláčikov po dlhom čakaní vo vyššej súťaži. Zrejme niektorí budú chcieť vidieť zápas na vlastné oči a vycestujú do Lipian. Musia pri tom absolvovať okolo 270 km dlhú cestu tam a nazad. Záleží však, ktorý smer si vyberú. Či na Košice, alebo na Gelnicu cez Pačanský kopec.
Druhým klubom, ktorý sa zapojí v nedeľu 30. júla 2017 do majstrovskej súťaže nového futbalového ročníka bude FK Krásnohorské Podhradie. Náš región budú reprezentovať už druhý rok v IV. Lige JUH. V uplynulom ročníku ako nováčik si nepočínali zle. Nepatrili síce medzi popredné mužstvá súťaže, ale po získaní herného sebavedomia ročník ukončili na slušnom 12-tom mieste. V 28 kolách osemkrát zvíťazili, tri zápasy skončili remízou a v 17 stratili tri body. V spomínanom ročníku nastrieľali 67 gólov a 87 skončilo v ich sieti. Stihli tak získať 27 majstrovských bodov. Ako to bude v novom ročníku napovie prvý zápas, ktorý odohrajú na ihrisku Spartaka Medzev. Vlani toto mužstvo mali tiež v 1. kole a u súpera vsietili iba 1 gól, ale dostali od neho až 3 góly. Ako to bude teraz, dozvieme sa v nedeľu po stretnutí. Ti, ktorí chcú vedieť výsledok hneď, zaiste využijú nie veľkú vzdialenosť medzi Krásnohorským Podhradím a Medzevom. Čaká ich k tomu prekonať cestu tam a nazad v dĺžke niečo cez sto kilometrov.
(MG od)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.