Bola to obrovská strata pre československý hokej, ktorý vo februári pred 75 rokmi oslavoval zisk historickej prvej zlatej medaily na svetovom šampionáte. Jeho dejiskom bola pražská Štvanica, kde naši reprezentanti hrali výborne. V predposlednom kole však naši podľahli Švédom 1:2. a nik už nepochyboval, že titul získajú severania. Od kráľa Gustáva Adolfa V. dostali aj blahoprajný telegram.
Až keď sa sklamaný Troják od susedov, ktorí počúvali viedenský rozhlas, dozvedel, že Rakúšania senzačne vedú nad Švédmi, rozbehol sa na štadión. Tre kronor nakoniec prehrali, my sme porazili USA a hráči si vychutnávali ovácie publika.
Začínal s „kolumbuskami“ na jazierkach pri tehelni
Pochádzal z 11 detí, vyrastal pri tehelni, kde pracoval jeho otec. Laco mu už od 14 rokov chodil pomáhať. Ale po šichte do neskorého večera hrával s kamarátmi futbal. V zime, len čo zamrzli dve okolité jazierka, si na topánky naskrutkoval „kolumbusky“ (korčule so zahnutým špicom) a hral 
hokej. Bol medzi chlapcami najšikovnejší, všimol si ho tréner Jandera a získal do mužstva ČsŠK. Keď mal 20, hrali Košičania vo Vysokých Tatrách proti LTC Praha, vtedy jednému z najlepších mužstiev kontinentu. Ich funkcionárom padol do oka a aj keď sa otcovi nepáčilo, že rodina stratí jeden príjem, ponuku na prestup do Prahy prijal.
Krásne roky v stovežatej
V Prahe sa mu darilo. V mužstve, kde hrávali aj Kanaďania, sa dokázal presadiť, dostal sa i do reprezentácie. Pracoval ako účtovník v cukrovare, kde mohol vďaka pochopeniu kolegov čerpať v deň zápasu voľno. S LTC získal 5 československých ligových titulov, štartoval na dvoch olympiádach (1 strieborná medaila) a na šiestich MS (zlato, striebro i bronz). Vynikal kombinačnou hrou, rýchlosťou, dôsledným bránením a skvelou prihrávkou. Nadovšetko miloval rodinu, dcére kupoval na každom zájazde bábiky. Poslednú v Paríži, mala byť pod stromček...
Predali medaily i motorku za striebro na OH
Po tragédii hokejistov sa objavili špinavé podozrenia, že sú zradcovia národa, ktorí ušli do USA a Kanady. Pani Trojáková chodila na výsluchy, zamestnať sa mohla iba ako upratovačka. S dcérou, ktorá potom v roku 1969 emigrovala, treli biedu. Bola nútená predať manželove medaily i jeho milovanú motorku, odmenu za striebro na olympijských hrách.
Až po čase očistili pamiatku tých, čo tragicky zahynuli. Ladislavovi Trojákovi udelili in memoriam titul zaslúžilý majster športu a v Košiciach po ňom pomenovali zimný štadión. Uviedli ho do siene slávy nielen slovenského a českého hokeja, ale aj Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF.
(Ladislav Troják 15.6.1914 – 8.11.1948)
ŠTEFAN NÉMETH
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.