Náučné chodníky (62)
Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa bol otvorený 29. júna 1998, jeho dĺžka je 470 m, prevýšenie 130 m. Je obojsmerný a nachádza sa na ňom päť informačných panelov, ktoré predstavia prírodné a kultúrno-historické hodnoty jaskyne a jej okolia: 1. Základné informácie, ochrana NP Slovenský raj, 2. NP Slovenský raj, rokliny, lesy, 3. NPR Stratená, prírodné hodnoty, 4. Flóra, fauna a lesné spoločenstvá, 5. Dobšinská ľadová jaskyňa. Text na informačných tabuliach je v slovenčine, v angličtine a v nemčine.
Chodník začína od parkoviska na štátnej ceste v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa po modrej značke, vedie serpentínovým chodníkom, stúpa mierne do lesa. Asi po 10 minútach značka bočí vpravo,
Dobšiná – Náučný chodník Po stopách baníctva v Dobšinej
Napísal(a) Marta Mikitová
Vybudované sú dve trasy značeného náučného chodníka v rekreačnej oblasti Lányiho Huta – Dobšiná. Prvá trasa začína na Námestí baníkov (kde sa nachádza aj TIC a informácie o NCH sú prezentované v TIC aj formou sprievodcu) a pokračuje v smere: Evanjelický kostol – Zimná ul. – Ul. SNP – Záhradná ul. – Lányiho Huta – Námestie v Lányiho Hute. Trasa je vhodná pre menej náročných turistov, pričom jej dĺžka je 6,6 km, ktorej prejdenie by malo trvať zhruba 3 hodiny. Druhá trasa začína z Námestia v Lányiho Hute v smere: Gápel baňa – Flos – Rik s celkovou dĺžkou 4,6 km. Prejdenie oboch trás v dĺžke skoro 10,7 km zaberie 6 hodín. Chodník je zjazdný aj na bicykli. Na trase je 9 informačných tabúľ s charakteristikami pozoruhodných miest z oblasti baníctva a o pozostatkoch technických pamiatok
Banský náučný chodník v obci Čučma, bývalej baníckej obci neďaleko Rožňavy, slávnostne otvorili 4. mája 2012. Trasa náučného chodníka vedie naprieč obcou Čučma, mapuje históriu baníctva a hutníctva v regióne. Z deviatich panelov je možné získať množstvo informácií o význame tejto lokality a o časoch jej najväčšej slávy, keď sa tu ťažilo zlato, meď a antimón. Prvý panel je venovaný vodnému zdroju, medzi ďalšie najzaujímavejšie časti patria: Kresanica – ručne razená štôlňa za pomoci kladiva a želiezka o celkovej dľžke 240 m (vchod je uzavretý), Zvonica – pôvodne Banská klopačka, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej šichty (v roku 2012 podporil program Terra incognita opravu zvonice a stala sa súčasťou náučného chodníka), zrekonštruovaný Banský gápeľ
Náučný chodník začína i končí priamo v obci Betliar. Jeho prvá tabuľa sa nachádza pred Kultúrnym domom neďaleko vstupu do areálu kaštieľa. Prechádzka je nenáročná a jej 18 informačných tabúľ podáva pomerne podrobné informácie o pamätihodnostiach obce (kultúrnych pamiatkach, kostoloch, pamätných bytových, spoločenských a hospodárskych domoch, sochách a i.), z ktorých mnohé sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Zoznam tabúľ náučného chodníka: 1. Kultúrny dom, 2. Kostol rímskokatolícky sv. Alžbety vdovy, 3. Kostol evanjelický, 4. Evanjelická fara, 5. Hasičská zbrojnica, 6. Budova správy lesov, 7. Budova Obecného úradu, 8. Malý park, 9. Socha sv. Jána Nepomuckého, 10. Rodinný dom na Polomskej ulici, 11. Bytový dom v lokalite „Píla“, 12. Budova základnej školy,
Gemerský banícky spolok Bratstvo otvoril 4. augusta 2017 banský náučný chodník v rožňavskej lokalite Rákoš, ktorým sa vydáme po historických stopách železorudného baníctva na Gemeri. Na trase Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava je celkom päť informačných panelov, z ktorých dva sa nachádzajú v katastri mesta Rožňava a tri v katastri obce Krásnohorské Podhradie. Náučná trasa je jednosmerná, vedie južnou stranou kopca Rákoš (800 m) a predstavuje ucelený okruh s dĺžkou asi 10 km. Trasa sa dá zvládnuť pohodlným tempom za 4 – 5 hodín. K náučnému chodníku sa dostaneme z autobusovej stanice v Rožňave asi za 25 minút po žltej turistickej značke, ktorá vedie z Rožňavy
Náučné chodníky horného a stredného Gemera - nový seriál stránky Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Turistické vychádzky do prírody sú vhodné v každom ročnom období a v každom čase, ale keď na jar prebúdzajúca sa príroda prebudí aj nás, príjemná klíma a oku lahodiace nádherné farby krajiny nás začnú neodolateľne lákať na častejšie výlety do prírody. Príjemným, užitočným a skutočne dokonalým spojením pohybu na čerstvom vzduchu a aktívneho športového vyžitia s regeneráciou síl je možnosť zároveň sa bližšie oboznámiť s prírodnými, vlastivednými či historickými zaujímavosťami prechádzajúcej časti. Túto možnosť nám priam ideálne ponúkajú náučné chodníky, prechod po ktorých je výborná forma, ako byť v kontakte s prírodou a zároveň spoločne získavať nové vedomosti. Budovanie náučných chodníkov je jednou z najlepších foriem aktívnej prezentácie prírodných


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a