Nevycestovanie za súperom:
Kružná B raz nevycestovala na zápas do Pače a raz nenastúpila aj na domáci zápas proti Čoltovu. Rudná nevycestovala do Betliara a nedávno aj FK Baník Štítnik, keď nevycestoval do Vyšnej Slanej.
MFK Dobšiná
Pôsobí v 7. lige s názvom Dobšiná B. Vyžrebovanie súťaže muselo byť prerobené.
Prestupy a hosťovania
Ragan = Hrhov – Jablonov n/T, Kochar = Serednie – Rožňava, Koretskyy = Vydrany – Rožňava, Vysoký = G. Hôrka – Vlachovo, Miloš Zagiba = FK Baník Štítnik – Pača, Die = Veľaty – ŠK Polom G. Poloma, Šimon = V. Slaná – ŠK Polom G. Poloma, Podracký = Jovice - Kružná , J. Rabas = Rakovnica – Rudná, R. Arvai = Rožňava – ŠK Polom G. Poloma, Vávra = G. Hôrka – Rakovnica, O. Vavrek = Brzotín – Rakovnica, Volia = Slavošovce – Rakovnica, Kardoš = G. Hôrka – Jablonov n/T, Sopócy = Jovice – Rožň. Bystré, Jakab = Rožňava – Rož. Bystré, Pačan = Sirk – Rudná, Parada = Jovice – Drnava, Piaterík = Slavošovce – ŠK Baník Štítnik, Genči = Jovice – Honce, Bartko = Čečejovce – Krh. Podhradie, Svedyuk = Békécsaba - Rožňava, Z. Breuer = Rožňava – Krh. Podhradie, L. Strelka = Rožňava – Smolník, Potočný = Dobšiná – Vlachovo, Tököly = Dedinky – Dobšiná.
Predstavujeme
MFK Revúca
Káder: Smerek, Opiela – Majerčík, Krajňák, Šestina, Urc, Faško, Antal, Ganaj, Bystran, Lunter, Maté, Slovák, Bukóci, Miartin, Gömöri, V. Levický, Haister, Okruhlica, Kožička, Furman
MFK Revúca Foto: archív klubu
Nastúpili otec a syn
Do kádra Vyšnej Slanej sa vrátil Jozef Barnák, naviac jeho syn Jerguš prišiel do kádra z Dobšinej.
Najstarší hráč: Pavol Lukáč (FK Baník Štítnik) – 57 rokov.
Najmladší hráči: Filip Volia (Rakovnica), Lukáš Polanecký, Marek Šoltés (obaja Dobšiná), Dávid Džačár (Krh. Podhradie) – 16 rokov
Hodnotíme zápasy FK Krásnohorské Podhradie – viceprezident Ladislav Jobbáď
1. kolo v Medzeve - obrovský rozdiel v kvalite oboch mužstiev, žiadna bojovnosť z našej strany
2. kolo doma Sobrance - najlepší výkon proti silnému súperovi, touto cestou by sme sa mali začať uberať
3. kolo v Geči - solídne vystúpenie, pri troche šťastia sme mohli bodovať
4. kolo doma Mária Huta - bez šance, súper má niekoľko bývalých prvo a druho ligistov, niektorí so zahraničnými skúsenosťami
5. kolo vo V. Kapušanoch – zápas bol vyrovnaný, zaslúžená remíza
6. kolo doma Sokoľany - do 25. minúty super výkon, potom viď 4. kolo.
FK Krh. Podhradie Foto: Nika Vávrová
Poradie najlepších strelcov:
6. liga - po 4. kole
7 gólov: Jerguš Barnák (Vyšná Slaná)
5 gólov: Csaba Flander, Attila Örvös (obaja Dlhá Ves), Florián Rohály (Jablonov)
4 góly: Jaroslav Kamenský (Kružná), Adrián Krága (ŠK Baník Štítnik), Dávid Betík (Bohúňovo)
3 góly: Ladislav Varga (Kružná), Dominik Kakalejčík ( FK Baník Štítnik), Gustáv Keršák (Vyšná Slaná), Dávid Novák ( Dlhá Ves), Stanislav Székely (Rudná), atď
7. liga - po 2. kole
5 gólov: Zoltán Laven (Plešivec)
3 góly: Attila Görgei, Roland Szücs (obaja Lipovník), Ján Spišiak (ŠK Polom G. Poloma), Boris Vysoký (Vlachovo)
2 góly: Róbert Gotthardt, Stanislav Grančák ( obaja Dobšiná), Peter Šimon (ŠK Polom G. Poloma), Ondrej Leskovjanský (Vlachovo), Filip Volia (Rakovnica), Ľudovít Gyenes, Tomáš Korszinski (obaja Lipovník), atď.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).