Koncom októbra 2011 si členovia a priaznivci Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca pripomenuli začiatky tohoto športu v Revúcej. Členovia výboru a rodičia pretekárov vytvorili príjemnú atmosféru, v ktorej na minulé úspechy ale aj náročnú prácu spomínali bývalí aj súčasní tréneri, pretekári, funkcionári a iní priaznivci revúckeho biatlonu.ZO Zväzarmu n. p. LTZ Revúca. Jeho zakladateľom bol paradoxne futbalista Tibor Šestina. Od roku 1978 sa vytvoril silný kolektív športovcov, ktorý v letných disciplínach čoskoro prenikol do slovenských i celoštátnych výsledkových listín. Tituly majstrov Slovenska i Československa získali Milan Chrapán, Dušan Chrapán, Marta Domašínska, Dušan Kováč, súrodenci Tibor a Vladimír Šestinovci. Po roku 1989 nastal v rozvoji letného biatlonu v Revúcej nevídaný rozmach, vybudoval sa strelecký areál a bežecké trate v lokalite Hájik.
Od roku 1992 sme začali so zimným biatlonom. Prvú „zimnú“ medailu priviezol do Revúcej v roku 1995 Dušan Chrapán, v roku 2000 získal dokonca všetky tri zlaté. Za jedinečnú športovú kariéru bol ocenený Slovenským zväzom biatlonu udelením titulov Majster športu a Zaslúžilý majster športu.
Býva pravidlom, že popri majstroch vyrastajú dobrí žiaci. Pri vlastnej tréningovej činnosti sa úspešní pretekári venovali i práci s mládežou. Výsledkom boli i prvé dve žiacke medaily v biatlone Jakuba Bosnyaka v r. 1997. Od roku 2000 vzniklo pri Základnej škole v Lubeníku školské športové stredisko biatlonu, ktoré sa môže pochváliť i medzinárodnou premiérou. Súrodenci Peter a Anna Košinárovci sa presadili na slovenskej úrovni a prebojovali sa do dorasteneckej reprezentácie. Vrcholom ich úspechov boli tituly majstrov Slovenska a účasť na zimných Európskych olympijských hrách mládeže EYOD 2001 vo fínskom Vuokatti. Reprezentačné tričká si obliekli i v letnom biatlone Peter Korím v európskom pohári juniorov, podobne Vladimír Gažúr v r.2006 na Majstrovstvách Európy v Lotyšsku i na pretekoch olympijských nádejí v roku 2008 v Českej republike. Martina Chrapánová je od roku 2006 reprezentantkou SR v biatlone, cez dorastenecké a juniorské kategórie sa presadila do seniorskej reprezentácie.
Cez klubové dvere prešlo postupne viac ako 70 úspešných pretekárov. Majstrami Slovenska sa stalo 18 pretekárov, ktorým patrí spolu 68 titulov. Na majstrovstvách Slovenska vybojovali 224 medailí, z toho 68 zlatých, 72 strieborných a 84 bronzových medailí. Na Majstrovstvách Československa získali 4 tituly, 3 strieborné a 2 bronzové medaily, na ME v letnom biatlone jednu striebornú medailu.
Ale nielen medaily sú dôležité – vo výsledkových listinách figurujú mnohé mená, ktoré štatistiky neregistrujú ako držiteľov cenných kovov. Napriek tomu mesiace a roky boli neodmysliteľnou súčasťou kolektívu a šport ich pripravil pre štúdium na vysokých školách i pre život. K nim patria desiatky rodičov, funkcionárov a rozhodcov, ktorí pre ich činnosť vytvárali skvelé podmienky. Bežecké trate v zime vznikali na lúkach pri nemocnici, často neskoro v noci pri svetle bateriek s lopatami v rukách. Tisíce najazdených kilometrov za tréningom a súťažami vo Vysokých Tatrách, Skalke a Osrblí. Modrá škodovka 1203 bola známa na celom Slovensku. Nespočetné boli brigády v streleckom areáli i pri organizovaní národných letných kôl a troch Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone.
Vo funkciách predsedov klubu biatlonu sa vystriedali postupne Mgr. Milan Chrapán, Pavol Kalna, Jozef Hirschman, Mgr. Edita Košinárová, Ing. Peter Košinár, PaedDr. Vladimír Gažúr a súčasný predseda Mgr. Libor Mladší. Trénermi klubu boli Milan a Dušan Chrapán, Jozef Hirschman a Štefan Ottinger.
Popri klubovej práci má Revúca aj významné zastúpenie v Slovenskom zväze biatlonu: Jozef Hirschmann a Dušan Chrapán sú členmi prezídia. Jozef Hirschmann, vlastní licenciu medzinárodného rozhodcu IBU a je predsedom športovotechnickej komisie SZB.
Za 20 rokov svojho fungovania zaznamenal revúcky biatlon množstvo výrazných úspechov a získal významné postavenie. Veríme, že v úspešnej histórii budeme pokračovať aj naďalej.
Úspechy však neprichádzajú bez tvrdej práce, preto pokračujeme v príprave na zimnú sezónu a novembrovou brigádou na „starom smetisku“ sme si pripravili trať na zimné tréningy. Už nám len ostáva dúfať, že nadchádzajúca sezóna nebude taká skúpa na sneh ako tie predchádzajúce.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom tohoto krásneho športu.
Milan Chrapan,
Klub biatlonu Magnezit Revúca
{gallery}sport/biatlon/magnezit/20{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).