V sobotu 26.1.2013 sa pri piatich stupňoch pod nulou bežali rýchlostné preteky a revúcki pretekári mali trochu športovej smoly – dvakrát vybojovali nepopulárne „zemiakové“ umiestnenia. Na trať najprv vybiehali najmladší žiaci, vo veľmi vyrovnanej kategórii Andrej Mladší dobehol na 4. mieste, keď od stupňa víťazov ho delili len dve desatiny sekundy! Mladší žiak Libor Mladší sa prezentoval dobrou streľbou (0,1) – jediný trestný okruh za netrafený terč znamenal striebornú pozíciu, pričom za víťazom zaostal 2.8 sekundy.
Starší žiaci uzatvárali chlapčenské kategórie – Tomáš Sklenárik na strelnici ani raz neminul (0,0) a ako nováčik v tejto kategórii znova atakoval stupne víťazov – skončil tesne štvrtý. Gabriel Nagypál (0,2) vybojoval 10. miesto, Lukáš Ottinger (2,2) po dlhej tréningovej pauze spôsobenej chorobou 11. miesto a Daniel Jacko (2,1) 15. miesto.
Naša, v tejto sezóne zatiaľ jediná štartujúca biatlonistka Anka Fujdiarová (1,3) v najsilnejšie obsadenej kategórii mladších žiačok dobehla na 17. mieste.
Nedeľa patrila vytrvalostným pretekom, trestné kolá za nezostrelené terče nahradili polminútové prirážky k bežeckým časom. Ochladilo sa, na strelnici občas povieval vetrík a to sa spolu so zamrznutými prstami a náročnejšou traťou s prudkým stúpaním „ na čerešňu“ podpísalo na horších streleckých výkonoch takmer u všetkých pretekárov.
Andrej Mladší sa s dlhšou a náročnejšou 3km traťou popasoval výborne a v mimoriadne vyrovnanej kategórii najmladších žiakov, kde o umiestneniach v prvej šestke stále rozhodujú sekundy, vybojoval 3. miesto. V strednej žiackej kategórii na 4,5km trati bol Libor Mladší na obidvoch streľbách bezchybný (0,0) a zaslúžene zvíťazil. Anka Fujdiarová (4,3) vybojovala znova 17. miesto.
Najstarší žiaci absolvovali 6km náročnú trať s dvoma streleckými položkami. Tomáš Sklenárik po bezchybnej streľbe v ľahu trikrát minul pri streľbe v stoji (0,3) a vyzeralo to zasa na nepopulárne pozície. Trikrát však minuli aj jeho najväčší súperi a Tomáš sa tak mohol tešiť z 3. miesta a zisku prvej výkonnostnej triedy. Je to pre neho prvé pódiové umiestnenie v kategórii starších žiakov. Daniel Jacko (2,2) na 11. mieste vybojoval druhú výkonnostnú triedu. Lukáš Ottinger (3,5) a Gabriel Nagypál (4,4) netrafili 8 terčov a to ich odsunulo na 15., resp. 17. pozíciu.Slovenský pohár v biatlone (Viessmann pohár) pokračuje ďalším kolom 16.-17. februára 2013 v Osrblí. Počas pretekovej pauzy absolvujeme najprv cyklus dvojfázových tréningov na domácej pôde (ak nám to snehové podmienky dovolia) a budeme pokračovať v ladení formy pred Majstrovstvami Slovenska. Začiatkom februára plánujeme zájazd do Nového Města na Moravě, kde sa konajú Majstrovstvá sveta v biatlone, a to je jedinečná príležitosť vidieť najlepších biatlonistov sveta naživo. Radi by sme tam povzbudili aj odchovankyňu revúckeho biatlonu Martinu Chrapánovú, ktorá by mala na najvýznamnejšom biatlonovom podujatí roka reprezentovať Slovensko.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
































Mladí pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca pokračujú v dobrých výsledkoch – z druhého kola Slovenského pohára sa popri dvoch „zemiakových“ umiestneniach štyrikrát postavili aj na stupne pre najlepších.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-