Prvé dva komentáre z majstrovského futbalu Baníka Nižná Slaná obohacujú športovú rubriku Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš
Rakovnica - Nižná Slaná 1:1, góly: D. Hajči (vlastný) - Š. Gunár. Mužstvo Nižnej Slanej začalo v 1. kole nového ročníka II. triedy vo futbale na ihrisku v Rakovnici prvých 20 minút dobre. Hneď v úvode brankár domácich vyrazil hlavičku P. Slováka na roh, najväčšiu šancu zahodil R. Hajči. Za zmienku stojí prízemná strela J. Cangára, ktorú brankár domácich kryl. Postupne sa hra vyrovnala, prevahu začali mať domáci hráči. Ich strelu však brankár hostí kryl. Za rečnenie videl ŽK D. Hajči, obrana hostí však nepriamy kop domácich zlikvidovala.
Ku koncu polčasu sa hral medzišestnástkový futbal, začalo pršať, lopta nabrala na sklze,
Druhý polčas začali Nižnoslanskí rozohrávkou, no k lopte sa dostal domáci útočník a jeho strelu tečoval D. Hajči do protipohybu brankára hostí. Domáci po góle ožili, vytvorili si viaceré šance. Najväčšiu mali, keď hráč domácich išiel na brankára hostí, ten však jeho strelu vyrazil. O pár minút bola podobná situácia, keď pravý útočník domácich to skúšal tentokrát k bližšej žrdi, ale netrafil ani bránku. Hostia, ktorí bojovali, sa chopili iniciatívy v strede poľa a začali si vytvárať prevahu. Strelu J.Cangára opäť brankár domácich kryl. Ukážkové bolo vhadzovanie P. Slováka, na ktoré si nabehol predstopér Š. Gunár a strelou ku pravej žrdi zaslúžene vyrovnal. Hostia ešte pridali na dôraze, priamy kop Ambróza však brankár domácich kryl. Hosťom problém robil terén, robili nepresnosti v strede poľa, z čoho pramenili šance domácich. Ich strely do stredu brány však brankár hostí kryl. Na opačnej strane debutant v drese hostí O. Junger strelou zo 40 metrov ohrozil bránu hostí, brankárovi domácich lopta vypadla, ale obrana ju odvrátila do bezpečia. V závere mali viacero striel domáci, no skončili buď vedľa, alebo ich kryl brankár hostí kryl.
Zostava hostí: Š. Tomášik - O.Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Karas - M. Ambróz, P. Slovák, J. Cangár, M. Prónai - R. Hajči (M.Hajči), J. Junger.
Stretnutie rozhodoval P. Repaský, ktorý bol v sporných situáciách naklonený domácim, ale žlté karty boli oprávnené.
DRUHÉ KOLO
Nižná Slaná – Čoltovo 4:2 (3:1), góly: J. Junger, P. Slovák 3.
Domáci hráči sa opäť zišli na zápas iba dvanásti, keď chýbali viacerí hráči zo základu. Na budúci zápas by sa mal v bráne objaviť Ivan Krnáč, či v útoku nová posila Peter Milko. Domáci začali prvý polčas tradične dobre, vytvorili si prevahu, ktorú vyjadrili gólom, keď po rohu Leštacha hlavičkoval J. Junger a prekonal nie najistejšieho brankára hostí. Po narážačke s Drábikom zvyšoval skóre P. Slovák. Postupne sa osmelili hostia, ktorí nerezignovali a tvrdú strelu ich najstaršieho hráča brankár domácich vyrazil na roh, po ktorom opäť musel zasahovať po centri toho istého hráča. Ďalšiu strelu z brejkovej situácie brankár domácich vyrazil a V. Karas „odpratal“ loptu do bezpečia. Nasledoval priamy kop hostí, ktorý brankár domácich chytil a rýchlo vyhodil loptu Leštachovi. Ten prihral Drábikovi a P. Slovák po jeho prihrávke zvýšil na 3:0. Hostí to však nezlomilo, hrozili ďalej. Pri nasledujúcom brejku bola záloha rozhodená a útočník hostí prekonal domáceho brankára strelou do ľavého vinkla. Hostia boli nebezpeční v protiútokoch, nakopávané dlhé lopty však D. Hajči odvracal. Tie, ktoré prešli, riešil brankár domácich včasným vybehnutím. Druhý polčas bolo hra viac vyrovnaná, domáci si vytvorili viaceré šance. Tutovku zahodil R. Hajči, keď išiel sám na brankára hostí, či P.Slovák, ktorý tiež neuspel. Hostia po striedaniach ožili, domáca záloha kondične nestíhala. Hostia mali prevahu, no ich snaha končila pred šestnástkou, kde sa nedokázali presadiť. Najväčšie nebezpečenstvo hrozilo po rohových kopoch, ktoré domáci brankár, alebo obrana odvracali. Jeden roh rozohrali na krátko a po centri útočník hostí prekonal hlavičkou domáceho brankára. Domáci však reklamovali jasný ofsajd, ktorý ale druhý asistent rozhodcu neodmával.
Krátko na to sa po kombinácii v strede poľa ocitol v nájazde na brankára P. Slovák a netradične ľavou nohou zaznamenal hetrik. Za zmienku stojí priamy kop R. Hajčiho, ktorý však nastrelili len múr. Ku koncu zápasu mali hostia územnú prevahu, šance si však nevedeli vytvoriť a tak domáci hlavne vďaka dobrému výkonu z prvého polčasu zaslúžene zvíťazili.
Zostava domácich: Š. Tomášik - O. Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Karas - M. Ambróz (V. Hlaváč), P. Slovák, R. Hajči, J. Leštach - S. Drábik, J. Junger.
Stretnutie objektívne rozhodoval Czakoi, až na jeden zbytočný priamy kop proti domácim v druhom polčase. P. Repaský, ako asistent rozhodcu podal na čiare dobrý výkon, kým druhý asistent nevidel ofsajd pri druhom góle hostí.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Najnovšie od Ondrej Doboš
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
- Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
- Futbal nášho regiónu v máji skrášlený hokejovými majstrovstvami sveta
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-