V Rožňave vo štvrtok 16. septembra 2010 slávnostne odovzdali do používania novú multifunkčnú telocvičňu Gymnázia P. J. Šafárika, ktorá je spoločnou investíciou Košického samosprávneho kraja a Mesta Rožňava. Slávnostného aktu sa zúčastnili: predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, podpredsedovia KSK Ing. Emil Ďurovčík a Ing. Ján Szöllös. KSK ďalej zastupovali aj poslanci Ing. Ján Babič a Gejza Milko. Prítomní boli aj ďalší hostia. Slávnostný ceremoniál príhovorom otvoril primátor Rožňavy MUDr. Vladislav Laciak. Náklady na výstavbu boli 2,3 milióna eur. Košický samosprávny kraj sa podieľal sumou 1,5 milióna eur a mesto Rožňava 0,8 milióna eur. Výstavba multifunkčnej telocvične bola jednou z priorít Koncepcie rozvoja športu v KSK. Jej realizácia sa uskutočnila vďaka združenej investícii, na ktorej sa podieľajú regionálna a mestská samospráva. Zmluva o združení právnických osôb bola uzavretá 19. decembra 2008, základný kameň bol položený v októbri 2009. Zhotoviteľom na základe výberového konania bola spoločnosť Ingsteel a.s. Bratislava (spoločnosť stavala popradskú hokejovú arénu a rekonštruuje zimný štadión v Bratislave).
Gymnázium P. J. Šafárika je jednou z najstabilnejších stredných škôl v tomto regióne. V škole sa telesná výchova doteraz vyučovala len v provizórnych alebo prenajatých priestoroch, čo už nespĺňalo kritériá a brzdilo rozvoj športu v okresnom meste. Druhým dôvodom, prečo sa tento projekt realizoval je, že centrum Gemera nemá primeraný športový a spoločenský stánok, v ktorom by sa dali organizovať väčšie podujatia. V tomto sa Košický samosprávny kraj zhodol s Mestom Rožňava a dohodli sa na spoločnej investícii.
Gymnázium P. J. Šafárika patrí počtom žiakov k najväčším stredným školám v rožňavskom okrese. Ako jediná stredná škola v meste nemá regulárnu telocvičňu. Dve tretiny hodín telesnej výchovy sa uskutočňujú v malej nevyhovujúcej telocvični a v posilňovni. Pri cvičení väčšej skupiny žiakov nie sú dodržané základné psychohygienické normy.
Priestory telocvične, vrátane hľadiska, boli projektované tak, aby sa dali využiť pre potreby školských športových tried, ale aj pre mestské športové kluby. Tie budú telocvičňu využívať na tréningy, ale aj na majstrovské súťažné zápasy. Z toho dôvodu všetky nainštalované zariadenia vyhovujú požiadavkám a pravidlám medzinárodných športových federácií.
Základné rozmery čistej palubovky sú 21 x
Zuzana BOBRÍKOVÁ
Foto: Marek Koltáš,
Karol Csobádi
FOTOGRAFIE M. KOLTÁŠA Z OTVORENIA TELOCVIČNE
{gallery}sport/telocvicna{/gallery}
FOTOGRAFIE K. CSOBÁDIHO PRIBLIŽUJÚ ZAČIATOK VÝSTAVBY
{gallery}sport/telocvicna/2{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-