Náučné chodníky (62)
Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza chránené územie Drienčanský kras. Hoci rozloha tohto územia je len 16 km2, vytvára malebný krasový ostrov medzi Slovenským krasom a Muránskou planinou. Krásy Drienčanského krasu a významné miesta návštevníkom približuje náučný chodník, vybudovaný v roku 1989 (pôvodne mal 9 zastávok), rozšírený v roku 2002, zrekonštruovaný v roku 2015.
Náučný chodník začína v obci Teplý Vrch (zastávka SAD, parkovisko), končí v Drienčanoch pri slnečných hodinách priamo nad Drienčanmi. Jeho celková dĺžka je 7,5 km, avšak v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch (zastávka č. 4, kde sa uzatvára okruh krasovej časti) je jeho dĺžka 5,2 km. Celkové prevýšenie je 55 m. Terén je nenáročný, vhodný aj pre deti a starších ľudí.
Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny sa nachádza na Muránskej planine v sedle Zbojská, 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Stredne náročný, až náročný chodník je jednosmerný (vystupuje sa roklinou zdola nahor), východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore na salaši Zbojská a pokračuje súbežne s červeno vyznačenou Rudnou magistrálou smerom na Remetisko, kde opúšťa Rudnú magistrálu a pokračuje cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Pri putovaní Rudnou magistrálou od západu na východ je možné odbočiť na chodník už na Remetisku. Po krátkom vybočení k
Náučný chodník sa nachádza na Muránskej planine. Na prechod stredne náročnej 13,5 km trasy Závadka nad Hronom - Klátna - Pätina - Stožky-horáreň - Randavica - Nad Mišárovou - Pätina - Klátna - Závadka nad Hronom si treba rezervovať 6 hodín. Čaká nás krásna príroda, skalné veže, previsy, jaskyne, skalná brána na Malej Stožke vo vápencoch a dolomitoch, priepasti, lúčne porasty, lesné spoločenstvá. Nástup na trasu si môžeme zvoliť z dvoch bodov. Prvý je v Závadke nad Hronom, zastávka SAD, stanica ŽSR, kým prejdeme k náučnému chodníku, ktorý začína pri horárni Pätina, nás bude čakať dvojhodinová chôdza asfaltovou cestou po modrej značke. Druhým bodom, pre tých, čo prídu autom zo Závadky dolinou Hronca, je možnosť zaparkovania pri závore neďaleko horárne Klátna, odkiaľ vedie asi 2 km modrá značka k horárni Pätina.
Náučný chodník bol otvorený v roku 1983, obnovený v roku 2000 a 2010. Vedie z obce Muráň na Muránsky hrad a Veľkú lúku. Má dĺžku 6,5 km a celkové prevýšenie 530 m. Jeho trasa je stredne náročná, vedie súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou. Pri jej zdolávaní okolo dvoch hodín sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozvieme mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Trasa Muráň – Chata Zámok pod Muránskym hradom – Muránsky hrad – Chata Zámok – Vešeléniho jaskyňa – Veľká lúka-Piesky začína za námestím obce Muráň pri budove Obecného úradu, za ktorým je prvý panel, potom za malým parčíkom nás privíta
Náučná lokalita okolo artézskej krasovej vyvieračky Morské oko, jazierka s priemerom 60 m, sa nachádza na nive rieky Slaná v južnej časti mesta Tornaľa, v mestskej časti Králik, v areáli plážového kúpaliska, v nadmorskej výške 160 m. Projekt náučného chodníka sa zameral na oplotenie lokality, sadovnícke úpravy, vstupnú bránu (kamenný objekt), premostenie ku stredu jazera a na náučné panely. Realizácia stavby sa začala v auguste 2006 a bola ukončená v máji 2007, otvorená bola 20. júla 2007.
Na náučných paneloch s textami a fotografiami sa záujemcovia dozvedia ako táto vyvieračka krasových vôd vznikla a formovala sa. Dva náučné panely sú umiestnené v čelnej časti vstupnej brány.
Na základe záujmu miest Revúca a Tisovec a obcí Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka bola vypracovaná štúdia pre vedenie trás pre nemotorovú dopravu ako nosný cyklistický i peší koridor prepojením obcí a miest Revúca – Muráň – Tisovec pod názvom "Gemerské zelené cesty". Zámerom je spojiť pešou či cyklistickou túrou mestá Revúca a Tisovec a okolité obce s využitím nedobudovanej železničnej trate, ktorá mala spájať tieto mestá a obce. Bude vedená po násypoch a technických objektoch, ale aj prírodných zaujímavostiach tejto nedokončenej trate. Táto unikátna trasa, ako jediná na Slovensku, nesie označenie Europe Railtrail Slovakia.
Lesnícky náučný chodník je situovaný na severovýchodnom okraji Drienčanského krasu v Revúckej vrchovine na okraji obce Rybník v okrese Revúca. Vďaka malému prevýšeniu a nenáročnosti trasy patrí medzi obľúbené miesta návštevníkov a turistov. Jeho trasa vedie prevažne lúčnymi a lesnými biotopmi, s možnosťou pozorovania vodného ekosystému a historických zaujímavostí, na ktoré upozorňuje osem informačných panelov umiestnených na trase chodníka. (Návšteva NCH je možná v sprievode lesného pedagóga Lesnej správy Ratková.) Hlavným zameraním LNCH Drienok je podľa tvorcov environmentálna výchova a oboznámenie návštevníkov s prírodnými pomermi územia. Vznikol v podmanivom prostredí Gemera ako detský projekt v rámci projektu Slovenskej agentúry
Náučný chodník Zelenej školy Vlachovo – Snehulienka a jej trpaslíci
Napísal(a) M. Mikitová
Náučný environmentálny chodník v rámci environprojektu vybudovala Základná škola s Materskou školou vo Vlachove v roku 2005. Zameranie chodníka je prírodovedné, ekologické i historické. Trasa začína pri budove Základnej školy, pokračuje obcou Vlachovo a končí pri Vlachovských rybníkoch. Jeho dĺžka je 2,2 km a jeho prechod trvá približne 2 hodiny. Počet zastávok je 5, každú stráži jeden trpaslík, ktorý formou informačného panelu sprístupňuje návštevníkom zvláštnosti, osobitosti a jedinečnosť obce, rozpráva o krajine, rastlinách, živočíchoch, horninách i nerastoch. Názvy informačných panelov: Snehulienka a jej trpaslíci (úvodný panel) – venovaný je informáciám o obci a náučnom chodníku. 2. Stromko – rozpráva o stromoch v obci Vlachovo s dôrazom na chránený strom
Náučný chodník je cezhraničný, prechádza cez dva štáty – Slovensko a Maďarsko, cez Národný park Slovenský kras a Národný park Aggtelek. Vznikol v rámci európskeho programu Krajina roka 2010/2011. Chodník je obojsmerný, môže sa naň vstúpiť od jaskyne Domica pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras, ale podľa číslovaných náučných panelov začína pri vstupnom areáli jaskyne Baradla v Maďarsku a končí pri vstupnom areáli jaskyne Domica. Od jaskyne Baradla pokračuje dolinou Baradla, na konci ktorej sa stočí k štátnej hranici. Odtiaľ pokračuje popri Kečovskom potoku, stúpa pod kótu Poroňa, odkiaľ lesnou cestou postupným klesaním dôjde k vstupnému areálu jaskyne Domica.
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Zádielskej planine. Chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním otvorili v roku 1977 a naposledy zrekonštruovali v roku 2005. V dĺžke 5 km, s prevýšením 350 m tvorí uzavretý okruh na trase Zádiel – Zádielska dolina-horáreň – Na skale – Zádiel, oboznamuje s charakteristickými a jedinečnými prírodnými danosťami Slovenského krasu. Stredne náročná trasa prechádza národnou prírodnou rezerváciou Zádielska tiesňava, ktorá sa rozprestiera na ploche 214,73 ha. Namáhavý je najmä výstup na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela.
Viac...
Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je 26 náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych. Slávnostne bol otvorený 12. decembra 2009, výstavbu realizovalo Združenie obcí „Mikroregión Turecká“ a obec Rudná. Zaujímavé miesta sú osadené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel. Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rožňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší bod chodníka. Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo výške 954 m n. m., kde je od roku
Obojsmerný náučný chodník je situovaný v južnej časti Národného parku Slovenský raj v malebnom kaňonovitom úseku Hnilca. Bol sprístupnený 4. novembra 2011. Najvhodnejší nástup na prehliadku je v blízkosti obce Stratená od parkoviska pri východnom portáli cestného tunela po trase: východný portál cestného tunela – Stratenský kaňon – západný portál cestného tunela. Jeho dĺžka je 1,1 km, takmer nulové prevýšenie (2 m), čas absolvovania približne 30 minút. Prechádza po spevnenej ceste vedúcej medzi oboma vstupmi cestného tunela. Vedie kaňonom popri rieke Hnilec, po starej ceste, ktorá pred vybudovaním Stratenského tunela spájala Gemer so Spišom. Je vhodný pre dospelých, deti, cyklistov a aj pre hendikepovaných ľudí – vozičkárov a rodičov s deťmi v kočíkoch.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti NP Slovenský raj v katastri obce Mlynky, významnom stredisku cestovného ruchu. Bol otvorený v roku 2003. 1 km dlhá trasa v ochrannom pásme NP, s prevýšením 20 m, s 2 zastávkami začína v obci Mlynky pri odbočke do osady Havrania Dolina. Trasa chodníka smeruje do Havranej doliny, je tematicky zameraná na banícku históriu obce Mlynky, pričom cestou možno vidieť pamiatky, ktoré dokumentujú ťažbu v tejto oblasti a na paneloch si prečítať informácie o ich histórii. V Mlynkoch, ktoré sa skladajú zo siedmich pôvodných baníckych osád, sa nachádzali viaceré bane na železnú a medenú rudu, v oblasti Rakovca a Sykavky sa ťažili aj ortuťové rudy. Ťažila sa ale najmä železná ruda z viacerých žilných ložísk a kvalitný železorudný siderit.
Náučný chodník Slovenský raj - juh má dĺžku 11 km, čas prechodu cca 3,5 hodiny, prevýšenie 268 m, obtiažnosť je pomerne vysoká. Prechádza južnou časťou Slovenského raja z Dediniek cez Biele vody, Zejmarskú roklinu, Geravy, Veľké a Malé Zajfy, Stratenskú pílu a späť na Dedinky. Pohybovať na tomto území sa smie len po vyznačených turistických chodníkoch. Prechod tiesňavou Zejmarská roklina je jednosmerný, možný len zdola nahor, proti smeru toku potoka. Počas celej trasy musí návštevník dodržiavať návštevný poriadok. Od parkoviska pri hoteli Priehrada v Dedinkách vedie trasa červenou značkou do osady Biele Vody, miestnej časti obce Mlynky. Z rázcestia ďalej Zejmarskou roklinou po modrej značke trasou náučného chodníka, tiesňavami a rebríkmi cez Vodopády kpt. Jána Nálepku,


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a