V obci Slavošovce sa 11. augusta 2012 uskutočnili pozoruhodné podujatia: Odovzdávanie novej hasičskej zbrojnice a hasičská súťaž o „Pohár starostu obce Slavošovce“ v požiarnom útoku s vodou. Súťaži predchádzalo slávnostné odovzdávanie novej hasičskej zbrojnice do užívania po vykonanej rekonštrukcii priestorov Obecnému hasičskému zboru. Pred objektom nastúpili hasičské družstvá DHZ Slavošovce, DHZ Čierna Lehota, DHZ Lučatín, DHZ Gemerská Ves, DHZ Revúca, DHZ Vlachovo, DHZ Mučín, DHZ Slavošovce, DHZ Rimavské Brezovo, DHZ Čerenčany, DHZ Teplý Vrch a DHZ Nižná Slaná. K nastúpeným a hosťom sa prihovoril starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták, Starosta Slavošoviec Ing. Š. Bašták v príhovore vyzdvihol prácu Obecného hasičského zboru, ich predsedu pán Milana Slíža st., veliteľa M. Slíža ml., zástupcu veliteľa a preventivára PO p. Revúckeho, ako aj členov L. Gonosa, V. Organa, J. Lindáka, P. Smizsnyanského, S. Ďureňa, M. Spišáka, I. Svačka, M. Sedláka a R. Timára, ktorí sa najväčšou mierou zapájali do činnosti DHZ, ale aj samotnej obce. O ich aktivite svedčia aj popredné umiestnenia na súťažiach hasičov v okrese, kraji aj slovenskej hasičskej lige.
K nastúpeným družstvám, (súťažili ženské, aj mužské družstvá) sa prihovoril aj prítomný prezident DPO SR PhDr. Ladislav PETHŐ a predseda OV DHZ Marián KAPUSTA. Po slávnostných príhovoroch s prítomní účastníci a hostia odobrali k prehliadke novej hasičskej zbrojnice, velitelia družstiev a hostia zotrvali v krátkej besede s prezidentom DPO SR, kde prebrali úspechy, ale aj problémy, s ktorými musia pri svojej činnosti zápasiť.
Všetci účastníci aj pripravená technika sa následne presunuli na futbalové ihrisko TJ Papiereň, kde sa začala súťaž podľa platných propozícií pre družstvá mužov a žien.
Návštevníci súťaže mohli vidieť pripravený program na tomto vydarenom podujatí. Počasie bolo síce chladnejšie, ale vydržalo počas celých pretekov a dážď prišiel až po ich ukončení. Program podujatia vyzeral nasledovne:
- 8,30-9,00 zraz prihlásených hasičských družstiev vred zbrojnicou OHZ
- 9,00 slávnostné otvorenie, príhovor starostu, hostí a prehliadka zbrojnice
- 9,50 slávnostný prejazd zúčastnených družstiev s technikou obcou a nástup na ihrisku
- 10,00 prezentácia zúčastnených
- 10,30 začiatok súťaže
Výsledky súťaží:
kategória žien
1. miesto DHZ Gemerská Ves, výsledný čas 20,78
2. miesto DHZ Mučín
3. miesto DHZ Č. Lehota
kategória mužov
-
1. miesto DHZ Revúčka, výsledný čas 14,38
2. miesto DHZ Čerenčany
3. miesto DHZ Lučatín
Ďaľšie umiestnenia v poradí 4. - 10. miesto: Gemerská Ves, Slavošovce, Rimavské Brezovo, Nižná Slaná, Vlachovo, Čierna Lehota, Teplý Vrch. Družstvá na prvých troch miestach boli ocenené hodnotnými pohármi a diplomom, ďaľšie družstvá diplomom za účasť.
Úspešný priebeh podujatia zabezpečili sponzori, ktorým patrí poďakovanie všetkých zúčastnených. Prispeli: SHP Slavošovce, Stavpoč Námestovo, Dalkia VS Košice, Brantner R. Sobota, Elektrocomp Slavošovce, Notes Betliar, Slavpek Slavošovce, Papservis Slavošovce, Agro Slavošovce, Pohostinstvo Maja Slavošovce a Poľovnícke družstvo Slavošovce.
O dobrý poľovnícky guľáš sa postaralo poľovnícke združenie. Účastníci a hostia odchádzali s dobrým pocitom vykonanej práce s mottom vydanej brožúrky a reprezentačných výrobkov SHP Slavošovce „Sme tu preto, aby sme chránili životy, zdravie a majetok Vás a Vašich blízkych“.
Skončil sa pekný a užitočný deň, ktorý môžeme brať aj ,ako prípravu na budúcnosť bez požiarov, obetí a materiálnych škôd. Usporiadateľom chýbali družstvá DHZ z najbližšieho regiónu, ktoré sa súťaže nezúčastnili. Poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí sa na príprave vydareného podujatia podieľali.
Pri príležitosti podujatia DHZ Slavošovce pripravil informačnú brožúrku o svojej činnosti za r. 2004 - 2012 so štatistikou zásahov v počte 152, z čoho bolo 40 technických zásahov, 42 ekologických,
9 povodňových, 24 požiarov trávnatých porastov, 10 lesných požiarov, 8 požiarov budov a 19 taktických a ukážkových cvičení.
Text: PaedDr. M. Sajenko, M. Slíž st.
Foto: p. Jančura a autor článku
{gallery}sport/hasici/slavosovce{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.