Dopoludnia čerstvý maturant Janko Majerčík v juniorskej kategórii dobehol na 8. mieste, Lucia Chrapánová obsadila 7. a Peter Košinár 6. miesto.
Žiacke kategórie otvárali najmladší žiaci – Andrej Mladší po štyroch netrafených terčoch dobehol šiesty. Prvýkrát sa na štart postavila Ema Kapustová a jej piate miesto je veľkým prísľubom do budúcnosti.
Starším žiakom nevyšla podľa predstáv najmä streľba v stoji. Nekompromisných 30 sekúnd navyše za každý nezostrelený terč ich odsunulo z boja o medaily. Tomáš Sklenárik (2,2) vybojoval 5. miesto, Lukáš Ottinger (3,3) 11. miesto, Gabriel Nagypál (0,3) 13. a Radovan Humeník (0,3) 14. miesto. Andrea Uličná (0,4) pri letnej biatlonovej premiére skončila štrnásta.
Žiaci 12-13 roční uzatvárali sobotňajší súťažný program. Libor Mladší (2,0) na prvej streľbe dvakrát zaváhal, na druhej sa už nemýlil a bežecky takmer vymazal trestnú minútu, bolo z toho druhé miesto, len 5 sekúnd za víťazom. René Chrapán (1,1) skončil 10. Presne strieľali Anka Fujdiarová (1,1) a vo svojom prvom letnom štarte aj Emma Petalíková (1,0), v najpočetnejšej kategórii vybojovali výborné 6. a 9. miesto.
Spestrením podujatia boli tradičné preteky prípravky, kde si letný biatlon vyskúšali tí najmenší.
Nedeľné husté mraky nad Muráňom nevešetili nič dobrého. Dopoludnia ešte na suchej strelnici zažiaril Peter Košinár (1,1), na šmykľavej trati ostal tesne za stupňom víťazov. Lucia Chrapánová aj Janko Majerčík vybojovali 7. miesto.
Štart popoludňajších pretekov žiakov už sprevádzali prvé kvapky, ktoré sa najmä počas behu starších žiakov zmenili v hustý lejak. Revúcki pretekári však dokázali, že bojovať vedia aj v takýchto podmienkach.
Tri trestné kolá navyše pre Andreja Mladšieho znamenali 5. pozíciu. S dvoma nepresnými zásahmi rovnako skončila Ema Kapustová.
Počasie to už dlhšie nevydržalo - keď sa na strelnici takmer naraz ocitli Tomáš Sklenárik (1,4), Lukáš Otttinger (1,2) a Radovan Humeník (2,4), spustil sa hustý lejak. Lukáš s Tomášom sa rýchlym behom vrátili do boja o medaile, ale ušli im o vlások – bolo z toho 4. a 5. miesto. Rado skončil 14. Náš najlepšie streľajúci Gabriel Nagypál (0,2) si trať omylom predĺžil, čo ho odsunulo na 16. miesto. Rovnako streľajúca Andrea Uličná (0,2) po výbornom výkone vybojovala 13. miesto a druhú výkonnostnú triedu.
Libor Mladší (2,0) opäť na prvej streľbe dvakrát minul, aj po dvoch trestných okruhoch sa však dostal do pohody, dobrým behom stratu zlikvidoval, na druhej streľbe vybielil všetky terče a zaslúžene zvíťazil.
Emma Petalíková (1,1) vybojovala 10. a Anka Fujdiarová (1,4) 12. miesto.
Vstup do letnej sezóny máme za sebou a u6 sa pripravujeme na ďalšie kolo v Predajnej, kde 22.-23. júna Viessmann pohár pokračuje 2. kolom.
Ďakujeme všetkým priaznivcom biatlonu, ktorí priložili ruku k dielu a pomohli tak vydarenému športovému podujatiu.
Viac informácií a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
foto Štefan Ottinger
text Libor Mladší
{jcomments on}
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.