Náučné chodníky (59)
Náučný chodník bol otvorený v roku 1983, obnovený v roku 2000 a 2010. Vedie z obce Muráň na Muránsky hrad a Veľkú lúku. Má dĺžku 6,5 km a celkové prevýšenie 530 m. Jeho trasa je stredne náročná, vedie súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou. Pri jej zdolávaní okolo dvoch hodín sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozvieme mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Trasa Muráň – Chata Zámok pod Muránskym hradom – Muránsky hrad – Chata Zámok – Vešeléniho jaskyňa – Veľká lúka-Piesky začína za námestím obce Muráň pri budove Obecného úradu, za ktorým je prvý panel, potom za malým parčíkom nás privíta
Náučná lokalita okolo artézskej krasovej vyvieračky Morské oko, jazierka s priemerom 60 m, sa nachádza na nive rieky Slaná v južnej časti mesta Tornaľa, v mestskej časti Králik, v areáli plážového kúpaliska, v nadmorskej výške 160 m. Projekt náučného chodníka sa zameral na oplotenie lokality, sadovnícke úpravy, vstupnú bránu (kamenný objekt), premostenie ku stredu jazera a na náučné panely. Realizácia stavby sa začala v auguste 2006 a bola ukončená v máji 2007, otvorená bola 20. júla 2007.
Na náučných paneloch s textami a fotografiami sa záujemcovia dozvedia ako táto vyvieračka krasových vôd vznikla a formovala sa. Dva náučné panely sú umiestnené v čelnej časti vstupnej brány.
Na základe záujmu miest Revúca a Tisovec a obcí Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka bola vypracovaná štúdia pre vedenie trás pre nemotorovú dopravu ako nosný cyklistický i peší koridor prepojením obcí a miest Revúca – Muráň – Tisovec pod názvom "Gemerské zelené cesty". Zámerom je spojiť pešou či cyklistickou túrou mestá Revúca a Tisovec a okolité obce s využitím nedobudovanej železničnej trate, ktorá mala spájať tieto mestá a obce. Bude vedená po násypoch a technických objektoch, ale aj prírodných zaujímavostiach tejto nedokončenej trate. Táto unikátna trasa, ako jediná na Slovensku, nesie označenie Europe Railtrail Slovakia.
Lesnícky náučný chodník je situovaný na severovýchodnom okraji Drienčanského krasu v Revúckej vrchovine na okraji obce Rybník v okrese Revúca. Vďaka malému prevýšeniu a nenáročnosti trasy patrí medzi obľúbené miesta návštevníkov a turistov. Jeho trasa vedie prevažne lúčnymi a lesnými biotopmi, s možnosťou pozorovania vodného ekosystému a historických zaujímavostí, na ktoré upozorňuje osem informačných panelov umiestnených na trase chodníka. (Návšteva NCH je možná v sprievode lesného pedagóga Lesnej správy Ratková.) Hlavným zameraním LNCH Drienok je podľa tvorcov environmentálna výchova a oboznámenie návštevníkov s prírodnými pomermi územia. Vznikol v podmanivom prostredí Gemera ako detský projekt v rámci projektu Slovenskej agentúry
Náučný chodník Zelenej školy Vlachovo – Snehulienka a jej trpaslíci
Napísal(a) M. Mikitová
Náučný environmentálny chodník v rámci environprojektu vybudovala Základná škola s Materskou školou vo Vlachove v roku 2005. Zameranie chodníka je prírodovedné, ekologické i historické. Trasa začína pri budove Základnej školy, pokračuje obcou Vlachovo a končí pri Vlachovských rybníkoch. Jeho dĺžka je 2,2 km a jeho prechod trvá približne 2 hodiny. Počet zastávok je 5, každú stráži jeden trpaslík, ktorý formou informačného panelu sprístupňuje návštevníkom zvláštnosti, osobitosti a jedinečnosť obce, rozpráva o krajine, rastlinách, živočíchoch, horninách i nerastoch. Názvy informačných panelov: Snehulienka a jej trpaslíci (úvodný panel) – venovaný je informáciám o obci a náučnom chodníku. 2. Stromko – rozpráva o stromoch v obci Vlachovo s dôrazom na chránený strom
Náučný chodník je cezhraničný, prechádza cez dva štáty – Slovensko a Maďarsko, cez Národný park Slovenský kras a Národný park Aggtelek. Vznikol v rámci európskeho programu Krajina roka 2010/2011. Chodník je obojsmerný, môže sa naň vstúpiť od jaskyne Domica pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras, ale podľa číslovaných náučných panelov začína pri vstupnom areáli jaskyne Baradla v Maďarsku a končí pri vstupnom areáli jaskyne Domica. Od jaskyne Baradla pokračuje dolinou Baradla, na konci ktorej sa stočí k štátnej hranici. Odtiaľ pokračuje popri Kečovskom potoku, stúpa pod kótu Poroňa, odkiaľ lesnou cestou postupným klesaním dôjde k vstupnému areálu jaskyne Domica.
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Zádielskej planine. Chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním otvorili v roku 1977 a naposledy zrekonštruovali v roku 2005. V dĺžke 5 km, s prevýšením 350 m tvorí uzavretý okruh na trase Zádiel – Zádielska dolina-horáreň – Na skale – Zádiel, oboznamuje s charakteristickými a jedinečnými prírodnými danosťami Slovenského krasu. Stredne náročná trasa prechádza národnou prírodnou rezerváciou Zádielska tiesňava, ktorá sa rozprestiera na ploche 214,73 ha. Namáhavý je najmä výstup na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela.
Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je 26 náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych. Slávnostne bol otvorený 12. decembra 2009, výstavbu realizovalo Združenie obcí „Mikroregión Turecká“ a obec Rudná. Zaujímavé miesta sú osadené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel. Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rožňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší bod chodníka. Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo výške 954 m n. m., kde je od roku
Obojsmerný náučný chodník je situovaný v južnej časti Národného parku Slovenský raj v malebnom kaňonovitom úseku Hnilca. Bol sprístupnený 4. novembra 2011. Najvhodnejší nástup na prehliadku je v blízkosti obce Stratená od parkoviska pri východnom portáli cestného tunela po trase: východný portál cestného tunela – Stratenský kaňon – západný portál cestného tunela. Jeho dĺžka je 1,1 km, takmer nulové prevýšenie (2 m), čas absolvovania približne 30 minút. Prechádza po spevnenej ceste vedúcej medzi oboma vstupmi cestného tunela. Vedie kaňonom popri rieke Hnilec, po starej ceste, ktorá pred vybudovaním Stratenského tunela spájala Gemer so Spišom. Je vhodný pre dospelých, deti, cyklistov a aj pre hendikepovaných ľudí – vozičkárov a rodičov s deťmi v kočíkoch.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti NP Slovenský raj v katastri obce Mlynky, významnom stredisku cestovného ruchu. Bol otvorený v roku 2003. 1 km dlhá trasa v ochrannom pásme NP, s prevýšením 20 m, s 2 zastávkami začína v obci Mlynky pri odbočke do osady Havrania Dolina. Trasa chodníka smeruje do Havranej doliny, je tematicky zameraná na banícku históriu obce Mlynky, pričom cestou možno vidieť pamiatky, ktoré dokumentujú ťažbu v tejto oblasti a na paneloch si prečítať informácie o ich histórii. V Mlynkoch, ktoré sa skladajú zo siedmich pôvodných baníckych osád, sa nachádzali viaceré bane na železnú a medenú rudu, v oblasti Rakovca a Sykavky sa ťažili aj ortuťové rudy. Ťažila sa ale najmä železná ruda z viacerých žilných ložísk a kvalitný železorudný siderit.
Viac...
Náučný chodník Slovenský raj - juh má dĺžku 11 km, čas prechodu cca 3,5 hodiny, prevýšenie 268 m, obtiažnosť je pomerne vysoká. Prechádza južnou časťou Slovenského raja z Dediniek cez Biele vody, Zejmarskú roklinu, Geravy, Veľké a Malé Zajfy, Stratenskú pílu a späť na Dedinky. Pohybovať na tomto území sa smie len po vyznačených turistických chodníkoch. Prechod tiesňavou Zejmarská roklina je jednosmerný, možný len zdola nahor, proti smeru toku potoka. Počas celej trasy musí návštevník dodržiavať návštevný poriadok. Od parkoviska pri hoteli Priehrada v Dedinkách vedie trasa červenou značkou do osady Biele Vody, miestnej časti obce Mlynky. Z rázcestia ďalej Zejmarskou roklinou po modrej značke trasou náučného chodníka, tiesňavami a rebríkmi cez Vodopády kpt. Jána Nálepku,
Obec Rejdová leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, pod jeho najvyšším vrchom - Stolicou, na terasovej plošine v doline rieky Slaná, 11 km od Dobšinej. Známa je svojou malebnou prírodou, do súčasnosti zachovanou folklórnou tradíciou a remeselníckou výrobou, nachádza sa tu aj vzácna kultúrna pamiatka – evanjelický kostol z polovice 17. storočia, dochovalo sa aj viacero zrubových domov – pamiatok ľudovej architektúry. Náučný chodník obce Rejdová má nenáročnú trasu s výškovým prevýšením 80 m. Vybudovala ho Obec Rejdová s finančnou podporou SAŽP prostredníctvom Programu obnovy dediny a jeho slávnostné otvorenie sa konalo 19. novembra 2010. Dĺžka náučného chodníka v intraviláne a extraviláne obce je okolo 3,5 km a dá sa prejsť približne
Prírodná pamiatka Prielom Muráňa sa nachádza v juhovýchodnej časti Licinskej pahorkatiny, v katastrálnom území obcí Bretka a Meliata. Oblasť je chránená, predmetom ochrany je meandrujúci tok rieky Muráň, hlboko zarezaný do vápencového podkladu s priľahlými lesnými komplexami a výskytom vzácnej flóry a fauny. Vyskytujú sa tu niektoré krasové formy – škrapy a menšie jaskyne, vytvorené eróziou rieky na výrazných puklinách. Projekt Náučný chodník Prielom Muráňa uskutočnila obec Bretka s finančnou podporou Nadácie Ekopolis z grantu Zelené oázy ´09. Pre verejnosť bol otvorený v roku 2010. Túra je dlhá 3,2 kilometra a trasa dosahuje výškové prevýšenie 66,5 m. Je na nej 6 informačných panelov v slovenčine, angličtine a maďarčine.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, vedie cez prírodnú zaujímavosť Občasný prameň na Havraniu skalu. Stredne náročná až náročná poznávacia a informačná trasa s prírodovedným, lesníckym a historickým zameraním má 7 informačných panelov, dĺžku 2 km, prevýšenie 280 m a možno ju absolvovať za 2 hodiny. Chodník bol postavený v roku 1998 a je stále udržiavaný. Začína v doline Veľké Zajfy a končí na Havranej skale, nachádza sa priamo na žltej turistickej značke, ktorá začína na rázcestí v doline Veľké Zajfy. Najjednoduchší prístup je tam z obce Stratená, prípadne z obce Dedinky – Stratenská píla. Zo Stratenej trasa vedie popri toku Hnilca po červenej turistickej značke na Stratenskú pílu, kde sa
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-