Biatlon (71)
Revúca dejiskom Majstrovstiev SR v letnom biatlone
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Počas víkendu 23.9. – 24.9. 2017 sa na strelnici v Revúcej smerom na Muránsku Dlhú Lúku uskutočnia Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone vo všetkých vekových kategóriách. Majstrovstvá SR sú vyvrcholením letnej biatlonovej sezóny, kedy sa uzavrú všetky rebríčky Viessmann pohára v letnom biatlone a rozdajú sa majstrovské tituly. Okrem domácich biatlonistov z Klubu biatlonu Magnezit Revúca budú mať diváci možnosť v kategórii dospelých vidieť pretekárov z celého Slovenska a tiež aj slovenskú biatlonovú špičku. Účasť na pretekoch už avizovala aj česká biatlonová reprezentácia.
II. kolo Slovenského pohára žiakov v letnom biatlone prinieslo Revúčanom ďalšie medailové úspechy
Napísal(a) Andrea Tokárová
V dňoch 10.-11.6.2017 za krásneho slnečného počasia sa v Prešove - Sigorde uskutočnilo II. kolo Slovenského pohára žiakov v letnom biatlone. Klub biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca reprezentovalo 10 pretekárov. V sobotu sa bežali rýchlostné preteky, v ktorých sa najviac darilo Alexandre Štempelovej. S čistou streľbou obsadila 1. miesto. Medailové priečky obsadili aj Adrián Ottinger (2.), Markus Sklenárik (3.), tesne pod nimi sa umiestnili Ema Kapustová (4.), Samuel Michal Siman (4.), Tamara Molentová (5.),
Žiaci Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca sa počas posledného májového víkendu zúčastnili I. kola Viessmann pohára v letnom biatlone, ktoré sa prvýkrát konalo v peknom prostredí parku Hotela Skalka v Rajeckých Tepliciach. Aj napriek nie 100%-nej účasti pretekárov (doliečovanie) zaznamenali úspešný víkend, keď spolu zo 16 víkendových štartov priniesli 2 zlaté, 2 strieborné a 3 bronzové medaily.
Pretekári Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca na Zimnej kalokagatii vybojovali štyri medaily
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Zimná kalokagatia – olympiáda žiakov a mládeže sa konala 14. a 15. marca 2017 na Štrbskom Plese. Tohto roku to bol jej ôsmy ročník a to aj s medzinárodnou účasťou.
Klenotom podujatia bolo jeho slávnostné otvorenie, ktoré sa konalo so všetkými symbolmi olympizmu, v priestoroch amfiteátra na Štrbskom Plese. Olympijskú vlajku niesli športovci, reprezentanti v zimných športoch – Viera Klimková, Ján Klimko, Jozef Kovařík a Ľubomíra Iľanovská a Olympijský oheň zapálil
Úspešné zavŕšenie zimnej biatlonovej sezóny Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca
Napísal(a) Mgr. E. Molentová, Mgr. A. Tokárová
Druhá polovica zimnej biatlonovej sezóny bola pre Revúčanov Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM doslova nabitá. Počas druhej februárovej soboty prebiehalo v Osrblí III. kolo Viessmann pohára. V rýchlostnom preteku v kategórii 10 - 11 ročných žiakov vybojoval skvelé 2. miesto Markus Sklenárik. Na tretiu priečku so streľbou 3+0 siahla v kategórii 14 - 15 ročných žiačok naša najúpešnejšia klubová biatlonová nádej Ema Kapustová. Rovnako pekné 3. miesto získala v kategórii 10 - 11 ročných žiačok aj Alexandra Štempelová.
Posledný januárový víkend patril biatlonu. Revúčania opäť bodovali
Napísal(a) Mgr. Eva Molentová
Posledný januárový víkend patril opäť biatlonu. Dejiskom II. kola Viessmann pohára v biatlone bolo po Banskej Bystrici Osrblie. V dňoch 28. - 29. 1. 2017 sa tu stretli pretekári všetkých žiackych kategórií, ako aj všetci priaznivci tohto krásneho športu. Krásne slnečné počasie a perfektne upravené trate boli zárukou skvelého športového zážitku.
V sobotu 28.1. 2017 si pretekári zmerali svoje sily v rýchlostných pretekoch. Náš biatlonový klub Magnezit Revúca najúspešnejšie reprezentovala Emka Kapustová,
Biatlonová sezóna v kategóriách žiakov začala pre Klub biatlonu Magnezit Revúca sľubne. Prvé kolo Viessmann pohára sa konalo 21. a 22. januára 2017, po prvýkrát netradične v Banskej Bystrici, ktorá je Európskym mestom športu. Jedenásť štartujúcich klubu sa počas dvoch dní zúčastnilo rýchlostných aj vytrvalostných pretekov. O tom, že sezóna začala sľubne, svedčí šesť pódiových umiestnení. V kategórii žiačok 14-15 ročných si najlepšie počínala Ema Kapustová,
Majstrovské tituly v letnom biatlone opäť v Revúcej
Napísal(a) Janka MladšiaV Revúcej súťažili v letnom biatlone aj slovenskí reprezentanti
Napísal(a) Andrea Tokárová
Revúcka strelnica hostila počas tohtoročného posledného júnového víkendu takmer 200 biatlonových pretekárov všetkých vekových kategórií. Konali sa tu preteky Viessmann pohára v letnom biatlone. Súťažilo sa vo všetkých vekových kategóriách, od najmladších žiakov (10-11 ročných) až po seniorov (nad 50 rokov). Do bojov sa zapojila aj početná skupina biatlonistov z maďarských klubov.
Revúčania na prvých pretekoch letného biatlonu v Prešove
Napísal(a) Biatlon Revúca
Úvod letnej biatlonovej sezóny sa v dňoch 11.- 12. júna 2016 presunul na východ Slovenska. Dejiskom I. kola VIESSMANN pohára v letnom biatlone sa stal Sigord pri Prešove. Zišli sa tu nielen mladí biatlonisti z celého Slovenska, ale aj všetci nadšenci tohto krásneho, ale náročného športu. Predpovede počasia na tento víkend spočiatku neboli príliš priaznivé, organizátori aj pretekári sa právom obávali možných rozmarov počasia,
Viac...
Vrcholom domácej biatlonovej sezóny boli už tradične majstrovstvá Slovenska v Národnom biatlonovom centre v Osrblí prvý marcový víkend. Teplé počasie poznačilo kvalitu tratí, ale vďaka úsiliu organizátorov sa preteky mohli uskutočniť bez obmedzení.
V sobotňajších rýchlostných pretekoch sa na ťažkej a hlbokej trati predstavili najprv žiaci. V najmladšej kategórii obsadil Samuel Siman
Prvé veľké úspechy revúckych biatlonových nádejí
Napísal(a) Klub biatlonu Magnezit Revúca,Ema Kapustová a Lukáš Ottinger z Klubu biatlonu Magnezit Revúca na stupňoch víťazov
Napísal(a) Klub biatlonu Magnezit Revúca
Seriál pretekov Slovenského pohára v biatlone 2016 pokračoval predposledný januárový víkend v Národnom biatlonov centre v Osrblí. Takmer arktický vzduch (-18⁰ C) pred štartom sobotňajších rýchlostných pretekov a tvrdé, ale dobre pripravené trate poriadne preverili pripravenosť pretekárov. Pretekov sa zúčastnili aj































Prvé chladné dni tohto roka umožnili zasnežiť trate biatlonového areálu v Osrblí a v dňoch 3. januára až 6. januára 2016 mohli pretekári Klubu Biatlonu Magnezit Revúca počas zimného tréningového sústredenia nahradiť kolieskové bežky tými skutočnými. Prvé chvíle na snehu strávili aj naše
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.