Náučné chodníky (61)
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
V obci Drnava, v doline riečky Čremošná v Slovenskom krase, 10 km od Rožňavy, v októbri 2019 vznikol nový náučný chodník, ktorý mapuje históriu i prírodné bohatstvo tejto oblasti. Nesie názov Poklady Drnavy a návštevník sa vďaka nemu vráti do slávnych čias baníctva a železiarstva, uvidí viaceré historické pamiatky a spozná krásy okolitej prírody. Chodník je dlhý 4,5 kilometra a má 8 zastavení s informačnými tabuľami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Trasa je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, alebo skupiny žiakov. Túto turistickú zaujímavosť otvorili vďaka iniciatíve miestnych nadšencov.
Značená trasa začína pri Drnavskej železiarni a pokračuje okolo mohutného viac ako 300-ročného duba k zrekonštruovanej štôlni Dionýz (Dénes), kde bola vybudovaná oddychová
Prvú aktivitu vzniku Chodníka malých netopierov vyvinulo Občianske združenie Rákošská cächa, ktorého členom a predsedom je Július Pavelko, technik na LS Ratková. Práve on sa rozhodol spomínaný chodník zrealizovať z dôvodu absencie náučného chodníka pre deti a mládež v danom regióne, a tým podporiť návštevnosť lesného spoločenstva deťmi i dospelými a objavovanie všetkého, čo v lese môže byť (flóra, fauna, rozmanitosť terénu, pohyb, relax atď). Prvou hnacou silou bol úspešný projekt Nadácie Volkswagen Slovakia, z ktorého sa podarilo zrealizovať vytýčenie chodníka a zhotovenie piatich tabúľ o prírode, histórii regiónu, ako aj o lesnej a vodnej problematike, a stavba mostíka cez miestny potok. Už v projekte sa počítalo s aktivitami lesnej pedagogiky v rámci štátneho podniku LESY SR. Projekt sa začal uberať ďalšou cestou, kde vznikla ochota a možnosť rozšírenia počtu infopanelov zameraných na rôzne oblasti, prezentované aktivitami lesnej pedagogiky, vstupnej brány, úpravy chodníka ako aj malého posedenia.
Vo vrcholovej časti Revúckej vrchoviny, na hranici Slovenského krasu a Slovenského rudohoria bol v sobotu 14. septembra 2019 otvorený nový Náučný chodník Hrádok. Nachádza sa v horskej osade Hrádok, 8 kilometrov od mesta Jelšava, 1,3 km od vstupu do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, začína a končí pred Hotelom Hrádok. Prístup k hotelu je odbočkou zo sedla Hrádok, ktorým prechádza cesta Jelšava-Štítnik, je tu aj autobusová zastávka. Samotný Hotel Hrádok poskytuje služby trojhviezdičkového hotela, okrem ubytovania a reštaurácie poskytuje aj regeneračno-rekondičné pobyty a fakultatívne výlety do okolia.
Pri Tisovci na lúke pod Okrúhlou skalou začiatkom októbra 2018 vznikol nový náučný chodník – Poďte s nami za sysľami. Vznikol ako výsledok úsilia študentov Evanjelického gymnázia v Tisovci, ktorí ho sami navrhli a podstatnou mierou sa pričinili o jeho vybudovanie. Prihlásili sa do súťaže Tatranskí rytieri, dvakrát vyhrali prvé miesto a podarilo sa im na zrealizovanie projektu získať aj finančné prostriedky. Vďaka podporenému projektu miesto upravili, vyklčovali a boli tam nasadené sysle. Predvlani upútali videom o týchto milých hlodavcoch a teraz sa rozhodli vytvoriť k nim aj náučný chodník. Tohto roku riešili náučnú časť a v spolupráci s pracovníkmi Správy NP Muránska planina (ktorá bude chodník spravovať) a za účasti zástupcov donora súťaže Tatranskí rytieri osadili panely a smerovníky, maľovali konštrukcie panelov a značenie trasy.
Zvernica Teplý Vrch sa rozprestiera na juhovýchodnom výbežku úpätia Slovenského rudohoria na ploche s výmerou 956,50 ha medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh. V minulosti bola zvernica s rozsiahlymi majetkami v okolí hradu Blh vo vlastníctve šľachtického rodu Koháryovcov a Coburgovcov. História tejto najstaršej zvernice na Slovensku a jednej z najstarších v Európe siaha až do 17. storočia a do čias jej majiteľa Filipa Coburga v 19. storočí, danielia zver bola do tejto lokality dovezená v roku 1870 zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Súčasťou pôvodnej zvernice bolo aj malé šľachtické sídlo, ktoré bolo pomenované po manželke Filipa Coburga Lujze. Šľachtické sídlo už neexistuje, ostali tu na pamiatku už len Lujza park a súčasná lesnícka chata Lujza. V dnešnom rozsahu bola zvernica obnovená v rokoch 1966 -1968 a 1972.
Náučný chodník Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie
Napísal(a) M. Mikitová
Voniaca – Tisovská Voniaca (1113 m n. m.) je výhľadové bralo nad Tisovcom medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica (Šajba). Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica, územia s najvyšším stupňom ochrany, ktorá sa radí medzi prírodovedne najcennejšie územia a najkrajšie miesta v Národnom parku Muránska planina.
Náučný chodník má 13 km a so zastávkami pri náučných paneloch a oddychom si treba rezervovať 6 hodín. Nástup naň začíname pri prvom paneli na autobusovej zastávke v Tisovci. Modro značkovaným chodníkom vedúcim štátnou cestou smerom do Muráňa prídeme k areálu minerálnej vody Šťavica s druhým informačným panelom. Po 4 kilometroch sa dostanemu k ďalšiemu informačnému bodu na sedle Dielik,
Horský masív Tŕstie (1 120,9 m n. m.) je rozložitý stolový vrch v západnej časti Slovenského rudohoria, v celku Stolické vrchy, okolo 4 km juhovýchodne od mesta Tisovec. Vrcholová časť Tŕstia je zaradené medzi chránené maloplošné územia Národného parku Muránska planina pod názvom Prírodná rezervácia Tŕstie, ktorá je významná z hľadiska prírodovedeckého, botanického i krajinárskeho. Náučný chodník bol vybudovaný z iniciatívy Klubu slovenských turistov, turistického oddielu KOS Rimavská dolina a Komisie podnikateľskej, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci, s podporou Nadácie Orange v rámci projektovej schémy „Šanca pre váš región“. Otvorený bol 19. novembra 2011.
Náučný chodník Šomoška sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny pri obci Šiatorská Bukovinka (40,7 km od Rimavskej Soboty). Otvorený bol v roku 1990, rekonštruovaný bol v roku 2000 a 2016. Nenáročná túra s prevýšením 106 m a dĺžkou 1,6 km po pohodlnom chodníku je vhodná pre všetky vekové kategórie na trase Šiatorská Bukovinka (vlak, bus) – parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť. Na Šomošku sa dostaneme z obce Šiatorská Bukovinka, odkiaľ nás hnedé informačné tabule s označením Hrad Somoška dovedú úzkou cestou až na parkovisko, kde chodník začína. Po zelenej značke vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška.
Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer-Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole na území Národného parku Muránska planina v nadmorskej výške cca 1260 m n. m., najbližšie k mestu Tisovec. Preteká cez mesto Tisovec, neskôr sa z tohoto toku stáva najdôležitejšia rieka regiónu Malohont. Má veľké množstvo prítokov, dĺžku 88 km (ako 19. najdlhšia slovenská rieka), v katastrálnom území obce Vlkyňa v okrese Rimavská Sobota sa v nadmorskej výške cca 145 m n. m. vlieva do rieky Slaná. K prameňu Rimavy vedie zeleno značkovaný chodník, ktorý začína v Tisovci na veľkej železničnej stanici. Trasa vedie popri toku Rimavy, dolinou Roveň až na sedlo Burda. Približne v polovici výstupu na vrchol Fabovej hole tvarová značka odvedie asi 300 metrov k prameňu Rimavy, kde je možnosť občerstviť sa a oddýchnuť si.
Viac...
Náučný chodník Po stopách Maginhradu sa nachádza v katastri obcí Vyšný Skálnik a Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota, pod bájnym hradom Maginhrad, ktorého dávnu slávu a tajomstvá odhaľuje postupne 12 zastavení s náučnými panelmi. Náučný chodník začína pri rybníku v obci Vyšný Skálnik, je dlhý 6,5 km a návštevníka celou nenáročnou trasou počas 2 – 3 hodín sprevádza rozprávač Bedár. Nadväzuje na zelenú turistickú značku (Nižný Skalník - Maginhrad - Vyšná Pokoradz). Nachádzajú sa tu zastávky s týmito informačnými panelmi: 1. Po stopách Maginhradu, 2. Vodné pramene, 3. Pieskovcové bane I., 4. Pieskovcové bane II., 5. Lesné spoločenstvo, 6. Obce Vyšný a Nižný Skálnik, 7. Ľudia a život, 8. Príroda a živé tvory v nej, 9. Rieka Rimava,
Náučný chodník prechádza južnou časťou Stolických vrchov a spája existujúce turistické trasy. Nachádza sa neďaleko rekreačného strediska Kokava – Háj – Línia, v katastrálnom území obce Kokava nad Rimavicou, pri obci Šoltýska a Ďubákovo. Na dĺžke 7,2 km je 12 zastávok s osadenými náučnými tabuľami a 3 informačné centrá (obec Ďubákovo, obec Šoltýska a chata Ipeľ). Na Chladnej studni je upravený prameň a vybudované oddychové sedenie s ohniskom.
Nenáročná trasa začína v doline Hájskeho potoka, v rekreačnej oblasti Kokava – Háj, 11 km od Kokavy nad Rimavicou, kam sa možno dostať autom alebo na bicykli, a je vhodná pre všetky vekové
Náučný chodník Hradová v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina otvorili v Tisovci 26. októbra 2007, obnovený bol v roku 2010. Pozostáva z deviatich náučných tabúľ a jedného informačného bodu, ktorým sa chodník začína. Informačný bod tvorí drevený prístrešok neďaleko centra mesta Tisovec. Prvý informačný panel je na hlavnej autobusovej zastávke, ktorý informuje o existencii chodníka a ostatných miestach, ktoré je možné v Tisovci navštíviť. Jeho trasa Tisovec – vyhliadka Kopenec – Hradová, dlhá približne 3,5 km, serpentínovite zdoláva juhovýchodný svah Hradovej, súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Na vyhliadke Kopenec, kde sa pri príležitosti oslobodenia Tisovca každoročne koná pochod s rozsvietenými kahancami, sa naskytne výhľad na
Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza chránené územie Drienčanský kras. Hoci rozloha tohto územia je len 16 km2, vytvára malebný krasový ostrov medzi Slovenským krasom a Muránskou planinou. Krásy Drienčanského krasu a významné miesta návštevníkom približuje náučný chodník, vybudovaný v roku 1989 (pôvodne mal 9 zastávok), rozšírený v roku 2002, zrekonštruovaný v roku 2015.
Náučný chodník začína v obci Teplý Vrch (zastávka SAD, parkovisko), končí v Drienčanoch pri slnečných hodinách priamo nad Drienčanmi. Jeho celková dĺžka je 7,5 km, avšak v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch (zastávka č. 4, kde sa uzatvára okruh krasovej časti) je jeho dĺžka 5,2 km. Celkové prevýšenie je 55 m. Terén je nenáročný, vhodný aj pre deti a starších ľudí.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-