Náučné chodníky (61)
Dobšiná – Náučný chodník Po stopách baníctva v Dobšinej
Napísal(a) Marta Mikitová
Vybudované sú dve trasy značeného náučného chodníka v rekreačnej oblasti Lányiho Huta – Dobšiná. Prvá trasa začína na Námestí baníkov (kde sa nachádza aj TIC a informácie o NCH sú prezentované v TIC aj formou sprievodcu) a pokračuje v smere: Evanjelický kostol – Zimná ul. – Ul. SNP – Záhradná ul. – Lányiho Huta – Námestie v Lányiho Hute. Trasa je vhodná pre menej náročných turistov, pričom jej dĺžka je 6,6 km, ktorej prejdenie by malo trvať zhruba 3 hodiny. Druhá trasa začína z Námestia v Lányiho Hute v smere: Gápel baňa – Flos – Rik s celkovou dĺžkou 4,6 km. Prejdenie oboch trás v dĺžke skoro 10,7 km zaberie 6 hodín. Chodník je zjazdný aj na bicykli. Na trase je 9 informačných tabúľ s charakteristikami pozoruhodných miest z oblasti baníctva a o pozostatkoch technických pamiatok
Banský náučný chodník v obci Čučma, bývalej baníckej obci neďaleko Rožňavy, slávnostne otvorili 4. mája 2012. Trasa náučného chodníka vedie naprieč obcou Čučma, mapuje históriu baníctva a hutníctva v regióne. Z deviatich panelov je možné získať množstvo informácií o význame tejto lokality a o časoch jej najväčšej slávy, keď sa tu ťažilo zlato, meď a antimón. Prvý panel je venovaný vodnému zdroju, medzi ďalšie najzaujímavejšie časti patria: Kresanica – ručne razená štôlňa za pomoci kladiva a želiezka o celkovej dľžke 240 m (vchod je uzavretý), Zvonica – pôvodne Banská klopačka, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej šichty (v roku 2012 podporil program Terra incognita opravu zvonice a stala sa súčasťou náučného chodníka), zrekonštruovaný Banský gápeľ
Náučný chodník začína i končí priamo v obci Betliar. Jeho prvá tabuľa sa nachádza pred Kultúrnym domom neďaleko vstupu do areálu kaštieľa. Prechádzka je nenáročná a jej 18 informačných tabúľ podáva pomerne podrobné informácie o pamätihodnostiach obce (kultúrnych pamiatkach, kostoloch, pamätných bytových, spoločenských a hospodárskych domoch, sochách a i.), z ktorých mnohé sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Zoznam tabúľ náučného chodníka: 1. Kultúrny dom, 2. Kostol rímskokatolícky sv. Alžbety vdovy, 3. Kostol evanjelický, 4. Evanjelická fara, 5. Hasičská zbrojnica, 6. Budova správy lesov, 7. Budova Obecného úradu, 8. Malý park, 9. Socha sv. Jána Nepomuckého, 10. Rodinný dom na Polomskej ulici, 11. Bytový dom v lokalite „Píla“, 12. Budova základnej školy,
Gemerský banícky spolok Bratstvo otvoril 4. augusta 2017 banský náučný chodník v rožňavskej lokalite Rákoš, ktorým sa vydáme po historických stopách železorudného baníctva na Gemeri. Na trase Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava je celkom päť informačných panelov, z ktorých dva sa nachádzajú v katastri mesta Rožňava a tri v katastri obce Krásnohorské Podhradie. Náučná trasa je jednosmerná, vedie južnou stranou kopca Rákoš (800 m) a predstavuje ucelený okruh s dĺžkou asi 10 km. Trasa sa dá zvládnuť pohodlným tempom za 4 – 5 hodín. K náučnému chodníku sa dostaneme z autobusovej stanice v Rožňave asi za 25 minút po žltej turistickej značke, ktorá vedie z Rožňavy
Náučné chodníky horného a stredného Gemera - nový seriál stránky Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Turistické vychádzky do prírody sú vhodné v každom ročnom období a v každom čase, ale keď na jar prebúdzajúca sa príroda prebudí aj nás, príjemná klíma a oku lahodiace nádherné farby krajiny nás začnú neodolateľne lákať na častejšie výlety do prírody. Príjemným, užitočným a skutočne dokonalým spojením pohybu na čerstvom vzduchu a aktívneho športového vyžitia s regeneráciou síl je možnosť zároveň sa bližšie oboznámiť s prírodnými, vlastivednými či historickými zaujímavosťami prechádzajúcej časti. Túto možnosť nám priam ideálne ponúkajú náučné chodníky, prechod po ktorých je výborná forma, ako byť v kontakte s prírodou a zároveň spoločne získavať nové vedomosti. Budovanie náučných chodníkov je jednou z najlepších foriem aktívnej prezentácie prírodných

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-