Futbal (1557)
Podradené kategórie
Fanúšikov futbalu potešili päťgólové výsledky MFK Rožňava a OTJ Honce
Napísal(a) MG od
Posledný októbrový víkend priniesol hladké víťazstvo hráčom MFK Rožňava a z nižších súťaží si na rovnaký výsledok počkali aj v Honciach s Bohúňovom. Štvrtá liga priala aj FK Krásnohorské Podhradie, ktorá síce za iných okolností, ale priniesla rovnako cenné tri body. Smutnejšie to bolo na ihriskách piatej ligy z pohľadu našich klubov.
Desať gólov v Rožňavskom Bystrom, sedem gólov pre Dobšinú
Napísal(a) MG od
Jesenné počasie zanecháva stopy aj na futbalových ihriskách nášho regiónu. Niekde sa zahralo s hráčmi i divákmi v podobe kvapiek dažďa, či chladnejšími teplotami, inde sa odmeňujú hráči divákom pri priaznivom počasí gólmi či peknou hrou. Tak ako napríklad v Rožňavskom Bystrom, kde sa fanúšikovia, ktorí prišli na zápas tešili z desiatich gólov
Futbalové súťaže na hornom Gemeri sa pomaly dostávajú do jesenného finále
Napísal(a) MG od
Do konca jesennej časti futbalových súťaží zostáva mužstvám dospelých na hornom Gemeri odohrať dve kolách. Svoje si už odohrali družstvá súťažiace v II. triede MO. Suverénne si v nej počínal nováčik FK Baník Štítnik, ktorý celú jeseň nestratil ani jeden bod a svoje domáce zápasy odohral na ihrisku v Kunovej Teplici.
Niekoľko postrehov Jerguša Barnáka z majstrovských futbalových zápasov MFK Dobšiná
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Naši dvaja zástupcovia v V. futbalovej lige - FK Gemerská Hôrka a MFK Dobšiná - majú po 10. kolách svorne dvanásť bodov. Obidve mužstvá vyhrali 3 zápasy, 3-krát remízy a 4 zápasy prehrali. V tabuľke je lepšie na tom FK Gemerská Hôrka, ktorá je na 8. mieste a Dobšiná na 10. Rozhodli o tom iba pomocné body v tabuľke pravdy,
V Baníku Rakovnica majú aktívnych futbalistov vo veku od 41 rokov po šestnásť
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalisti Baníka Rakovnica v tomto ročníku majstrovstiev okresu II. triedy zdá sa nám, že trochu zaostávajú výkonmi i umiestnením oproti vlaňajšku. Na konci súťažného ročníka sme ich zaregistrovali na 5. mieste tabuľky s 19. bodmi, keď v 14. zápasoch 5 vyhrali, v 4 remizovali a 5 prehrali. V tomto roku sme zaregistrovali
Futbalisti Krásnohorského Podhradia si priviezli z Parchovian tri body
Napísal(a) MG od
Jeseň v našich zemepisných šírkach kde tu pripomína leto, ale na väčšine územia prichádza chladnejšie počasie. Tak je to i s našimi mužstvami, ktoré súperili počas druhého októbrového týždňa. Najhoršie dopadli mužstvá nášho regiónu hrajúce v piatej lige. Hoci mali zdolateľných súperov, aj keď hrali na súperových ihriskách, domov sa vrátili s prehrami.
Viac...
Futbalová publikácia FK Baník Nižná Slaná v sezóne 2001 - 2002 od Štefana Tomášika
Napísal(a) MG od
Ing. Štefan Tomášik z Nižnej Slanej je svojimi článkami na stránke Maj Gemer o futbale a publikáciami známy. Tentokrát nám poslal svoju publikáciu s názvom FK Baník Nižná Slaná v sezóne 2001 – 2002. Opisuje v nej účinkovanie dospelých, dorastu a žiakov v spomínanom období. Vďaka jeho zanietenosti a pamäti zdokumentoval
Dorastenci Baníka Rožňavské Bystré budú zimovať na prvom mieste
Napísal(a) MG od
Desiaty mesiac - október nepriniesol futbalovým mužstvám MFK Rožňava počas prvého víkendu veľkú radosť pri získavaní bodov v jednotlivých súťažiach. Najviac potešenia mali iba futbalisti kategórie dospelí. Tí na domácom ihrisku získali tri body s Medzevom po tesnom víťazstve 3:2. Piatoligoví zástupcovia horného Gemera
Zo zasadnutia ŠTK dňa 28.9.2016:
ŠTK schvaľuje výsledky I. trieda 8. k., II. trieda 6. k., I. trieda-Dorast 4. k., I. trieda-Žiaci 4. k.
ŠTK schvaľuje výsledky turnajov prípraviek 1. k.
Skupina A Jablonov nad Turňou: Jablonov-Rudná 3:3, Jablonov -Slavošovce 5:1, Rudná – Slavošovce 4:0.
Skupina D Dlhá Ves: Dlhá Ves – Gem.Hôrka 0:3, Kružná-Gem.Hôrka 0:3, Dlhá Ves-Kružná 0:3.
Najčastejšie tlieskali gólom v bráne diváci na futbalovom zápase I. triedy dospelých Baník Drnava - FK Hrhov
Napísal(a) MG od
Prvý tohtoročný jesenný víkend pripravil pre divákov na futbalových ihriskách aj na hornom Gemeri priam futbalovú idylu. Fanúšikovia však na väčšine ihrísk odmietli sa tešiť nielen z hry svojich hráčov, ale aj zo slnečných lúčov ešte stále teplého slnka. Tam, kde prišli diváci na zápas, väčšinou videli aj pekné góly.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).