Po minuloročnej decembrovej výstave, ktorá bola sprístupnená okolo celého Národného futbalového štadióna, sa Krajina víťazov dostáva aj na východ Slovenska. „Šport je jednou z oblastí, ktoré v uplynulom období boli značne zasiahnuté. Výstavou sme chceli pripomenúť, aká dôležitá súčasť našich životov šport je a aké silné emócie nám prináša,“ povedala Ivana Tittelová z organizačného tímu a pokračovala: „Národný futbalový štadión, ako najväčší športový stánok, bol pre nás prirodzenou voľbou. Má mnoho jedinečných priestorov, no zvolili sme brány okolo celého štadióna, aby mohlo výstavu vidieť čo najviac ľudí. Preto nás nesmierne teší, že bude pokračovať aj v iných mestách.“
Koronakríza zásadným spôsobom zasiahla do všetkých oblastí nášho života. „Nedalo sa ani voľne cestovať, a tak nám bolo veľmi ľúto, že výstavu v Bratislave sme my, z iných kútov Slovenska, nestihli vidieť,“ povedala pracovníčka knižnice a dodala: „Organizátori našej požiadavke, či by sme tieto jedinečné zábery nemohli sprostredkovať verejnosti aj v našich priestoroch, vyšli ochotne v ústrety. Určite by nás potešilo, keby aj na základe tejto výstavy si deti, ale i dospelí dali cieľ – viac sa hýbať, športovať a možno aspoň trochu priblížiť sa úspechom tých, ktorí sú na fotografiách.“
Organizátori Národný futbalový štadión, agentúra Dynamic Relations, hlavný partner Slovenský olympijský a športový výbor, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, ako aj mediálni partneri TA3.com, News&Media Holding., TASR a partner Tehelné, a. s. Vás srdečne pozývajú do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, ul. Lipová č. 3 na jedinečnú výstavu športovej fotografie pod názvom „Krajina víťazov“, ktorá sa koná v termíne od 31.5. do 25.6. 2021. Výstava bude prístupná širokej verejnosti počas výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a