V nedeľnom boji o majstrovský titul v pretekoch s hromadným štartom nás nesklamalo naše najväčšie želiezko v ohni – Tamara Molentová, ktorá v kategórii 14-15-ročných žiačok dobehla do cieľa s viac ako polminútovým náskokom a jednoznačne potvrdila, že na jej rýchly beh a presnú mušku ťažko hľadať konkurenciu. V tomto majstrovskom preteku sa v prvej desiatke vo svojich kategóriách umiestnili aj Markus Sklenárik a Róbert Biž (obaja 5.), Veronika Šteczová a Ján Majerčík (obaja 6.), Adrián Ottinger a Lenka Repáková (obaja 8.) a Ján Levčák (9.)
Ďalší krásny slnečný septembrový víkend vo Vyhniach sa niesol v znamení Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone s medzinárodnou účasťou. Naše mesto v sobotňajších rýchlostných pretekoch Majstrovstiev Slovenska v biatlone reprezentovalo 12 pretekárov (9 v žiackych, 2 v dorasteneckých a 1 v seniorskej kategórii).
Najúspešnejšou sa spomedzi Revúčanov opäť stala Tamarka Molentová, ktorá sa v sobotu stala vicemajsterkou SR v rýchlostných pretekoch a v nedeľu si na svoje konto pripísala ďalší titul majsterky SR vo vytrvalostných pretekoch, keď do cieľa dobehla s famóznym náskokom 58 sekúnd. Majstrovskú zbierku doplnili aj Markus Sklenárik, ktorý bral v sobotu bronz a ktorému v nedeľu majstrovský titul unikol len o 4 sekundy a stal sa tak vicemajstrom SR a Veronika Šteczová, ktorá po sobotňajšej 5. priečke postúpila a v nedeľu získala pre naše farby ďalší cenný kov – bronzovú medailu. V prvej desiatke sa počas víkendu umiestnili aj Ján Levčák (5.), Peter Košinár (5. v kategórii seniorov), Alexandra Štempelová (7.), Michal Biž (9.), Róbert Biž (10.) a Adrián Ottinger (10.).
O skvelej práci revúckych trénerov svedčia nielen medaily prinesené našimi pretekármi, ale aj to, že naši bývalí pretekári Ema Kapustová a Lukáš Ottinger sa pre letnú sezónu 2019 stali obaja trojnásobnými majstrami SR.
Tamarka Molentová, o ktorej sa už začína hovoriť ako o novej nádeji slovenského biatlonu, bude už v závere tohto týždňa reprezentovať Slovenskú republiku na Majstrovstvách ČR v letnom biatlone žiakov s medzinárodnou účasťou, kam ju nominoval Slovenský zväz biatlonu.
Ďakujeme všetkým pretekárom za ich vytrvalosť, snahu a odhodlanie. Ďakujeme za to, že vďaka ich láske k športu má naše mesto svoje čestné miesto medzi klubmi v Slovenskom zväze biatlonu. Ďakujeme za to, že čoraz častejšie dokazujú, ako aj v malom meste môžu vyrásť veľké športové talenty.
KB Magnezit Revúca
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-