Mnohí sa možno teraz pýtate, prečo sa meno Jozefa Golonku, medzi fanúšikmi zvaného aj “žiletka”, dostalo aj na stránku Maj Gemer. Vysvetlí nám to v nasledovnom príspevku pán Jozef Pupala z Čierneho Potoka, ktorý sa s ním pozná dôverne už od svojich mladých čias.
Kto nepozná „ŽILETKU“, nie je ozajstný fanúšik hokeja
Pri jeho 75-tych narodeninách som mal tú česť, že ma Jožko Golonka - ŽILETKA, pozval na jeho jubileum, ktoré oslávil aj v Brusne, kde mu bola udelená CENA EURÓPSKEJ ÚNIE UMENIA "Zlatá Europea" za prínos jeho hokejového umenia k porozumeniu národov a povýšenia športu - hokeja na umenie. Osobne som sa spoznal s Jožkom Golonkom počas mojich učňovských čias v Doprastave Bratislava v rokoch 1966-1969.
Náš telocvikár, pán Honz, bol v tom čase aktívným funkcionárom basketbalistov Interu Bratislava, ktorého klub bol v tom čase na špičke nášho basketbalu. Vedel o mne, že som hral ako učeň Doprastavu druhú ligu dorastencov, vtedy za BEZ Bratislava (Bratislavské elektrotechnické závody). Považoval som za česť, že prišiel k nám na internát na Ivanskej ceste na besedu. Samozrejme že z kapacitných dôvodov tam mohli ísť na besedu len vzorní učni. Boli sme v siedmom nebi, aj napriek tomu, že jeden z palcov po zranení mal v sadre.
Čas bežal. Hokejová legenda robila krásnu propagáciu Československa a ja ako polosirota som sa odpratal do historického Tábora na priemyslovku, lebo mi podnik platil štipendium. Bol to pán hokejista! V Jihlave, na Sparte v Plzni, Brne, Pardubiciach, všade tam bolo vždy vypredané, keď hral Golonka. Bolo viditeľné, že keď bol zranený, tak počet divákov na zápase bol očividne nižší.
Nedá mi nespomenúť slová trénera Anatolia Tarasova, ktorý ku koncu svojej trénerskej kariéry vyhlásil, že pre „ZBORNÚ“ boli vždy Čechoslováci najväčším súperom.
Nuž a ako dostal prívlastok „ŽILETKA“? O tom mi rozprával otecko vynikajúceho hokejistu Karola Faka a neskôr mi to Jožko potvrdil. A nielen tento mal. Ako "ušatej“ skandovali na neho, keď nastupoval na ľad najmä v Prahe, tak aj v šesťdesiatych rokoch, keď hralo CSKA Moskva priateľský zápas v Bratislave so Slovanom. No a „ušatej“ pri jednom útoku legendárneho Vsevoloda Bobrova (mimochodom, reprezentanta ZSSR aj vo futbale), náhodne bodyčekoval tak, že legenda sa ocitla na ľade ako na pohovke. Jožino zo strachu ušiel na striedačku! No a keď sovietska legenda prikorčuľovala ku striedačke Slovana, Jožkovi „stuhla krv“. O to bolo jeho prekvapenie väčšie keď mu legenda CSKA povedala: „molodec“!
O živote našej jagavej legendy by sa dalo napísať z každého zápasu jednu knihu. Spomeňme si len na Innsbruck, Grenoble... .
Nuž a po pozvaní na jeho 75-tku som stál pred dilemou, čo mu venovať? S ostychom som zavolal konferencierovi jeho osláv a udelenia ceny Europea za šport povýšený na umenie. Ten mi odporučil, aby som mu nič nekupoval a prišiel, keď ma pozval aj s manželkou.
Nuž tak moji spolužiaci, keď bol na výslní v rokoch 1962-1966, keď sme hrávali hokej „na šarine“ a každý útočník chcel byť Golonka, obranca Čapla, či Gregor, Tikal, Potsch. Brankár výhradne Vlado Dzurilla a niekedy Jozef Mikoláš. Tak jeden z našich „šarinárov“ (hrávali sme hokej na lúke, šarine, kde sme ešte na jeseň vypustili z potoka vodu) mu poslal narodeninový darček. No a čo som mu mal venovať ja? Tak keď „ŽILETKA“, tak som povedal synovi Slávkovi, aby mi vyrobil z nerezu polmetrovú „žiletku“. Asi som urobil chybu, že som o tom neinformoval konferenciera, ktorý ma „zotrel“, že som mu to mal odovzdať hneď po odovzdaní ceny Europea! Nuž tak som po oficiálnej časti odovzdal Jožkovi „žiletku“, s ktorou sa potom chcel každý odfotiť.
Tento príspevok posielam na stránku Maj Gemer z toho dôvodu, že v nedávnej minulosti “ŽILETKA“ (česky „ušatej“) navštívil aj detský tábor v okrese Rožňava, bol na besede v Revúcej, v Rimavskej Sobote pozdravil futbalistov a mladých hokejistov... V Rožňave bol hosťom na medzinárodnom hokejovom turnaji v roku 2015, kde si trofej vybojovali hokejisti MHL Košice pred hokejistami Pače. Turnaja sa zúčastnili mužstvá Rožňava, HK Pača, MHK Revúca, K5 bowling Medzev, HC Kazincbarcika (Maďarsko) a výber MHL Košice pod vedením bývalého extraligistu z Košíc Kristiána Kováča.
Nuž Jožinko, „ŽILETKA“, k Tvojim krásnym 81. narodeninám Ti prajeme všetci Tvoji fanúšikovia „pevné sibírske zdravie, kaukazskú dlhovekosť a cigánsku vitalitu“! To preto, že viem, že Tvojím najúhlavneším SÚPEROM NA ĽADE BOL TIEŽ LEGENDÁRNY ALEXANDER RAGULIN, ALE MIMO ĽADU STE BOLI SLOVANSKÍ BRATIA. To ste stvrdili aj po prevrate v relácii Milana Markoviča, kde si si ho pozval ako hosťa!
Jožinko, verím, že v roku 2019 sa stretneme „na šarine„ v Čiernom Potoku, čo si už viackrát sľúbil.
JUDr. Jozef Pupala


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-