Venuje sa chovu danielej a muflónej zveri. Danielia zver bola dovezená z Malých Karpát a z niektorých českých zverníc, jej črieda má v súčasnosti okolo 300 kusov. V roku 1975 bola časť zvernice o výmere 123,50 ha oplotená a vyčlenená pre chov muflónej zveri, ktorá pochádza z kvalitných chovov na Slovensku. Menšie množstvo tvorí aj srnčia zver. Daniele aj muflóny sa na území zvernice pohybujú voľne a rozmnožujú sa prirodzeným spôsobom. Pretože územie zvernice je veľmi veľké a zvieratá sú v ňom rozptýlené, vidieť ich je len otázkou šťastnej náhody. Ale predsa návštevníci môžu daniele obdivovať v menšej ohradenej obore, kde sa nachádza 9 kusov týchto krásnych zvierat. Územie zvernice má charakter pahorkatiny s nadmorskou výškou od 317 do 531 m n. m. Listnaté lesy tvoria 90% územia zvernice, sú tvorené dubmi, cermi, hrabmi, menej bukmi a borovicami, ale aj cudzokrajnými stromami (sekvoja mamutia, lipa americká, borievka virgínska). Nachádza sa tu aj obnovené jazierko s rybami, ktoré bolo vybudované ešte za čias Coburgovcov.
 |
 |
 |
Náučný chodník vo Zvernici s dĺžkou 2,9 km otvorili v roku 2006 Lesy SR, š. p., OZ Rimavská Sobota. Tvorí ho osem stanovíšť, ktoré návštevníka oboznamujú s históriou zvernice i s históriu hradu Blh, ktorý sa nachádza v jej areáli, informujú o chove muflónej a danielej zveri a flóre a faune na tomto území.
Chodník začína aj končí pri chate Lujza, kde je umiestnený prvý náučný panel pod názvom Lujza park, je priamo vo zvernici, ku ktorej je možné dostať sa autom, na bicykli alebo peši. Druhým stanovišťom je Danielia zver, náučný panel popisuje jej znaky, výskyt a rozšírenie. Tretím stanovišťom je Hrad Blh. Hrad zo 14. storočia prešiel vlastníctvom viacerých majiteľov, v 17. storočí bol zničený, do dnešných dní ostali len jeho pozostatky. Štvrté stanovište má názov Čierna obora, nazývané tiež Diviačia záhrada, ktorá je situovaná pod zrúcaninami hradu Blh a bola zriadená na chov diviačej zveri. Piatym stanovišťom je Muflónia zver, ktorej sa tu nachádza okolo 100 kusov. Šieste stanovište nesie názov Lapák. V tomto historickom poľovníckom zariadení odchytávali diviačiu zver, ktorú v Lapáku chovali a následne počas poľovačiek vypúšťali pre lovcov. Ostatná poľovná zver je siedmym stanovišťom. Panel oboznámi s našou najznámejšou poľovnou zverou, akou je srnec, jeleň, zajac, bažant, líška, kuna a iné. Posledné, ôsme stanovište Flóra a fauna popisuje prírodné a geologické podmienky územia, lesné príbytky rôznych zvierat a drevinové zloženie zvernice s najväčším zastúpením duba zimného, ktorého niektoré jedince sú staré 500 až 600 rokov.
Návštevu Náučného chodníka je potrebné dopredu si dohodnúť – Lesy SR, OZ Rimavská Sobota, č. tel. 0911/542954, 048/434 4937. V zimných mesiacoch chodník nie je verejnosti prístupný.
Viac informácií:
http://www.regionmalohont.sk/naucne-chodniky/lesnicky-naucny-chodnik-zvernica-teply-vrch/
http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=2325
https://reginastred.rtvs.sk/clanky/priroda/138163/lesnicky-naucny-chodnik-zvernica-teply-vrch
Pripravuje Marta Mikitová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-