Slávnostné udeľovanie cien pre najúspešnejších športovcov roka 2016 otvoril v Dobšinej predseda Olympijského klubu Gemer, PhDr. Juraj Králik, ktorý v úvode poďakoval Mestu Dobšiná za spoluprácu a vzorne pripravené podujatie, ktoré vystúpeniami spestrili deti zo záujmových útvarov CVČ v Dobšinej, tiež akordeónový virtuóz a pedagóg, Karol Kun. Moderátor programu vyspovedal každého oceneného v šiestich nominačných kategóriách. Športovci sa zhodli v tom, že milujú šport, no dosiahnuť v ňom úspechy znamená obetovať množstvo síl a času, za čo sa im Olympijsky klub Gemer odvďačil aj v mene miest a obcí udelením cien. Ocenenia okrem predsedu a členov OK Gemer odovzdával aj primátor mesta Dobšiná, Ján Slovák a viceprimátor Rožňavy, Mgr. Dionýz Kemény. Čestným hosťom bol Marcel Kollárik, konateľ Mestských lesov Dobšiná spol. s.r.o., ktoré sponzorsky podporili podujatie.
Na ocenení najúspešnejších športovcov v Gemeri, Dobšinčania získali z 15-tich udelených až 6 cien. V kategórii žiaci/žiačky do 15 rokov získala ocenenie Viktória Vilimová (Lukostrelecký klub Dobšiná) – 4. miesto na Majstrovstvách sveta kadetiek, Šopron – Maďarsko. V kategórii dorast do 21 rokov: Veronika Vilimová (lukostrelecký klub Dobšiná) – 2. miesto na Majstrovstvách sveta kadetiek Šopron – Maďarsko, Majsterka Slovenska. V kategórii dospelí: Tomáš Gazdík (Fitness Calisto Dobšiná) – 2. miesto na Majstrovstvách sveta v tlaku na lavičke a Miroslava Herčková (Fitness Calisto Dobšiná) – 3. miesto na Majstrovstvách sveta v tlaku na lavičke. V kategórii kolektív – dospelí: Tomáš Fusko, Jakub Slovák (L Racing) – majstri SR v 2 WD a Vlastimil Majerčák, Michaela Vejačková (Rally automobilov) – 3. miesto na Majstrovstvách Slovenska a víťazi zóny strednej Európy (FIA CEZ) v kategórii R5. Všetkým oceneným športovcom gratulujeme a želáme im veľa ďalších úspechov.
OCENENÍ ŠPORTOVCI ZA ROK 2016
(Zdroj: Juraj Karika - mestodobsina.sk)
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.