V obci Slavošovce sa 11. augusta 2012 uskutočnili pozoruhodné podujatia: Odovzdávanie novej hasičskej zbrojnice a hasičská súťaž o „Pohár starostu obce Slavošovce“ v požiarnom útoku s vodou. Súťaži predchádzalo slávnostné odovzdávanie novej hasičskej zbrojnice do užívania po vykonanej rekonštrukcii priestorov Obecnému hasičskému zboru. Pred objektom nastúpili hasičské družstvá DHZ Slavošovce, DHZ Čierna Lehota, DHZ Lučatín, DHZ Gemerská Ves, DHZ Revúca, DHZ Vlachovo, DHZ Mučín, DHZ Slavošovce, DHZ Rimavské Brezovo, DHZ Čerenčany, DHZ Teplý Vrch a DHZ Nižná Slaná. K nastúpeným a hosťom sa prihovoril starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták, Starosta Slavošoviec Ing. Š. Bašták v príhovore vyzdvihol prácu Obecného hasičského zboru, ich predsedu pán Milana Slíža st., veliteľa M. Slíža ml., zástupcu veliteľa a preventivára PO p. Revúckeho, ako aj členov L. Gonosa, V. Organa, J. Lindáka, P. Smizsnyanského, S. Ďureňa, M. Spišáka, I. Svačka, M. Sedláka a R. Timára, ktorí sa najväčšou mierou zapájali do činnosti DHZ, ale aj samotnej obce. O ich aktivite svedčia aj popredné umiestnenia na súťažiach hasičov v okrese, kraji aj slovenskej hasičskej lige.
K nastúpeným družstvám, (súťažili ženské, aj mužské družstvá) sa prihovoril aj prítomný prezident DPO SR PhDr. Ladislav PETHŐ a predseda OV DHZ Marián KAPUSTA. Po slávnostných príhovoroch s prítomní účastníci a hostia odobrali k prehliadke novej hasičskej zbrojnice, velitelia družstiev a hostia zotrvali v krátkej besede s prezidentom DPO SR, kde prebrali úspechy, ale aj problémy, s ktorými musia pri svojej činnosti zápasiť.
Všetci účastníci aj pripravená technika sa následne presunuli na futbalové ihrisko TJ Papiereň, kde sa začala súťaž podľa platných propozícií pre družstvá mužov a žien.
Návštevníci súťaže mohli vidieť pripravený program na tomto vydarenom podujatí. Počasie bolo síce chladnejšie, ale vydržalo počas celých pretekov a dážď prišiel až po ich ukončení. Program podujatia vyzeral nasledovne:
- 8,30-9,00 zraz prihlásených hasičských družstiev vred zbrojnicou OHZ
- 9,00 slávnostné otvorenie, príhovor starostu, hostí a prehliadka zbrojnice
- 9,50 slávnostný prejazd zúčastnených družstiev s technikou obcou a nástup na ihrisku
- 10,00 prezentácia zúčastnených
- 10,30 začiatok súťaže
Výsledky súťaží:
kategória žien
1. miesto DHZ Gemerská Ves, výsledný čas 20,78
2. miesto DHZ Mučín
3. miesto DHZ Č. Lehota
kategória mužov
-
1. miesto DHZ Revúčka, výsledný čas 14,38
2. miesto DHZ Čerenčany
3. miesto DHZ Lučatín
Ďaľšie umiestnenia v poradí 4. - 10. miesto: Gemerská Ves, Slavošovce, Rimavské Brezovo, Nižná Slaná, Vlachovo, Čierna Lehota, Teplý Vrch. Družstvá na prvých troch miestach boli ocenené hodnotnými pohármi a diplomom, ďaľšie družstvá diplomom za účasť.
Úspešný priebeh podujatia zabezpečili sponzori, ktorým patrí poďakovanie všetkých zúčastnených. Prispeli: SHP Slavošovce, Stavpoč Námestovo, Dalkia VS Košice, Brantner R. Sobota, Elektrocomp Slavošovce, Notes Betliar, Slavpek Slavošovce, Papservis Slavošovce, Agro Slavošovce, Pohostinstvo Maja Slavošovce a Poľovnícke družstvo Slavošovce.
O dobrý poľovnícky guľáš sa postaralo poľovnícke združenie. Účastníci a hostia odchádzali s dobrým pocitom vykonanej práce s mottom vydanej brožúrky a reprezentačných výrobkov SHP Slavošovce „Sme tu preto, aby sme chránili životy, zdravie a majetok Vás a Vašich blízkych“.
Skončil sa pekný a užitočný deň, ktorý môžeme brať aj ,ako prípravu na budúcnosť bez požiarov, obetí a materiálnych škôd. Usporiadateľom chýbali družstvá DHZ z najbližšieho regiónu, ktoré sa súťaže nezúčastnili. Poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí sa na príprave vydareného podujatia podieľali.
Pri príležitosti podujatia DHZ Slavošovce pripravil informačnú brožúrku o svojej činnosti za r. 2004 - 2012 so štatistikou zásahov v počte 152, z čoho bolo 40 technických zásahov, 42 ekologických,
9 povodňových, 24 požiarov trávnatých porastov, 10 lesných požiarov, 8 požiarov budov a 19 taktických a ukážkových cvičení.
Text: PaedDr. M. Sajenko, M. Slíž st.
Foto: p. Jančura a autor článku
{gallery}sport/hasici/slavosovce{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).