8. miesto a medzi strednými žiakmi Róbert Bíž (2,3) 14. miesto. Staršia žiačka Ema Kapustová (0,1) po výbornej streľbe a rýchlom behu nestačila len na jednu súperku vybojovala tak 2. miesto a striebornú medailu. Po viacnásobnej smole z minulých podujatí je to jej prvá medaila z majstrovstiev Slovenska v zime. Anka Fujdiarová (1,2) musela absolvovať tri trestné okruhy a obsadila 10. miesto.
Najmladším žiačkam tentokrát medaile tesne unikli - 4. miesto Alexandry Štempelovej, 5. miesto Tamary Molentovej a 7. miesto Veroniky Šteczovej však potvrdili ich dobrú pripravenosť.
V popoludňajších pretekoch dorastencov sa predstavili aj Lukáš Ottinger a Tomáš Sklenárik, ktorí sa pripravujú v centre talentovanej mládeže v Podbrezovej. Výbornú formu Lukáš Ottinger (0,3) premenil napriek trom trestným okruhom na titul majstra Slovenska! Po viacerých tituloch z letného biatlonu je to konečne jeho prvý titul aj v zime, a to v nabitej kategórii dorastencov. Tomášovi Sklenárikovi (4,3) ušla medaila tesne, ani najrýchlejším behom nedokázal zmazať manko 7 trestných okruhov. Radovan Humeník (1,4) vybojoval 11. a medzi dorastenkami Andrea Uličná (4,3) 15.
Vrcholom majstrovstiev aj celej zimnej sezóny boli nedeľňajšie atraktívne preteky s hromadným štartom. Tesne pred ich štartom sa počasie aspoň trochu umúdrilo a pretekári okrem ťažkého kašovitého snehu nemuseli bojovať aj s kvapkami dažďa.
Na veľmi peknom 5. mieste dobehol do cieľa Samuel Siman. Róbert Bíž (1,2) obsadil 13. miesto. Ich výsledky možno považovať za veľmi dobré aj vzhľadom na fakt, že na bežky sa prvýkrát postavili v januári.
Medzi dievčatami Alexandra Štempelová nasadila hneď po štarte vysoké tempo, po prvej otočke už bola v čele pretekov a na prekvapenie všetkých tam vydržala až do cieľa, kde prišla s výrazným náskokom a získala zlatú medailu! Tamara Molentová zopakovala umiestnenie zo soboty, Veronika Šteczová po zdravotných problémoch obsadila 11. miesto.
Popoludní štartovali dorastenci a opäť to bolo skvelé predstavenie Lukáša Ottingera (2,1,1,1) – v dramatickom závere sa po poslednej streľbe dostal na čelo pretekov a vydržal tam až dokonca – stal
sa tak dvojnásobným majstrom Slovenska v biatlone. Výborne mu tentokrát sekundoval aj Tomáš Sklenárik (3,1,3,2), ktorý vybojoval bronzovú medailu. Radovan Humeník (2,1,1,2) zopakoval svoje umiestnenie zo soboty, Andrea Uličná (2,2,3,3) si o jednu priečku polepšila.
Zimná sezóna je za nami. S radosťou sledujeme výkony našich odchovancov v centre talentovanej mládeže, výkony Emy Kapustovej a najmä výkony najmladších žiakov a žiačok, ktorých nadšenie z biatlonu nám dáva veľkú radosř a prísľub do budúcnosti. A to v budúcej sezóne do seriálu pretekov Slovenského pohára nastúpi aj Markus Sklenárik, ktorý v posledný februárový víkend v pretekoch v behu na lyžiach na Štrbskom Plese zvíťazil. Výbornú bežeckú formu tam potvrdil aj jeho brat Tomáš, ktorý v hlavnej kategórii obsadil 2. miesto, pričom za sebou nechal aj olympijského medailistu Pavla Hurajta!
Veríme len, že po dvoch sezónach nás v tej budúcej počasie konečne odmení bohatšou snehovou nádielkou a umožní nám trénovať aj bližšie ako v Osrblí a či Štrbskom Plese.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom biatlonu, tešíme sa spolu na letnú sezónu. Sledujte nás aj naďalej a podporte našu prácu s deťmi darovaním svojich 2% z dane.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
Foto: Štefan Ottinger
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-