1. Čo vás viedlo k obnove FK Plešivec?
- Ako som už uviedol v inom denníku, že sme zruinovali plešivecký futbal. Ak je tomu tak, máme morálnu povinnosť ho opäť vzkriesiť. Po dlhšej dobe, putovaní cez Krásnohorskú Dlhú Lúku a Bohúňovo, sme dospeli k spoločnému názoru, že je asi všeobecná vôľa vrátiť sa do Plešivca a hrávať doma. Nie všetci prišli a nie každý kto to sľúbil, sa aj vrátil. Napríklad Ondrej Skokan, ale je to jeho vôľa a on vie, že prečo nie. Radi by sme ešte získali Róberta Kováča, Martina Havrlenta a Dominika Kakalejčíka, ale on má na vyššiu súťaž. Vrátil sa staronový tréner pán Štefan Ször a do výboru pribudol Ján Šofranko i ja.
2. S akým cieľom idete do súťaže?
- Ideme s cieľom zabaviť sa, zašportovať a pritiahnuť divákov do hľadiska. Úvodný domáci zápas sledovalo hodne ľudí, teda ideme správnym smerom. Postupové ciele si nedávame, bude ako bude, chceli by sme vyhrávať ako každé mužstvo.
3. Ako je na tom mužstvo po hernej stránke, neprejavil sa výpadok u niektorých hráčov?
- V mužstve sa pokúšame skĺbiť skúsenosť s mladíckou dravosťou, teraz nás už mrzí, že sme neoslovili Vladislava Vávru, káder máme široký, takže sme spokojní.
4. Ako často mužstvo trénuje?
- Mužstvo trénuje voľnejšie dvakrát týždenne v pondelok a vo štvrtok. Na tréningu sa hráva, ale to sa iste zmení v zimnej príprave.
5. Ako hodnotíš doterajšie odohrané zápasy?
- Štart nám vyšiel, máme 6 bodov, ale hra ešte nie je tá pravá. Verím, že sa zlepšíme a aj strelecky sa nám bude viac dariť. Mrzí červená karta Lavena, ale to je ešte tá nerozvážnosť. Na druhej strane jemu bratovi Zolovi to sype, tak dúfajme, že to pôjde aj ďalej. Podarilo sa nám vďaka obci konsolidovať rozpočet, ďakujeme Milanovi Demkovi a jeho firme BEDE a za podporu každému fanúšikovi. Naozaj bolo milé to povzbudzovanie v domácom zápase.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik, foto: Štefan Skokan


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a