Prvé chladné dni tohto roka umožnili zasnežiť trate biatlonového areálu v Osrblí a v dňoch 3. januára až 6. januára 2016 mohli pretekári Klubu Biatlonu Magnezit Revúca počas zimného tréningového sústredenia nahradiť kolieskové bežky tými skutočnými. Prvé chvíle na snehu strávili aj našebiatlonové nádeje z tréningovej skupiny trénera Milana Chrapána, pričom mnohí mali na úzkych bežkách svoju premiéru.
Osrblie nás v nedeľu 3.1.2016 privítalo doslova krutými mrazmi, ale v ďalších dňoch sa teploty stabilizovali na primeraných hodnotách. Keďže zasnežované bežkové trate sú v rámci Slovenska veľmi vzácne, často bolo na štadióne husto ako na Revúckom jarmoku. Ukázalo sa, že príprava na kolieskových korčuliach, ktorú tí najmenší absolvovali už od letných mesiacov, veľmi pomohla a pretekári urobili už po pár tréningových cykloch obrovské pokroky, z čoho máme všetci v klube veľkú radosť.
Prvé ostré štarty
nás čakali už v dňoch 8.1. – 9.1.2016, keď sa konali preteky všetkých kategórií. Sobota patrila rýchlostným pretekom a nedeľa vytrvalostným pretekom v žiackych kategóriách a pretekom s hromadným štartom v kategórií dorast/dospelí.
V kategórií dorast/dospelí nastúpili v revúckych farbách dvaja pretekári Andrea Uličná a Rado Humenník. Dosiahli nasledovné umiestnenia: Rado Humenník pekné 5. miesto so streľbou (1,3) a Andrea 11. miesto (4,2), každý vo svojej kategórii. Pozorne sme sledovali aj našich odchovancov Lukáša Ottingera a Tomáša Sklenárika, ktorí už pretekajú za ŽP Šport Podbrezová, kde aj študujú na strednej škole. Bojovali o účasť na pretekoch olympijských nádejí, a preto štartovali v staršej kategórii 18-19 ročných so zbraňou na pleciach. Tomáš k výbornému behu pridal len priemernú streľbu (3,2) a obsadil pekné 7. miesto, Lukáš Ottinger strieľal podobne (2,3) a obsadil 10. miesto.
V žiackych kategóriách
náš klub reprezentovala Ema Kapustová, ktorá dosiahla ako mladšia vo svojej kategórii veľmi pekné, ale neobľúbené 4. miesto so streľbou (0,2), keď ju od pódiového umiestnenia delilo 25 sekúnd. V tejto kategórii ešte štartovali Anka Fujdiarová (0,1), dosiahla pekné 7. miesto a Emma Petalíková (3,2) 15. miesto. Medzi chlapcami sme mali zastúpenie tiež len v najstaršej kategórii, kde René Chrapán svoj kvalitný bežecký výkon žiaľ nepodporil streľbou (1,4), čo ho odsunulo na 10. Miesto. Štartoval tiež Andrej Mladší, ktorý skončil pri streľbe (1,3) na 19. mieste.
V nedeľu organizátori pripravili
pre dorast a dospelých zaujímavé preteky s hromadným štartom, ale s dlhšími traťami a 4 streleckými položkami. Výsledky boli nasledovné: Radovan Humeník 9. miesto, celkom 9 nezostrelených terčov, Andrea Uličná 9. miesto (12), Tomáš Sklenárik 8. miesto (8 nezostrelených terčov), Lukáš Ottinger 10. miesto (tiež 8 terčov nezostrelených).
Popoludní sa konali vytrvalostné preteky, keď žiaci museli absolvovať veľmi náročné trate vrátane kopca s najväčším prevýšením v rámci areálu v Osrblí, kde zvyčajne behajú len pretekári v starších kategóriách. Strelecky sa našim žiakom v nedeľu celkom darilo a ich výsledky boli nasledovné: Ema Kapustová 4. miesto (0,2), Anka Fujdiarová 9. miesto (1,1), Emma Petalíková 14. miesto (1,1), René Chrapáň 5. miesto (0,0) a Andrej Mladší 18. miesto (1,4).
Ďalšie kolo Viessman pohára nás čaká tretí januárový víkend. Veríme, že nadšenie a snaha našich najmladších biatlonistov zabezpečí, že na bežkách dosiahnu úroveň, keď budú môcť nastúpiť do svojich prvých pretekov už v tejto zime. A tešíme sa tiež na poriadnu snehovú nádielku v okolí Revúcej.
Chceme Vás aj touto cestou poprosiť o podporu formou 2% zo svojich daní, aby náš šport mohol v Revúcej naďalej napredovať. Vopred ďakujeme.
Jana Mladšia, KB Magnezit Revúca
Foto: Ondrej Štecz
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.