V deň pretekov sme sa dozvedeli, že z pôvodných 6 prihlásených tímov je zrazu 11 tímov a to ešte podotýkam, že ich malo byť dokonca 13, len niektorí to proste nestihli.
Formát pretekov bol úplne jednoduchý - každý tím sa skladal z 3 členov a každý mal k dispozícii 2 x 7 minútovú jazdu, z ktorej sa vybral najlepší dosiahnutý čas, ktorý sa na konci spočítaval a výsledkom bol tímový celok 3 časov dokopy, ktorý určoval poradie. Počas pretekov panovala naozaj FANTASTICKÁ atmosféra. V mnohých prípadoch dokonca rozhodovali naozaj tisícinky sekundy a nechýbalo to naozajstné pretekanie aj keď jazdci mali naozaj málo najazdené na našej technickej trati, ktorá preverí aj skúseného matadora.
Podujatie prišli podporiť takisto sponzori a miestni činovníci menovite:
- predseda DHZ PLEŠIVEC - Ladislav Jánosdeák
- pplk. Ing. Martin Kaprál - vedúci odd. OR HaZZ v Rožňave
- Tempus trans a RENAULT ROŽŇAVA - Jaroslav Rudinský
- riaditeľ Okresného výboru DPO v Rožňave - Mgr. Michal Terrai.
- A v neposlednom rade ja, ako organizátor ROMAN KOVÁČ.
Konečné poradie pretekov:
1. miesto - DHZ Drienčany
2. miesto - DHZO Plešivec
3. miesto - Dream Team - OR HaZZ Rožňava.
Každému z pretekárov aj divákov sa chceme veľmi pekne poďakovať za úžasnú atmosféru a veríme, že podobné podujatie už čoskoro znova zorganizujeme. Ako sa na preteky patrí, niekto vyhrať musel, aj keď v tomto prípade to bolo viac menej úplne jedno, dôležitá bola atmosféra a skvelá zábava. Hlavné poďakovanie patrí Karting aréne, ktorá nám umožnila uskutočniť tieto preteky.
ĎAKUJEME...
Roman Kováč, dobrovoľný hasič DHZ Plešivec
Fotogaléria z pretekov motokár Fire-Kart cup Plešivec
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v