Za krásneho slnečného počasia sa v sobotu 12. mája 2012 na futbalovom ihrisku v Spišskej Teplici začal úvodnou súťažou II. ročník Regionálnej hasičskej ligy Spiš (RHLS). Táto hasičská liga vznikla minulý rok ako spoločný projekt popredných hasičských družstiev 6 okresov – Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Liptovský Mikuláš a Rožňava. Jej cieľom bolo od začiatku snaha o napredovanie, dosahovanie stále lepších výsledkov v hasičskom športe a najmä konkurovať najlepším hasičským ligám na Slovensku, ktorých je z roka na rok viac a viac.V minulom roku mala RHLS 8 ligových súťaží, z ktorých sa do celkového hodnotenia započítavalo 7 najlepších dosiahnutých výsledkov. Súťažilo sa v požiarnom útoku na športové hadice podľa pravidiel RHLS, každá súťaž mala dve kolá. Spomedzi 15 zúčastnených mužských družstiev sa v kategórii mužov celkovom hodnotení stali zaslúženými víťazmi muži z DHZ Štôla, medzi ženami dominovali v konkurencii 5 ženských družstiev ženy z DHZ Spišská Sobota.
Už v prvom roku existencie RHLS bola latka kvality nasadená dosť vysoko, čo sa odzrkadlilo aj na účasti a úspešnej reprezentácii družstiev z RHLS na každoročnom vyvrcholení hasičskej sezóny na Slovensku – Slovenskom superpohári v Žakovciach.
V tomto roku pribudnú k minuloročným 8 súťažiam ďalšie 2, liga bude mať teda 10 ligových kôl.
Samotná súťaž v Spišskej Teplici bola tak ako to na začiatku každej sezóny býva poznačená množstvom neplatných pokusov. Po prvom kole sa na čele usadili medzi mužmi DHZ Štôla, nasledovaní DHZ Spišská Sobota a DHZ Nižné Ružbachy, medzi ženami jednoznačne dominovali ženy z DHZ Štrba. Toto poradie sa už nezmenilo do konca súťaže, k čomu prispela aj náhla zmena počasia, silný vietor ako aj problémy s časomierou.
Zástupcom nášho regiónu, mužom z DHZ Stratená, sa po minuloročnom prvenstve podobný kúsok nepodarilo zopakovať a po 2 neplatných pokusoch uzatvárali výsledkovú listinu. Mrzieť ich môže najmä ich druhý opakovaný pokus, kedy bol pravý terč zostrelený v čase 15:47 a tento čas by zaručoval 3. miesto. Na ľavom prúde však nebola zapojená prúdnica a pokus bol neplatný.
Regionálna hasičská liga Spiš pokračuje už najbližšiu sobotu – 19.5.2012 o 13.00 hodine súťažou v Štôle. Všetci ste vítaní.
|
REGIONÁLNA HASIČSKÁ LIGA SPIŠ - rok 2012- 2.ročník - súťaž č.1 |
||||||||
|
Spišská Teplica - 12.5.2012 |
||||||||
|
Por. |
Št. |
Hasičské družstvo |
Okr. |
1.kolo |
2.kolo |
El.čas |
Rozdiel |
Body |
|
|
číslo |
kategória muži |
|
|
|
|
časov |
RHLS |
|
1. |
9 |
Štôla |
PP |
15,10 |
NP |
15,10 |
+0,00 |
20 |
|
2. |
20 |
Spišská Sobota |
PP |
15,40 |
NP |
15,40 |
+0,30 |
17 |
|
3. |
3 |
Nižné Ružbachy |
SL |
16,19 |
16,18 |
16,18 |
+1,08 |
15 |
|
4. |
14 |
Reľov |
KK |
17,1 |
16,54 |
16,54 |
+1,44 |
14 |
|
5. |
10 |
Žakovce |
KK |
17,52 |
16,89 |
16,89 |
+1,79 |
13 |
|
6. |
4 |
Bobrovček |
LM |
NP |
17,51 |
17,51 |
+2,41 |
12 |
|
7. |
5 |
Bijacovce |
LE |
20,49 |
NP |
20,49 |
+5,39 |
11 |
|
8. |
13 |
Mlynčeky |
KK |
20,82 |
NP |
20,82 |
+5,72 |
10 |
|
9. |
6 |
Štrba |
PP |
20,83 |
NP |
20,83 |
+5,73 |
9 |
|
10.-11. |
11 |
Stratená |
RV |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
|
10.-11. |
7 |
Spišská Teplica |
PP |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Por. |
Št. |
Hasičské družstvo |
Okr. |
Ľ-prúd |
P-prúd |
El.čas |
Rozdiel |
Body |
|
|
číslo |
kategória ženy |
|
|
|
|
časov |
RHLS |
|
1. |
2 |
Štrba |
PP |
19,97 |
17,23 |
17,23 |
+0,00 |
20 |
|
2. |
1 |
Spišská Teplica |
PP |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
|
3. |
8 |
Spišská Sobota |
PP |
NP |
NP |
NP |
|
0 |
najlepší prúdari-muži: Ján Krahulec (Štôla), ženy: Veronika Hurčalová (Štrba
JUDY
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).