Futbal (1575)
Podradené kategórie
Tatran Muráň má svojho predchodcu v roku 1920 - pozrime sa na ročník 2006-2007
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Horný Gemer - futbal: Krásnohorská Dlhá Lúka šokovala Rakovnicu
Napísal(a) MG od
Posledné tohtoročné septembrové kolo mužstiev dospelých horného Gemera prinieslo potvrdenie favoritov aj poriadne prekvapenia. Vo štvrtej lige Východ svoju úlohu v súboji s Rožňavou bez problémov zvládli Dvorníky-Včeláre, ktoré ako nováčik zdolali súpera z Gemera o dve triedy a potvrdili pozíciu tímu spoza Sorošky, s ktorým treba počítať. Naopak, o najväčšiu senzáciu v 7. lige ObFZ Rožňava sa postarala Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorá vďaka výbornému záveru šokovala v Rakovnici a domov si po dvoch góloch Ladislava Riga odviezla tri body. Charakter ukázala rezerva MFK Rožňava, ktorá aj bez jediného striedania obrala o body dovtedajšieho lídra tabuľky. Bodovú pohodu potvrdzuje aj Hrhov, ktorý remizoval s úradujúcim majstrom a to aj napriek nepremenenej penalte hostí.
Futbal v Rudnej – viac ako 70 rokov tradície
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbal v Rudnej má viac ako 70-ročnú tradíciu. Hoci obec má len približne 700 obyvateľov, futbalový klub má stabilné miesto v okresných súťažiach. Oficiálny názov klubu je TJ Sokol Gemtex Rudná. Založený bol v roku 1952 ako Telovýchovná jednota a futbalu sa v obci začalo dariť práve začiatkom 50. rokov. V roku 2019 došlo k spojeniu klubov TJ Sokol Rudná a MFK Rožňava. Ide o bežnú formu spolupráce, ktorá pomáha najmä pri výchove mládeže a zabezpečení zázemia. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil stručný prehľad pôsobenia klubu v rokoch 1991 až 1993, kedy klub vystupoval pod názvom TJ Sokol Rudná. V tomto období bol pravidelným účastníkom 2. triedy ObFZ Rožňava. V článku nájdete výsledky klubu z rokov 1991 – 1993 a prehľad kádra. Tabuľky 2. triedy autor v tomto príspevku neuvádza.
Najúrodnejšie futbalové ihrisko siedmeho kola bolo v Rudnej – padlo trinásť gólov
Napísal(a) MG od
Na úvod tretej futbalovej soboty a nedele na Gemeri si prečítajte nasledovné: 665 divákov celkom na 7 zápasoch, najviac v Betliari – 150, najmenej v Drnave – 50. Neporazené Kendice stále držia sériu v 4. lige, Rožňava na nich nestačila (145 divákov sklamaných), Rakovnica – štuka súťaže, síce 0:2 po polhodine pod hradom, ale nakoniec slušný výsledok. Tieň – zranenie Kozáka na nosidlách, Rudná rozstrieľala Bystranov – hostia dohrali len 10-ti, gólostroj od 2. do 85. minúty, Bystrania pohoreli na súdržnosti. Poslední verzus prví: Slavošovce – Dobšiná zápas dlho vyrovnaný, 120 ľudí, 3 body pre Dobšinú, gól top strelca Mariána Gábora. Betliar – hviezdy kola: 2 góly Ivana Lorinca, striedal ho Lukáš Boňko a na ihrisku 52-ročný Ján Čižmár,
Futbal na hornom Gemeri: Sedemgólové kanonády Rožňavy a Hrhova
Napísal(a) MG od
Futbalová história v okrese Rožňava v rokoch 1989 – 1994
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalovú históriu v okrese Rožňava v rokoch 1989 – 1994 komentuje v ďalšom článku Ing. Štefan Tomášik. V tých rokoch do okresu Rožňava patril aj súčasný okres Revúca. V 1. SNL pôsobila Jelšava, v krajských majstrovstvách (neskôr v 2. SNL) Lubeník, v 1. A triede Rožňava a Revúca a neskôr aj Kunova Teplica. V 1. B triede Kunova Teplica (neskôr postúpila o súťaž vyššie) a iné rôzne kluby: Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Dobšiná, Gemerská Poloma či Rožňava B. K dispozícii sú približné súpisky, najhoršie je to pri Revúcej (podarilo sa zistiť len pár hráčov). Komentár sa venuje najvyššej okresnej súťaži, pri nižších súťažiach sú vymenované kluby, ktoré danú súťaž hrali. K dispozícii je aj meno najlepšieho kanoniera 2. triedy v danom ročníku. Text dopĺňa fotogaléria.
Prvý septembrový víkend doprial 3 body futbalistom MFK Rožňava
Napísal(a) MG od
Prvý septembrový víkend patril na hornom Gemeri jednoznačne futbalu. Predovšetkým hrajúce družstvo dospelých MFK Rožňava chcelo na domácej pôde odčiniť nepodarený výsledok z predchádzajúceho kola v Gerlachove, a to sa mu aj podarilo – hostí z Rudnian zdolali presvedčivo 5:1. Výsledok potešil nielen futbalistov, ale aj ich najvernejších fanúšikov.
Okrem Rožňavčanov sa v sobotu a nedeľu do bojov zapojilo ďalších 15 kolektívov, teda o dva menej ako v predchádzajúcom kole. Oba žiacke tímy MFK Rožňava majú preložené zápasy. Zo zápisov sme zistili, že do hracieho procesu iba v 7.lige ObFZ Rožňava v tomto kole sa aktívne zapojilo 165 futbalistov, čo je pomerne slušný údaj, ak pri tom vieme, že napríklad futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky nevystriedali v priebehu hry ani jedného zo svojich náhradníkov,
Súboj o čelo 7. ligy po štvrtom kole vyhráva kolektív futbalistov Rakovnice
Napísal(a) MG od
Tretí augustový víkend priniesol na hornom Gemeri poriadnu futbalovú nádielku
Napísal(a) MG od
Počas uplynulého víkendu sa v súboji o ligové body predstavilo 13 futbalových klubov dospelých z horného Gemera, a to v dvoch rôznych súťažiach. Najvyššie postavený z nich, MFK Rožňava, bojuje v IV. lige Majstrovstiev regiónu Východ. Na domácej pôde však poriadne pohorel, keď vysoko podľahol súperovi 0:5 a nedokázal streliť ani čestný gól. V rámci okresu sa v kategórii dospelých bojuje už len v VII. lige. V tomto ročníku do nej zasiahlo 13 klubov. V aktuálnom 3. kole sa z nich predstavilo 12 tímov. V šiestich zápasoch padlo celkovo 35 gólov – 18 strelili domáci a 17 hostia. Body si súperi rozdelili spravodlivo, v pomere 8:8. Strelcom kola sa stal Marián Gábor z MFK Dobšiná, ktorý sa presadil štyrikrát. Bojovalo sa aj v mládežníckych kategóriách. Všetky kluby z nášho regiónu nastúpili v krajských súťažiach dorastencov a žiakov. Pozrime sa teraz na výsledky aktuálneho kola podrobnejšie.
Futbalový oddiel v obci Nižná Slaná je dlhší čas minulosťou. V článku sa dočítame o ročníkoch, kedy oddiel bojoval o čelo tabuľky a aj v krátkosti o účinkovaní v 5. lige – JZ. K poslednému ročníku je vyjadrený aj subjektívny názor autora – čo mohlo byť inak. Okrem kádrov sú uvedené krátke komentáre a zaujímavosti či herné systémy alebo predsedovia v daných ročníkoch. Nechýbajú konečné tabuľky, záver dopĺňa štatistika najlepšieho strelca v danom ročníku.
Ročník 1995/1996
Úspešná bola najmä jesenná časť – podarilo sa zdolať aj Kovstav. Na jar došlo k bodovým stratám – domáce remízy s Vyšnou Slanou a Rudnou, domáca prehra s Jablonovom n /T. Novými hráčmi boli Gejza Valentko z Dobšinej a Miroslav Plačko z Betliara. Z kádra z predošlej sezóny zanechal aktívnu činnosť Vladimír Mako, do Kobeliarova odišli Milan Laciak a Ján Šlosárik.
Viac...
Futbalisti Krásnohorského Podhradia prevzali po druhom kole prvé miesto v tabuľke 7. ligy
Napísal(a) MG od
Druhé jesenné kolo futbalových súťaží ročníka 2026/2027 na hornom Gemeri zaznamenalo od strelcov 37 gólov od 17 kolektívov počnúc 4. ligy MR Východ, v ktorom reprezentujú futbalisti MFK Rožňava, s 12 kolektívmi 7. ligy dospelých ObFZ Rožňava. Pripočítajme k nim i mládežnícke družstvá z okresu Rožňava, ktoré zastupujú okres v III. ligách dorastencov a v II. ligách žiakov. Pochváľme z nich najmä futbalistov TJ Baník Rakovnica, ktorí po 2 kolách získali plný počet bodov a neinkasovali od súperov ani gól. Tabuľku 7. ligy po 2. kole však vedú Krásnohorčania. Streleckú tabuľku 7. ligy ObFZ Rožňava v kategórii dospelí po 2 kolách vedú s 3 gólmi Michal Dorčák z Krásnohorského Podhradia, Roland Fabián z Betliara a Ladislav Rigo z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Toto kolo bolo poznačené vysokými teplotami, ktoré znižovali výkony futbalistov.
Hrhovskí futbalisti začali nový ročník na vedúcom poste tabuľky
Napísal(a) MG od
MFK Rožňava ako jediný klub z ObFZ Rožňava pôsobí v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu (VsFZ). V článku sa dočítame o jeho účinkovaní hlavne vo 4. lige – JUH, 3. lige – východ, ale i 5. lige Košicko-gemerskej a aj 4. lige – východ. Okrem súpisiek sú k dispozícii aj umiestnenia v konečnej tabuľke. Pri niektorých ročníkoch je uvedený aj tréner. V závere je uvedená štatistika najlepšieho strelca v danom ročníku.
Súpisky: Jeseň 2008: A. Szabó, L. Šalamon – J. Urban, O. Vysoký, L. Varga, I. Lörinc, B. Sokoli, M. Zatroch, T. Havko, J. Korfanta, Z. Búlik, L. Drobňák, F. Pollák, J. Rencsok, P. Slicho, P. Breuer, Z. Breuer, B. Milko, M. Pollák, T. Pavlík, Š. Maliňák, G. Zsilla, M. Gere, J. Figúr, M. Vido, P. Béreš, L. Lenghart, J. Oprondek, J. Pisár, Trnka, Šipoš, Novák.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































