Cementár Turňa nad Bodvou - Tatran Betliar 2:0 (0:0). Góly: 47ʼ Marián Rebej (z pok. kopu) 1:0, 79ʼ Ladislav Bálint 2:0. Žltá karta: 90ʼ Florián Rohály (Turňa nad Bodvou). v 11. a 18. minúte mierili nepresne. Od 20. minúty prešla aktivita na kopačky domácich, ktorí boli fubalovejší a snažili sa o strenie úvodného gólu. V 29. minúte ho aj dosiahli, no ten rozhodcovia kvôli postaveniu mimo hry uznať nemohli. O minútu na to musel gólman domácich Rebej vyrážať na roh dobre umiestnenú strelu R. Kováča z priameho kopu. Domáci trafili prvýkrát priestor brány Tatrana až v 32. minúte. So strelou do stredu brány si ale Kelíšek bez problémov poradil. Do konca prvého polčasu sa hral potom medzišestnástkový futbal bez streleckých príležitostí na oboch stranách. V prvých 45 minútach tak boli diváci svedkami iba podpriemerného šiestoligového stretnutia, ktoré skončilo bezgólovou remízou.
Ani druhé dejstvo príliš futbalovej krásy neponúklo, no oproti tomu prvému bolo zaujímavejšie. Hneď v úvode polčasu sa domáci dostali do vedenia. Stalo sa to po faule hostí v pokutovom území a následnom premenení penalty. Betliarčania sa potom po peknej kombinačnej akcii ocitli v šanci, no Demeter Rebeja v bránke Turne neprekonal. V 52. minúte sa v šanci ocitli aj domáci, no jeden z ich hráčov hlavičkoval v dobrej pozícii nad. V 68. minúte mohli ísť domáci do dvojgólového vedenia. S dobre umiestnenou strelou k tyči si však Kelíšek s námahou poradil. Futbalisti Tatrana sa v ďalších minútach snažili o vyrovnanie. Ich snahu ale pribrzdila 79. minúta a chyba v ich zadných radoch, keď domáci L. Bálint, ktorý bol na ihrisku iba minútu zvýšil na 2:0. Hostia sa potom ešte snažili s výsledkom niečo urobiť, no do výraznejších šancí sa nedostávali a centrované lopty zbieral do svojich rúk výborne pozične chytajúci gólman Rebej. V závere sa skóre mohlo meniť na oboch stranách, no domáci hráč po samostatnej akcii mieril vedľa a L. Lörinca resp. Vargu na strane hostí v samom závere vychytal Rebej. Betliar tak v Turni nad Bodvou zopakoval navlas rovnaký výsledok ako v letnej príprave.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-