Náučné chodníky (59)
Nenáročný prechod z úrovne rieky Turňa na planinu Dolný vrch k štátnej hranici s Maďarskom je možné absolvovať po zelenej turistickej značke. Východiskovými obcami sú zvyčajne Hrušov, Silická Jablonica alebo Jablonov nad Turňou. Zelená značka vedie k hranici z Hrušova, na ceste medzi obcami sa spája so žltou značkou zo Silickej Jablonice. Trasa chodníka vedie cez Jablonov nad Turňou – most ponad Turňu – Starý les, štátna hranica SK/HU – Derenk (Drienky) – okraj obce Szögliget – ruiny hradu Szádvár – Starý les, štátna hranica SK/HU – most nad Turňou. Celú trasu možno prejsť za 5-6 hodín. Náučný chodník začína na moste ponad riečku Turňa pri ceste medzi obcami Jablonov nad Turňou a Hrušov. Zo starej asfaltovej cesty zelená značka prechádza na poľnú a vedie lúkami
Trasa chodníka vedie v katastri obce Stratená, v časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Začína od vodotrysku pri parkovisku na štátnej ceste pri Dobšinskej ľadovej jaskyni a končí pri železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa, neďaleko skalného útvaru Ostrá skala. Chodník, ktorý má asi päťsto metrov, výškové prevýšenie takmer nulové, je obojsmerný s desiatimi náučnými tabuľami s textom v slovenčine a angličtine a s fotografickou a obrazovou dokumentáciou. Vedie popri toku rieky Hnilec, jeho väčšia časť cez veľkú rozkvitnutú lúku a končí lužným lesom. Na miestach, kde je viac rozmočená pôda boli vybudované drevené chodníky. Na náučných tabuliach sú informácie o mokradi z rôznych uhlov pohľadu, texty sú obsažnejšie a ponúkajú hlbšie spracované informácie, väčšinou všeobecne menej známe.
Náučný chodník Krasové javy Hôrky sa nachádza v okolí Gemerskej Hôrky a bol za účasti asi 150 turistov slávnostne otvorený 7. mája 2011. Chodník sprevádza návštevníka cez najjužnejší výbežok Slovenského krasu – Hôrku, ktorá susedí s planinou Koniar. Chodník je dlhý 8,8 km a trasovo uzatvorený, začína i končí pri penzióne Skalná ruža v Gemerskej Hôrke, kde sa nachádza aj prvý informačný pavel. Penzión opustíme podchodom popod trať Plešivec – Muráň. V sedle Hôrky a planiny Koniar (319 m) sa náučný chodník križuje so zelenou turistickou značkou, vedúcou z Plešivca na Hrádok, čím sa zároveň stáva spojkou do siete turistických značiek krasu. Je to príjemná a stredne ťažká trojhodinová prechádzka krasovou krajinou.
Náučný chodník prechádza východným okrajom rezervácie Jasovské dubiny, ktorú tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území obce Jasov. Otvorený bol v roku 1989 a obnovený v roku 2007. Patrí medzi okružné pešie trasy, využiteľné na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa a národná kultúrna pamiatka Kláštor premonštrátov. Trasa stredne náročného chodníka začína pri Jasovskej jaskyni, od jaskyne smeruje k jazeru popod Skalu a okolo kláštorného cintorína po serpentínach starého chodníka cez lesnú časť NPR Jasovské dubiny miernym stúpaním k pozostatkom
Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo
Napísal(a) Marta Mikitová
Náučný chodník, vedúci z Krásnohorskej Dlhej Lúky až po vchod do Krásnohorskej jaskyne bol slávnostne otvorený 27. júna 2006. Je možnosť ho začať pri hrade Krásna Hôrka, alebo na druhom začiatku, ktorý je pri žltej značke v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Na trase Krásnohorská Dlhá Lúka – Krásnohorská jaskyňa v dĺžke 800 m (trasa až z hradu je 4 km) a relatívnym prevýšením 20 m je 6 zastávok s informačnými panelmi. Vybudovaný náučný chodník ideálnym spôsobom slúži k prezentácii a propagácii sprístupnených jaskýň zaradených do zoznamu svetového prírodného dedičstva a k progagácii prírodných krás a prírodných pamiatok Slovenského krasu. Chodník je situovaný v nádhernom prostredí s výhľadom na hrad Krásna Hôrka a vedie popri Kaplnke Svätej
Obec Hrhov leží na juhovýchodných svahoch Národného parku Slovenský kras v Turnianskej kotline, 22 km juhovýchodne od okresného mesta Rožňava. Náučný chodník má 2,4 km, vedie naprieč obcou a prostredníctvom náučných panelov informuje o kultúrnych pamiatkach a prírodných zaujímavostiach obce. Pozoruhodný je Hrhovský vodopád, ktorý tečie priamo v strede obce, má asi 15 metrov a je napájaný vyvieračkou Féj. V minulosti táto vyvieračka napájala aj štyri mlyny, no dnes slúži na zásobavanie dediny pitnou vodou. Vodopád je najväčším vodopádom v Národnom parku Slovenský kras. Ďalšou zaujímavosťou je lokalita Hrhovské rybníky s rozlohou 250 ha, evidovaná ako Významné vtáčie územie Slovenska, technická pamiatka starý vodný mlyn, ktorý sa nachádza uprostred
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Hájskej doline, medzi Jasovskou planinou a Zádielskou planinou, 40 km východne od Rožňavy. Náučný chodník začína v Hačave pri autobusovej zastávke, pokračuje k penziónu Privát Hačava a k zachovaným dreveniciam v obci, ďalej vedie malebnou krajinou Národného parku Slovenský kras, kde sa tradične obhospodarované lúky a pasienky striedajú s lesom. Chodník vedie do sedla Krížnej Poľany (869 m n. m.) pod Jelení vrch (947 m), na Horné lúky a končí na vyhliadke v blízkosti obce Háj, z ktorej sa otvára pohľad na divokú, kolmými skalnými stenami vytvorenú Zádielskú tiesňavu. Náročný výstup je z obce do sedla Krížna Poľana, ale potom pokračuje mierne zvlnenou krajinou, s napojením na Náučný chodník
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Nachádza sa asi 10 kilometrov od Rožňavy na západnom úpätí Silickej planiny a jej vchod leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou vo výške 250 m n. m. Prístup k jaskyni a k náučnému chodníku je autobusová a železničná zastávka Slavec, alebo miestna časť Gombasek na štátnej ceste medzi Rožňavou a Plešivcom.
Náučný chodník začína pri pokladni jaskyne a pokračuje ku vchodu do jaskyne. Má 10 náučných tabúľ, ktoré sú otočné a v troch jazykoch (slovensky, anglicky, maďarsky) informujú o jaskyni a jej histórii
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského krasu, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Východiskový bod je hraničný priechod Domica – Aggtelek (za obcou Dlhá Ves alebo Kečovo), zastávka SAD, samotný chodník začína pri vstupnom areáli jaskyne Domica, pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras. Trasa chodníka je náročnejšia len v jeho začiatku, keď stúpa pod kótu Čertova diera (465 m n. m.). Potom chodník pokračuje mierne zvlnenou krajinou a v závere sa vracia späť k jaskyni Domica. Prevýšenie je 126 m, jeho dĺžka je 4,5 km. Prehliadka tvorí uzavretý okruh a trvá približne hodinu. Na trase je päť zastávok s informačnými panelmi: 1. Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, 2. Jaskyňa Domica, 3. Fauna a flóra, 4. Geológia a geomorfológia,
Náučný chodník bol vybudovaný v rámci projektu cezhraničnej spolupráce PHARE. Cieľom bolo zviditeľniť informácie o histórii obce, jej historických a kultúrnych pamiatkach a o významných osobnostiach. Obec Gemerská Poloma leží na juhovýchode Slovenského rudohoria pri sútoku Súľovského potoka a rieky Slaná. Obklopená je malebnou prírodou, z juhu je ohraničená vrchom Turecká, zo severovýchodu Volovcom a zo severu Súľovou.
Chodník začína na Námestí SNP v Gemerskej Polome dreveným altánkom, kde sa nachádza aj informačný panel číslo 1, ktorý podrobne informuje o histórii obce a podáva aj informácie, ktoré neobsahuje náučný chodník (rodák a osobnosť obce Peter Madáč, kultúrna pamiatka zvonica s klasicistickou úpravou). Trasa pokračuje po štátnej ceste č. 533
Viac...
Náučný chodník prechádza ochranným pásmom Národného parku Slovenský raj z Dobšinskej Maše na Dobšinský kopec a späť. Spolu je na nej 5 zastávok s náučnými tabuľami, altánok s lavičkami a studničkou s pramenitou vodou. Nenáročná trasa tohto náučného chodníka prevedie návštevníkov nádherným okolím osady Dobšinská Maša, s pôsobivými výhľadmi, pričom z vyhliadky na Dobšinskom kopci sa naskytne jedinečný pohľad na kopce Slovenského rudohoria, ktorých názvy sú v smere pohľadu vyznačené na informačnom paneli. Trasa je obojsmerná, jej dĺžka je 4,7 km (aj s odbočkou na vyhliadku z Dobšinského kopca), prevýšenie 120 m. Prechádzku zvládnu za necelé dve hodiny návštevníci rôznych vekových kategórií. Prevádzkovateľom náučného chodníka sú Lesy mesta Dobšiná.
Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa bol otvorený 29. júna 1998, jeho dĺžka je 470 m, prevýšenie 130 m. Je obojsmerný a nachádza sa na ňom päť informačných panelov, ktoré predstavia prírodné a kultúrno-historické hodnoty jaskyne a jej okolia: 1. Základné informácie, ochrana NP Slovenský raj, 2. NP Slovenský raj, rokliny, lesy, 3. NPR Stratená, prírodné hodnoty, 4. Flóra, fauna a lesné spoločenstvá, 5. Dobšinská ľadová jaskyňa. Text na informačných tabuliach je v slovenčine, v angličtine a v nemčine.
Chodník začína od parkoviska na štátnej ceste v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa po modrej značke, vedie serpentínovým chodníkom, stúpa mierne do lesa. Asi po 10 minútach značka bočí vpravo,
Dobšiná – Náučný chodník Po stopách baníctva v Dobšinej
Napísal(a) Marta Mikitová
Vybudované sú dve trasy značeného náučného chodníka v rekreačnej oblasti Lányiho Huta – Dobšiná. Prvá trasa začína na Námestí baníkov (kde sa nachádza aj TIC a informácie o NCH sú prezentované v TIC aj formou sprievodcu) a pokračuje v smere: Evanjelický kostol – Zimná ul. – Ul. SNP – Záhradná ul. – Lányiho Huta – Námestie v Lányiho Hute. Trasa je vhodná pre menej náročných turistov, pričom jej dĺžka je 6,6 km, ktorej prejdenie by malo trvať zhruba 3 hodiny. Druhá trasa začína z Námestia v Lányiho Hute v smere: Gápel baňa – Flos – Rik s celkovou dĺžkou 4,6 km. Prejdenie oboch trás v dĺžke skoro 10,7 km zaberie 6 hodín. Chodník je zjazdný aj na bicykli. Na trase je 9 informačných tabúľ s charakteristikami pozoruhodných miest z oblasti baníctva a o pozostatkoch technických pamiatok
Banský náučný chodník v obci Čučma, bývalej baníckej obci neďaleko Rožňavy, slávnostne otvorili 4. mája 2012. Trasa náučného chodníka vedie naprieč obcou Čučma, mapuje históriu baníctva a hutníctva v regióne. Z deviatich panelov je možné získať množstvo informácií o význame tejto lokality a o časoch jej najväčšej slávy, keď sa tu ťažilo zlato, meď a antimón. Prvý panel je venovaný vodnému zdroju, medzi ďalšie najzaujímavejšie časti patria: Kresanica – ručne razená štôlňa za pomoci kladiva a želiezka o celkovej dľžke 240 m (vchod je uzavretý), Zvonica – pôvodne Banská klopačka, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej šichty (v roku 2012 podporil program Terra incognita opravu zvonice a stala sa súčasťou náučného chodníka), zrekonštruovaný Banský gápeľ
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-