ktoré mohli nepríjemne zasiahnuť do bojov o stupne víťazov.
Na pretekoch letného biatlonu v Prešove sa nestratili revúcki biatlonisti, z ktorých viacerí zažili svoju bežeckú, ale hlavne streleckú premiéru v sobotňajších rýchlostných pretekoch. Úspešný štart mal v tejto kategórii Samuel Siman, ktorý po výbornej streľbe (1) obsadil vynikajúce 4. miesto. V kategórii mladšie žiačky 10 - 11 r. bola v sobotu najúspešnejšia Alexandra Štempelová. I napriek dvom trestným kolám obsadila pekné 6. miesto. Tamara Molentová (so streľbou za 3) obsadila 12. miesto a hneď za ňou sa na 13. mieste umiestnila Veronika Šteczová, pričom obe zaplatili nováčikovskú daň chybami na trestnom kole. V drese revúckeho biatlonu štartovala medzi 12 - 13 r. dievčatami Erika Profantová, ktorá so streľbou (3,3) obsadila 16. miesto. Aj v kategórii 12 - 13 r. chlapcov sme mali tiež zastúpenie - Tomáš Kuchta musel absolvovať 4 trestné okruhy a obsadil rovnako 16. miesto. Z trojice starších žiačok v kategórii 14 - 15 r. sa v sobotňajších pretekoch predstavila iba Ema Kapustová. S nie ideálnou streľbou (4, 3) ale rýchlym behom, obsadila 6. miesto.
Druhý deň pokračovalo I. kolo VIESMANN pohára divácky atraktívnymi pretekmi s hromadným štartom. I napriek zmiešaným pocitom našich najmladších z prvého súťažného dňa neskrývali svoju radosť aj malé obavy z toho, čo ich čaká. Drobné neúspechy zo soboty hodili za hlavu a koncentrácia na štarte, pevná ruka pri streľbe, rýchle nohy a túžba uspieť boli korunované úspechom. Veronika Šteczová zaskočila svoje súperky čistou streľbou a bez trestného kola vyskočila na skvelé druhé miesto, ktoré si udržala až do cieľa. Alexandra Štempelová (3) potvrdila 6. priečku z predchádzajúceho dňa. Tamara Molentová (4) vďaka rýchlemu behu zlepšila svoje umiestnenie o tri priečky a obsadila tak 9. miesto. Samuel Siman (3) v silnej konkurencii obsadil 7. miesto. Na tratiach medzi 12 - 13 r. chlapcami štartoval Tomáš Kuchta, po neúspešnej streľbe a vyčerpávajúcom behu však skončil na 18. mieste. Napriek výsledku si získal naše veľké uznanie za nesmiernu bojovnosť.
Rady starších žiačok v nedeľu rozšírila Anka Fujdiarová, ktorá po výbornej streľbe (1, 1) obsadila 9. miesto. Emme Petalíkovej sa so streľbou (1, 2) ušla 13. priečka. Ema Kapustová nabudená horšou streľbou zo soboty vložila do pretekov maximum. Strelnicu zvládla v nedeľu výrazne lepšie (2, 1) a podporila to skvelým behom na trati. Do cieľovej rovinky tak vbiehala na 3. pozícii, ktorú si s prehľadom udržala.
Blahoželáme biatlonistkám z Revúcej, ktoré dosiahli dve pódiové umiestnenia a veríme, že v ďalších kolách sa podaria rovnako pekné výsledky aj niektorým ďalším…
Ďalšie kolo VIESSMANN pohára sa koná na domácej pôde - na strelnici v Revúcej. Veríme, že poznanie tratí a strelnice bude pre našich výhodou a zúročia ju do pekných výsledkov. Pozývame aj touto cestou všetkých biatlonových nadšencov a priaznivcov, aby prišli podporiť a povzbudiť našich biatlonistov.
Biatlon Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.