Náučné chodníky (61)
Prírodná pamiatka Prielom Muráňa sa nachádza v juhovýchodnej časti Licinskej pahorkatiny, v katastrálnom území obcí Bretka a Meliata. Oblasť je chránená, predmetom ochrany je meandrujúci tok rieky Muráň, hlboko zarezaný do vápencového podkladu s priľahlými lesnými komplexami a výskytom vzácnej flóry a fauny. Vyskytujú sa tu niektoré krasové formy – škrapy a menšie jaskyne, vytvorené eróziou rieky na výrazných puklinách. Projekt Náučný chodník Prielom Muráňa uskutočnila obec Bretka s finančnou podporou Nadácie Ekopolis z grantu Zelené oázy ´09. Pre verejnosť bol otvorený v roku 2010. Túra je dlhá 3,2 kilometra a trasa dosahuje výškové prevýšenie 66,5 m. Je na nej 6 informačných panelov v slovenčine, angličtine a maďarčine.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, vedie cez prírodnú zaujímavosť Občasný prameň na Havraniu skalu. Stredne náročná až náročná poznávacia a informačná trasa s prírodovedným, lesníckym a historickým zameraním má 7 informačných panelov, dĺžku 2 km, prevýšenie 280 m a možno ju absolvovať za 2 hodiny. Chodník bol postavený v roku 1998 a je stále udržiavaný. Začína v doline Veľké Zajfy a končí na Havranej skale, nachádza sa priamo na žltej turistickej značke, ktorá začína na rázcestí v doline Veľké Zajfy. Najjednoduchší prístup je tam z obce Stratená, prípadne z obce Dedinky – Stratenská píla. Zo Stratenej trasa vedie popri toku Hnilca po červenej turistickej značke na Stratenskú pílu, kde sa
Nenáročný prechod z úrovne rieky Turňa na planinu Dolný vrch k štátnej hranici s Maďarskom je možné absolvovať po zelenej turistickej značke. Východiskovými obcami sú zvyčajne Hrušov, Silická Jablonica alebo Jablonov nad Turňou. Zelená značka vedie k hranici z Hrušova, na ceste medzi obcami sa spája so žltou značkou zo Silickej Jablonice. Trasa chodníka vedie cez Jablonov nad Turňou – most ponad Turňu – Starý les, štátna hranica SK/HU – Derenk (Drienky) – okraj obce Szögliget – ruiny hradu Szádvár – Starý les, štátna hranica SK/HU – most nad Turňou. Celú trasu možno prejsť za 5-6 hodín. Náučný chodník začína na moste ponad riečku Turňa pri ceste medzi obcami Jablonov nad Turňou a Hrušov. Zo starej asfaltovej cesty zelená značka prechádza na poľnú a vedie lúkami
Trasa chodníka vedie v katastri obce Stratená, v časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Začína od vodotrysku pri parkovisku na štátnej ceste pri Dobšinskej ľadovej jaskyni a končí pri železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa, neďaleko skalného útvaru Ostrá skala. Chodník, ktorý má asi päťsto metrov, výškové prevýšenie takmer nulové, je obojsmerný s desiatimi náučnými tabuľami s textom v slovenčine a angličtine a s fotografickou a obrazovou dokumentáciou. Vedie popri toku rieky Hnilec, jeho väčšia časť cez veľkú rozkvitnutú lúku a končí lužným lesom. Na miestach, kde je viac rozmočená pôda boli vybudované drevené chodníky. Na náučných tabuliach sú informácie o mokradi z rôznych uhlov pohľadu, texty sú obsažnejšie a ponúkajú hlbšie spracované informácie, väčšinou všeobecne menej známe.
Náučný chodník Krasové javy Hôrky sa nachádza v okolí Gemerskej Hôrky a bol za účasti asi 150 turistov slávnostne otvorený 7. mája 2011. Chodník sprevádza návštevníka cez najjužnejší výbežok Slovenského krasu – Hôrku, ktorá susedí s planinou Koniar. Chodník je dlhý 8,8 km a trasovo uzatvorený, začína i končí pri penzióne Skalná ruža v Gemerskej Hôrke, kde sa nachádza aj prvý informačný pavel. Penzión opustíme podchodom popod trať Plešivec – Muráň. V sedle Hôrky a planiny Koniar (319 m) sa náučný chodník križuje so zelenou turistickou značkou, vedúcou z Plešivca na Hrádok, čím sa zároveň stáva spojkou do siete turistických značiek krasu. Je to príjemná a stredne ťažká trojhodinová prechádzka krasovou krajinou.
Náučný chodník prechádza východným okrajom rezervácie Jasovské dubiny, ktorú tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území obce Jasov. Otvorený bol v roku 1989 a obnovený v roku 2007. Patrí medzi okružné pešie trasy, využiteľné na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa a národná kultúrna pamiatka Kláštor premonštrátov. Trasa stredne náročného chodníka začína pri Jasovskej jaskyni, od jaskyne smeruje k jazeru popod Skalu a okolo kláštorného cintorína po serpentínach starého chodníka cez lesnú časť NPR Jasovské dubiny miernym stúpaním k pozostatkom
Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo
Napísal(a) Marta Mikitová
Náučný chodník, vedúci z Krásnohorskej Dlhej Lúky až po vchod do Krásnohorskej jaskyne bol slávnostne otvorený 27. júna 2006. Je možnosť ho začať pri hrade Krásna Hôrka, alebo na druhom začiatku, ktorý je pri žltej značke v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Na trase Krásnohorská Dlhá Lúka – Krásnohorská jaskyňa v dĺžke 800 m (trasa až z hradu je 4 km) a relatívnym prevýšením 20 m je 6 zastávok s informačnými panelmi. Vybudovaný náučný chodník ideálnym spôsobom slúži k prezentácii a propagácii sprístupnených jaskýň zaradených do zoznamu svetového prírodného dedičstva a k progagácii prírodných krás a prírodných pamiatok Slovenského krasu. Chodník je situovaný v nádhernom prostredí s výhľadom na hrad Krásna Hôrka a vedie popri Kaplnke Svätej
Obec Hrhov leží na juhovýchodných svahoch Národného parku Slovenský kras v Turnianskej kotline, 22 km juhovýchodne od okresného mesta Rožňava. Náučný chodník má 2,4 km, vedie naprieč obcou a prostredníctvom náučných panelov informuje o kultúrnych pamiatkach a prírodných zaujímavostiach obce. Pozoruhodný je Hrhovský vodopád, ktorý tečie priamo v strede obce, má asi 15 metrov a je napájaný vyvieračkou Féj. V minulosti táto vyvieračka napájala aj štyri mlyny, no dnes slúži na zásobavanie dediny pitnou vodou. Vodopád je najväčším vodopádom v Národnom parku Slovenský kras. Ďalšou zaujímavosťou je lokalita Hrhovské rybníky s rozlohou 250 ha, evidovaná ako Významné vtáčie územie Slovenska, technická pamiatka starý vodný mlyn, ktorý sa nachádza uprostred
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Hájskej doline, medzi Jasovskou planinou a Zádielskou planinou, 40 km východne od Rožňavy. Náučný chodník začína v Hačave pri autobusovej zastávke, pokračuje k penziónu Privát Hačava a k zachovaným dreveniciam v obci, ďalej vedie malebnou krajinou Národného parku Slovenský kras, kde sa tradične obhospodarované lúky a pasienky striedajú s lesom. Chodník vedie do sedla Krížnej Poľany (869 m n. m.) pod Jelení vrch (947 m), na Horné lúky a končí na vyhliadke v blízkosti obce Háj, z ktorej sa otvára pohľad na divokú, kolmými skalnými stenami vytvorenú Zádielskú tiesňavu. Náročný výstup je z obce do sedla Krížna Poľana, ale potom pokračuje mierne zvlnenou krajinou, s napojením na Náučný chodník
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Nachádza sa asi 10 kilometrov od Rožňavy na západnom úpätí Silickej planiny a jej vchod leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou vo výške 250 m n. m. Prístup k jaskyni a k náučnému chodníku je autobusová a železničná zastávka Slavec, alebo miestna časť Gombasek na štátnej ceste medzi Rožňavou a Plešivcom.
Náučný chodník začína pri pokladni jaskyne a pokračuje ku vchodu do jaskyne. Má 10 náučných tabúľ, ktoré sú otočné a v troch jazykoch (slovensky, anglicky, maďarsky) informujú o jaskyni a jej histórii
Viac...
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského krasu, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Východiskový bod je hraničný priechod Domica – Aggtelek (za obcou Dlhá Ves alebo Kečovo), zastávka SAD, samotný chodník začína pri vstupnom areáli jaskyne Domica, pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras. Trasa chodníka je náročnejšia len v jeho začiatku, keď stúpa pod kótu Čertova diera (465 m n. m.). Potom chodník pokračuje mierne zvlnenou krajinou a v závere sa vracia späť k jaskyni Domica. Prevýšenie je 126 m, jeho dĺžka je 4,5 km. Prehliadka tvorí uzavretý okruh a trvá približne hodinu. Na trase je päť zastávok s informačnými panelmi: 1. Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, 2. Jaskyňa Domica, 3. Fauna a flóra, 4. Geológia a geomorfológia,
Náučný chodník bol vybudovaný v rámci projektu cezhraničnej spolupráce PHARE. Cieľom bolo zviditeľniť informácie o histórii obce, jej historických a kultúrnych pamiatkach a o významných osobnostiach. Obec Gemerská Poloma leží na juhovýchode Slovenského rudohoria pri sútoku Súľovského potoka a rieky Slaná. Obklopená je malebnou prírodou, z juhu je ohraničená vrchom Turecká, zo severovýchodu Volovcom a zo severu Súľovou.
Chodník začína na Námestí SNP v Gemerskej Polome dreveným altánkom, kde sa nachádza aj informačný panel číslo 1, ktorý podrobne informuje o histórii obce a podáva aj informácie, ktoré neobsahuje náučný chodník (rodák a osobnosť obce Peter Madáč, kultúrna pamiatka zvonica s klasicistickou úpravou). Trasa pokračuje po štátnej ceste č. 533
Náučný chodník prechádza ochranným pásmom Národného parku Slovenský raj z Dobšinskej Maše na Dobšinský kopec a späť. Spolu je na nej 5 zastávok s náučnými tabuľami, altánok s lavičkami a studničkou s pramenitou vodou. Nenáročná trasa tohto náučného chodníka prevedie návštevníkov nádherným okolím osady Dobšinská Maša, s pôsobivými výhľadmi, pričom z vyhliadky na Dobšinskom kopci sa naskytne jedinečný pohľad na kopce Slovenského rudohoria, ktorých názvy sú v smere pohľadu vyznačené na informačnom paneli. Trasa je obojsmerná, jej dĺžka je 4,7 km (aj s odbočkou na vyhliadku z Dobšinského kopca), prevýšenie 120 m. Prechádzku zvládnu za necelé dve hodiny návštevníci rôznych vekových kategórií. Prevádzkovateľom náučného chodníka sú Lesy mesta Dobšiná.
Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa bol otvorený 29. júna 1998, jeho dĺžka je 470 m, prevýšenie 130 m. Je obojsmerný a nachádza sa na ňom päť informačných panelov, ktoré predstavia prírodné a kultúrno-historické hodnoty jaskyne a jej okolia: 1. Základné informácie, ochrana NP Slovenský raj, 2. NP Slovenský raj, rokliny, lesy, 3. NPR Stratená, prírodné hodnoty, 4. Flóra, fauna a lesné spoločenstvá, 5. Dobšinská ľadová jaskyňa. Text na informačných tabuliach je v slovenčine, v angličtine a v nemčine.
Chodník začína od parkoviska na štátnej ceste v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa po modrej značke, vedie serpentínovým chodníkom, stúpa mierne do lesa. Asi po 10 minútach značka bočí vpravo,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-