biatlonové nádeje z tréningovej skupiny trénera Milana Chrapána, pričom mnohí mali na úzkych bežkách svoju premiéru.
Osrblie nás v nedeľu 3.1.2016 privítalo doslova krutými mrazmi, ale v ďalších dňoch sa teploty stabilizovali na primeraných hodnotách. Keďže zasnežované bežkové trate sú v rámci Slovenska veľmi vzácne, často bolo na štadióne husto ako na Revúckom jarmoku. Ukázalo sa, že príprava na kolieskových korčuliach, ktorú tí najmenší absolvovali už od letných mesiacov, veľmi pomohla a pretekári urobili už po pár tréningových cykloch obrovské pokroky, z čoho máme všetci v klube veľkú radosť.
Prvé ostré štarty
nás čakali už v dňoch 8.1. – 9.1.2016, keď sa konali preteky všetkých kategórií. Sobota patrila rýchlostným pretekom a nedeľa vytrvalostným pretekom v žiackych kategóriách a pretekom s hromadným štartom v kategórií dorast/dospelí.
V kategórií dorast/dospelí nastúpili v revúckych farbách dvaja pretekári Andrea Uličná a Rado Humenník. Dosiahli nasledovné umiestnenia: Rado Humenník pekné 5. miesto so streľbou (1,3) a Andrea 11. miesto (4,2), každý vo svojej kategórii. Pozorne sme sledovali aj našich odchovancov Lukáša Ottingera a Tomáša Sklenárika, ktorí už pretekajú za ŽP Šport Podbrezová, kde aj študujú na strednej škole. Bojovali o účasť na pretekoch olympijských nádejí, a preto štartovali v staršej kategórii 18-19 ročných so zbraňou na pleciach. Tomáš k výbornému behu pridal len priemernú streľbu (3,2) a obsadil pekné 7. miesto, Lukáš Ottinger strieľal podobne (2,3) a obsadil 10. miesto.
V žiackych kategóriách
náš klub reprezentovala Ema Kapustová, ktorá dosiahla ako mladšia vo svojej kategórii veľmi pekné, ale neobľúbené 4. miesto so streľbou (0,2), keď ju od pódiového umiestnenia delilo 25 sekúnd. V tejto kategórii ešte štartovali Anka Fujdiarová (0,1), dosiahla pekné 7. miesto a Emma Petalíková (3,2) 15. miesto. Medzi chlapcami sme mali zastúpenie tiež len v najstaršej kategórii, kde René Chrapán svoj kvalitný bežecký výkon žiaľ nepodporil streľbou (1,4), čo ho odsunulo na 10. Miesto. Štartoval tiež Andrej Mladší, ktorý skončil pri streľbe (1,3) na 19. mieste.
V nedeľu organizátori pripravili
pre dorast a dospelých zaujímavé preteky s hromadným štartom, ale s dlhšími traťami a 4 streleckými položkami. Výsledky boli nasledovné: Radovan Humeník 9. miesto, celkom 9 nezostrelených terčov, Andrea Uličná 9. miesto (12), Tomáš Sklenárik 8. miesto (8 nezostrelených terčov), Lukáš Ottinger 10. miesto (tiež 8 terčov nezostrelených).
Popoludní sa konali vytrvalostné preteky, keď žiaci museli absolvovať veľmi náročné trate vrátane kopca s najväčším prevýšením v rámci areálu v Osrblí, kde zvyčajne behajú len pretekári v starších kategóriách. Strelecky sa našim žiakom v nedeľu celkom darilo a ich výsledky boli nasledovné: Ema Kapustová 4. miesto (0,2), Anka Fujdiarová 9. miesto (1,1), Emma Petalíková 14. miesto (1,1), René Chrapáň 5. miesto (0,0) a Andrej Mladší 18. miesto (1,4).
Ďalšie kolo Viessman pohára nás čaká tretí januárový víkend. Veríme, že nadšenie a snaha našich najmladších biatlonistov zabezpečí, že na bežkách dosiahnu úroveň, keď budú môcť nastúpiť do svojich prvých pretekov už v tejto zime. A tešíme sa tiež na poriadnu snehovú nádielku v okolí Revúcej.
Chceme Vás aj touto cestou poprosiť o podporu formou 2% zo svojich daní, aby náš šport mohol v Revúcej naďalej napredovať. Vopred ďakujeme.
Jana Mladšia, KB Magnezit Revúca
Foto: Ondrej Štecz
































Prvé chladné dni tohto roka umožnili zasnežiť trate biatlonového areálu v Osrblí a v dňoch 3. januára až 6. januára 2016 mohli pretekári Klubu Biatlonu Magnezit Revúca počas zimného tréningového sústredenia nahradiť kolieskové bežky tými skutočnými. Prvé chvíle na snehu strávili aj naše
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-