Letná biatlonová sezóna 2013 pokračovala pretekmi druhého kola Slovenského pohára v Predajnej pri Podbrezovej predposledný júnový víkend. Takmer tropické horúčavy dali pretekárom poriadne zabrať aj pretekárom Klubu biatlonu Magnezit Revúca.Lucia Chrapánová medzi ženami po nevydarenej streľbe (4,4) obsadila 9. miesto. Radosť nám 3. miestom urobila jej sesternica Martina Chrapánová, štartujúca v reprezentačnom drese za banskobystrickú Duklu.
V popoludnajčích pretekoch sa s horúčavami popasovali žiaci. Medzi staršími sa najviac darilo Tomášovi Sklenárikovi, s dobrou streľbou (0,2) obsadil 6. miesto. Rovnako streľajúci Radovan Humeník a Gabriel Nagypál obsadili 12. a 14. miesto. Lukáša Ottingera 5 netrafených terčov (3,2) odsunulo na 11. miesto. Andrea Uličná (1,0) vybojovala 16. miesto.
V stredných žiackych kategóriách Libor Mladší minul po jednom terči na oboch streľbách (1,1), trestné kolá ho však veľmi neunavili a s prehľadom zvíťazil. Výborne si počínali aj René Chrapán (2,0 - obsadil 5. miesto a získal 2. výkonnostnú triedu) a Anka Fujdiarová (dva netrafené terče (1,1) a 8. miesto v najpočetnejšej žiackej kategórii). Emma Petalíková po technických problémoch so zbraňou (3,4) obsadila 21. miesto. a Anka Fujdiarová (dva netrafené terče (1,1) 8. miesto v najpočetnejšej žiackej kategórii). Emma Petalíková po technických problémoch so zbraňou (3,4) obsadila 21. miesto.
Radosť nám urobili aj najmladší žiaci – Andrej Mladší nezostrelil len jediný terč a po dobrom behu obsadil striebornú priečku. Emka Kapustová s dvoma ranami mimo skončila bronzová, je to jej prvé umiestnenie na stupni víťazov v pretekoch Viessmann pohára.
V nedeľu sa obloha zatiahla, spadli aj nejaké kvapky, ale preteky stihli prebehnúť v suchu. Po viacročnej pauze sa bežala populárna „stíhačka“ – víťaz každej kategórie štartoval ako prvý a za ním ostatní podľa časovej straty zo sobotňajšieho šprintu. Dopoludnia našim pretekárom nevyšla streľba, Janko Majerčík klesol na 7. miesto, Lucia Chrapánová ostala 9.
Starším žiakom sa darilo viac a postupne sa posúvali dopredu –Tomáš Sklenárik (3,1) sa poskočil na 5. miesto a nebyť zaváhania na prvej streľbe, mohol pomýšľať na medailu. Výborne strieľal aj bežal Lukáš Ottinger (1,1), strata z nevydarenej soboty však bola veľká, obsadil 8. miesto. Gabriel Nagypál (1,2) sa posunul na 11. miesto, Radovan Humeník dobehol 13-ty. Andrea Uličná (1,2) sa zlepšila na 15. miesto.
Medzi strednými žiakmi Libor Mladší (2,0) vedúcu pozíciu a takmer minútový náskok zo soboty využil naplno. Dvoma minutými terčami na prvej streľbe dal najprv šancu súperom, ale po rýchlych trestných kolách a bezchybnej druhej streľbe svoj sobotňajší náskok ešte zvýšil a opäť zvíťazil. René Chrapán aj Anka Fujdiarová netrafili na každej položke do 2 terče (2,2), a to ich odsunulo na 10. priečku. Emma Petalíková (2,0) sa po pokazenom sobotňajšom šprinte dokázala posunúť na 16. priečku.
Andrej Mladší si druhú pozíciu zo štartu udržiaval až po strelnicu, tam ho však tri netrafené terče odsunuli z medailovej pozície. Aj s troma trestnými kolami však dokázal vybojovať 4. miesto. Rovnako na strelnici sa skončil medailový boj pre Emku Kapustovú, dve trestné kolá navyše ju odsunuli na 5. priečku.
Revúckych biatlonistov teraz čaká letná príprava, v rámci ktorej sú naplánované dve sústredenia aj účasti na podujatiach v zahraničí. Letná sezóna vyvrcholí na prelome augusta a septembra majstrovstvami Slovenska v Predajnej a Vyhniach. Ďakujeme všetkým priaznivcom biatlonu, ktorí nás podporujú. Viac informácií a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.