Náučné chodníky (61)
Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny sa nachádza na Muránskej planine v sedle Zbojská, 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Stredne náročný, až náročný chodník je jednosmerný (vystupuje sa roklinou zdola nahor), východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore na salaši Zbojská a pokračuje súbežne s červeno vyznačenou Rudnou magistrálou smerom na Remetisko, kde opúšťa Rudnú magistrálu a pokračuje cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Pri putovaní Rudnou magistrálou od západu na východ je možné odbočiť na chodník už na Remetisku. Po krátkom vybočení k
Náučný chodník sa nachádza na Muránskej planine. Na prechod stredne náročnej 13,5 km trasy Závadka nad Hronom - Klátna - Pätina - Stožky-horáreň - Randavica - Nad Mišárovou - Pätina - Klátna - Závadka nad Hronom si treba rezervovať 6 hodín. Čaká nás krásna príroda, skalné veže, previsy, jaskyne, skalná brána na Malej Stožke vo vápencoch a dolomitoch, priepasti, lúčne porasty, lesné spoločenstvá. Nástup na trasu si môžeme zvoliť z dvoch bodov. Prvý je v Závadke nad Hronom, zastávka SAD, stanica ŽSR, kým prejdeme k náučnému chodníku, ktorý začína pri horárni Pätina, nás bude čakať dvojhodinová chôdza asfaltovou cestou po modrej značke. Druhým bodom, pre tých, čo prídu autom zo Závadky dolinou Hronca, je možnosť zaparkovania pri závore neďaleko horárne Klátna, odkiaľ vedie asi 2 km modrá značka k horárni Pätina.
Náučný chodník bol otvorený v roku 1983, obnovený v roku 2000 a 2010. Vedie z obce Muráň na Muránsky hrad a Veľkú lúku. Má dĺžku 6,5 km a celkové prevýšenie 530 m. Jeho trasa je stredne náročná, vedie súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou. Pri jej zdolávaní okolo dvoch hodín sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozvieme mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Trasa Muráň – Chata Zámok pod Muránskym hradom – Muránsky hrad – Chata Zámok – Vešeléniho jaskyňa – Veľká lúka-Piesky začína za námestím obce Muráň pri budove Obecného úradu, za ktorým je prvý panel, potom za malým parčíkom nás privíta
Náučná lokalita okolo artézskej krasovej vyvieračky Morské oko, jazierka s priemerom 60 m, sa nachádza na nive rieky Slaná v južnej časti mesta Tornaľa, v mestskej časti Králik, v areáli plážového kúpaliska, v nadmorskej výške 160 m. Projekt náučného chodníka sa zameral na oplotenie lokality, sadovnícke úpravy, vstupnú bránu (kamenný objekt), premostenie ku stredu jazera a na náučné panely. Realizácia stavby sa začala v auguste 2006 a bola ukončená v máji 2007, otvorená bola 20. júla 2007.
Na náučných paneloch s textami a fotografiami sa záujemcovia dozvedia ako táto vyvieračka krasových vôd vznikla a formovala sa. Dva náučné panely sú umiestnené v čelnej časti vstupnej brány.
Na základe záujmu miest Revúca a Tisovec a obcí Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka bola vypracovaná štúdia pre vedenie trás pre nemotorovú dopravu ako nosný cyklistický i peší koridor prepojením obcí a miest Revúca – Muráň – Tisovec pod názvom "Gemerské zelené cesty". Zámerom je spojiť pešou či cyklistickou túrou mestá Revúca a Tisovec a okolité obce s využitím nedobudovanej železničnej trate, ktorá mala spájať tieto mestá a obce. Bude vedená po násypoch a technických objektoch, ale aj prírodných zaujímavostiach tejto nedokončenej trate. Táto unikátna trasa, ako jediná na Slovensku, nesie označenie Europe Railtrail Slovakia.
Lesnícky náučný chodník je situovaný na severovýchodnom okraji Drienčanského krasu v Revúckej vrchovine na okraji obce Rybník v okrese Revúca. Vďaka malému prevýšeniu a nenáročnosti trasy patrí medzi obľúbené miesta návštevníkov a turistov. Jeho trasa vedie prevažne lúčnymi a lesnými biotopmi, s možnosťou pozorovania vodného ekosystému a historických zaujímavostí, na ktoré upozorňuje osem informačných panelov umiestnených na trase chodníka. (Návšteva NCH je možná v sprievode lesného pedagóga Lesnej správy Ratková.) Hlavným zameraním LNCH Drienok je podľa tvorcov environmentálna výchova a oboznámenie návštevníkov s prírodnými pomermi územia. Vznikol v podmanivom prostredí Gemera ako detský projekt v rámci projektu Slovenskej agentúry
Náučný chodník Zelenej školy Vlachovo – Snehulienka a jej trpaslíci
Napísal(a) M. Mikitová
Náučný environmentálny chodník v rámci environprojektu vybudovala Základná škola s Materskou školou vo Vlachove v roku 2005. Zameranie chodníka je prírodovedné, ekologické i historické. Trasa začína pri budove Základnej školy, pokračuje obcou Vlachovo a končí pri Vlachovských rybníkoch. Jeho dĺžka je 2,2 km a jeho prechod trvá približne 2 hodiny. Počet zastávok je 5, každú stráži jeden trpaslík, ktorý formou informačného panelu sprístupňuje návštevníkom zvláštnosti, osobitosti a jedinečnosť obce, rozpráva o krajine, rastlinách, živočíchoch, horninách i nerastoch. Názvy informačných panelov: Snehulienka a jej trpaslíci (úvodný panel) – venovaný je informáciám o obci a náučnom chodníku. 2. Stromko – rozpráva o stromoch v obci Vlachovo s dôrazom na chránený strom
Náučný chodník je cezhraničný, prechádza cez dva štáty – Slovensko a Maďarsko, cez Národný park Slovenský kras a Národný park Aggtelek. Vznikol v rámci európskeho programu Krajina roka 2010/2011. Chodník je obojsmerný, môže sa naň vstúpiť od jaskyne Domica pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras, ale podľa číslovaných náučných panelov začína pri vstupnom areáli jaskyne Baradla v Maďarsku a končí pri vstupnom areáli jaskyne Domica. Od jaskyne Baradla pokračuje dolinou Baradla, na konci ktorej sa stočí k štátnej hranici. Odtiaľ pokračuje popri Kečovskom potoku, stúpa pod kótu Poroňa, odkiaľ lesnou cestou postupným klesaním dôjde k vstupnému areálu jaskyne Domica.
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Zádielskej planine. Chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním otvorili v roku 1977 a naposledy zrekonštruovali v roku 2005. V dĺžke 5 km, s prevýšením 350 m tvorí uzavretý okruh na trase Zádiel – Zádielska dolina-horáreň – Na skale – Zádiel, oboznamuje s charakteristickými a jedinečnými prírodnými danosťami Slovenského krasu. Stredne náročná trasa prechádza národnou prírodnou rezerváciou Zádielska tiesňava, ktorá sa rozprestiera na ploche 214,73 ha. Namáhavý je najmä výstup na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela.
Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je 26 náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych. Slávnostne bol otvorený 12. decembra 2009, výstavbu realizovalo Združenie obcí „Mikroregión Turecká“ a obec Rudná. Zaujímavé miesta sú osadené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel. Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rožňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší bod chodníka. Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo výške 954 m n. m., kde je od roku
Viac...
Obojsmerný náučný chodník je situovaný v južnej časti Národného parku Slovenský raj v malebnom kaňonovitom úseku Hnilca. Bol sprístupnený 4. novembra 2011. Najvhodnejší nástup na prehliadku je v blízkosti obce Stratená od parkoviska pri východnom portáli cestného tunela po trase: východný portál cestného tunela – Stratenský kaňon – západný portál cestného tunela. Jeho dĺžka je 1,1 km, takmer nulové prevýšenie (2 m), čas absolvovania približne 30 minút. Prechádza po spevnenej ceste vedúcej medzi oboma vstupmi cestného tunela. Vedie kaňonom popri rieke Hnilec, po starej ceste, ktorá pred vybudovaním Stratenského tunela spájala Gemer so Spišom. Je vhodný pre dospelých, deti, cyklistov a aj pre hendikepovaných ľudí – vozičkárov a rodičov s deťmi v kočíkoch.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti NP Slovenský raj v katastri obce Mlynky, významnom stredisku cestovného ruchu. Bol otvorený v roku 2003. 1 km dlhá trasa v ochrannom pásme NP, s prevýšením 20 m, s 2 zastávkami začína v obci Mlynky pri odbočke do osady Havrania Dolina. Trasa chodníka smeruje do Havranej doliny, je tematicky zameraná na banícku históriu obce Mlynky, pričom cestou možno vidieť pamiatky, ktoré dokumentujú ťažbu v tejto oblasti a na paneloch si prečítať informácie o ich histórii. V Mlynkoch, ktoré sa skladajú zo siedmich pôvodných baníckych osád, sa nachádzali viaceré bane na železnú a medenú rudu, v oblasti Rakovca a Sykavky sa ťažili aj ortuťové rudy. Ťažila sa ale najmä železná ruda z viacerých žilných ložísk a kvalitný železorudný siderit.
Náučný chodník Slovenský raj - juh má dĺžku 11 km, čas prechodu cca 3,5 hodiny, prevýšenie 268 m, obtiažnosť je pomerne vysoká. Prechádza južnou časťou Slovenského raja z Dediniek cez Biele vody, Zejmarskú roklinu, Geravy, Veľké a Malé Zajfy, Stratenskú pílu a späť na Dedinky. Pohybovať na tomto území sa smie len po vyznačených turistických chodníkoch. Prechod tiesňavou Zejmarská roklina je jednosmerný, možný len zdola nahor, proti smeru toku potoka. Počas celej trasy musí návštevník dodržiavať návštevný poriadok. Od parkoviska pri hoteli Priehrada v Dedinkách vedie trasa červenou značkou do osady Biele Vody, miestnej časti obce Mlynky. Z rázcestia ďalej Zejmarskou roklinou po modrej značke trasou náučného chodníka, tiesňavami a rebríkmi cez Vodopády kpt. Jána Nálepku,
Obec Rejdová leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, pod jeho najvyšším vrchom - Stolicou, na terasovej plošine v doline rieky Slaná, 11 km od Dobšinej. Známa je svojou malebnou prírodou, do súčasnosti zachovanou folklórnou tradíciou a remeselníckou výrobou, nachádza sa tu aj vzácna kultúrna pamiatka – evanjelický kostol z polovice 17. storočia, dochovalo sa aj viacero zrubových domov – pamiatok ľudovej architektúry. Náučný chodník obce Rejdová má nenáročnú trasu s výškovým prevýšením 80 m. Vybudovala ho Obec Rejdová s finančnou podporou SAŽP prostredníctvom Programu obnovy dediny a jeho slávnostné otvorenie sa konalo 19. novembra 2010. Dĺžka náučného chodníka v intraviláne a extraviláne obce je okolo 3,5 km a dá sa prejsť približne

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-