Bola to obrovská strata pre československý hokej, ktorý vo februári pred 75 rokmi oslavoval zisk historickej prvej zlatej medaily na svetovom šampionáte. Jeho dejiskom bola pražská Štvanica, kde naši reprezentanti hrali výborne. V predposlednom kole však naši podľahli Švédom 1:2. a nik už nepochyboval, že titul získajú severania. Od kráľa Gustáva Adolfa V. dostali aj blahoprajný telegram.
Až keď sa sklamaný Troják od susedov, ktorí počúvali viedenský rozhlas, dozvedel, že Rakúšania senzačne vedú nad Švédmi, rozbehol sa na štadión. Tre kronor nakoniec prehrali, my sme porazili USA a hráči si vychutnávali ovácie publika.
Začínal s „kolumbuskami“ na jazierkach pri tehelni
Pochádzal z 11 detí, vyrastal pri tehelni, kde pracoval jeho otec. Laco mu už od 14 rokov chodil pomáhať. Ale po šichte do neskorého večera hrával s kamarátmi futbal. V zime, len čo zamrzli dve okolité jazierka, si na topánky naskrutkoval „kolumbusky“ (korčule so zahnutým špicom) a hral
hokej. Bol medzi chlapcami najšikovnejší, všimol si ho tréner Jandera a získal do mužstva ČsŠK. Keď mal 20, hrali Košičania vo Vysokých Tatrách proti LTC Praha, vtedy jednému z najlepších mužstiev kontinentu. Ich funkcionárom padol do oka a aj keď sa otcovi nepáčilo, že rodina stratí jeden príjem, ponuku na prestup do Prahy prijal.
Krásne roky v stovežatej
V Prahe sa mu darilo. V mužstve, kde hrávali aj Kanaďania, sa dokázal presadiť, dostal sa i do reprezentácie. Pracoval ako účtovník v cukrovare, kde mohol vďaka pochopeniu kolegov čerpať v deň zápasu voľno. S LTC získal 5 československých ligových titulov, štartoval na dvoch olympiádach (1 strieborná medaila) a na šiestich MS (zlato, striebro i bronz). Vynikal kombinačnou hrou, rýchlosťou, dôsledným bránením a skvelou prihrávkou. Nadovšetko miloval rodinu, dcére kupoval na každom zájazde bábiky. Poslednú v Paríži, mala byť pod stromček...
Predali medaily i motorku za striebro na OH
Po tragédii hokejistov sa objavili špinavé podozrenia, že sú zradcovia národa, ktorí ušli do USA a Kanady. Pani Trojáková chodila na výsluchy, zamestnať sa mohla iba ako upratovačka. S dcérou, ktorá potom v roku 1969 emigrovala, treli biedu. Bola nútená predať manželove medaily i jeho milovanú motorku, odmenu za striebro na olympijských hrách.
Až po čase očistili pamiatku tých, čo tragicky zahynuli. Ladislavovi Trojákovi udelili in memoriam titul zaslúžilý majster športu a v Košiciach po ňom pomenovali zimný štadión. Uviedli ho do siene slávy nielen slovenského a českého hokeja, ale aj Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF.
(Ladislav Troják 15.6.1914 – 8.11.1948)
ŠTEFAN NÉMETH


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a