Náučné chodníky (59)
Prvú aktivitu vzniku Chodníka malých netopierov vyvinulo Občianske združenie Rákošská cächa, ktorého členom a predsedom je Július Pavelko, technik na LS Ratková. Práve on sa rozhodol spomínaný chodník zrealizovať z dôvodu absencie náučného chodníka pre deti a mládež v danom regióne, a tým podporiť návštevnosť lesného spoločenstva deťmi i dospelými a objavovanie všetkého, čo v lese môže byť (flóra, fauna, rozmanitosť terénu, pohyb, relax atď). Prvou hnacou silou bol úspešný projekt Nadácie Volkswagen Slovakia, z ktorého sa podarilo zrealizovať vytýčenie chodníka a zhotovenie piatich tabúľ o prírode, histórii regiónu, ako aj o lesnej a vodnej problematike, a stavba mostíka cez miestny potok. Už v projekte sa počítalo s aktivitami lesnej pedagogiky v rámci štátneho podniku LESY SR. Projekt sa začal uberať ďalšou cestou, kde vznikla ochota a možnosť rozšírenia počtu infopanelov zameraných na rôzne oblasti, prezentované aktivitami lesnej pedagogiky, vstupnej brány, úpravy chodníka ako aj malého posedenia.
Vo vrcholovej časti Revúckej vrchoviny, na hranici Slovenského krasu a Slovenského rudohoria bol v sobotu 14. septembra 2019 otvorený nový Náučný chodník Hrádok. Nachádza sa v horskej osade Hrádok, 8 kilometrov od mesta Jelšava, 1,3 km od vstupu do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, začína a končí pred Hotelom Hrádok. Prístup k hotelu je odbočkou zo sedla Hrádok, ktorým prechádza cesta Jelšava-Štítnik, je tu aj autobusová zastávka. Samotný Hotel Hrádok poskytuje služby trojhviezdičkového hotela, okrem ubytovania a reštaurácie poskytuje aj regeneračno-rekondičné pobyty a fakultatívne výlety do okolia.
Pri Tisovci na lúke pod Okrúhlou skalou začiatkom októbra 2018 vznikol nový náučný chodník – Poďte s nami za sysľami. Vznikol ako výsledok úsilia študentov Evanjelického gymnázia v Tisovci, ktorí ho sami navrhli a podstatnou mierou sa pričinili o jeho vybudovanie. Prihlásili sa do súťaže Tatranskí rytieri, dvakrát vyhrali prvé miesto a podarilo sa im na zrealizovanie projektu získať aj finančné prostriedky. Vďaka podporenému projektu miesto upravili, vyklčovali a boli tam nasadené sysle. Predvlani upútali videom o týchto milých hlodavcoch a teraz sa rozhodli vytvoriť k nim aj náučný chodník. Tohto roku riešili náučnú časť a v spolupráci s pracovníkmi Správy NP Muránska planina (ktorá bude chodník spravovať) a za účasti zástupcov donora súťaže Tatranskí rytieri osadili panely a smerovníky, maľovali konštrukcie panelov a značenie trasy.
Zvernica Teplý Vrch sa rozprestiera na juhovýchodnom výbežku úpätia Slovenského rudohoria na ploche s výmerou 956,50 ha medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh. V minulosti bola zvernica s rozsiahlymi majetkami v okolí hradu Blh vo vlastníctve šľachtického rodu Koháryovcov a Coburgovcov. História tejto najstaršej zvernice na Slovensku a jednej z najstarších v Európe siaha až do 17. storočia a do čias jej majiteľa Filipa Coburga v 19. storočí, danielia zver bola do tejto lokality dovezená v roku 1870 zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Súčasťou pôvodnej zvernice bolo aj malé šľachtické sídlo, ktoré bolo pomenované po manželke Filipa Coburga Lujze. Šľachtické sídlo už neexistuje, ostali tu na pamiatku už len Lujza park a súčasná lesnícka chata Lujza. V dnešnom rozsahu bola zvernica obnovená v rokoch 1966 -1968 a 1972.
Náučný chodník Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie
Napísal(a) M. Mikitová
Voniaca – Tisovská Voniaca (1113 m n. m.) je výhľadové bralo nad Tisovcom medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica (Šajba). Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica, územia s najvyšším stupňom ochrany, ktorá sa radí medzi prírodovedne najcennejšie územia a najkrajšie miesta v Národnom parku Muránska planina.
Náučný chodník má 13 km a so zastávkami pri náučných paneloch a oddychom si treba rezervovať 6 hodín. Nástup naň začíname pri prvom paneli na autobusovej zastávke v Tisovci. Modro značkovaným chodníkom vedúcim štátnou cestou smerom do Muráňa prídeme k areálu minerálnej vody Šťavica s druhým informačným panelom. Po 4 kilometroch sa dostanemu k ďalšiemu informačnému bodu na sedle Dielik,
Horský masív Tŕstie (1 120,9 m n. m.) je rozložitý stolový vrch v západnej časti Slovenského rudohoria, v celku Stolické vrchy, okolo 4 km juhovýchodne od mesta Tisovec. Vrcholová časť Tŕstia je zaradené medzi chránené maloplošné územia Národného parku Muránska planina pod názvom Prírodná rezervácia Tŕstie, ktorá je významná z hľadiska prírodovedeckého, botanického i krajinárskeho. Náučný chodník bol vybudovaný z iniciatívy Klubu slovenských turistov, turistického oddielu KOS Rimavská dolina a Komisie podnikateľskej, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci, s podporou Nadácie Orange v rámci projektovej schémy „Šanca pre váš región“. Otvorený bol 19. novembra 2011.
Náučný chodník Šomoška sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny pri obci Šiatorská Bukovinka (40,7 km od Rimavskej Soboty). Otvorený bol v roku 1990, rekonštruovaný bol v roku 2000 a 2016. Nenáročná túra s prevýšením 106 m a dĺžkou 1,6 km po pohodlnom chodníku je vhodná pre všetky vekové kategórie na trase Šiatorská Bukovinka (vlak, bus) – parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť. Na Šomošku sa dostaneme z obce Šiatorská Bukovinka, odkiaľ nás hnedé informačné tabule s označením Hrad Somoška dovedú úzkou cestou až na parkovisko, kde chodník začína. Po zelenej značke vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška.
Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer-Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole na území Národného parku Muránska planina v nadmorskej výške cca 1260 m n. m., najbližšie k mestu Tisovec. Preteká cez mesto Tisovec, neskôr sa z tohoto toku stáva najdôležitejšia rieka regiónu Malohont. Má veľké množstvo prítokov, dĺžku 88 km (ako 19. najdlhšia slovenská rieka), v katastrálnom území obce Vlkyňa v okrese Rimavská Sobota sa v nadmorskej výške cca 145 m n. m. vlieva do rieky Slaná. K prameňu Rimavy vedie zeleno značkovaný chodník, ktorý začína v Tisovci na veľkej železničnej stanici. Trasa vedie popri toku Rimavy, dolinou Roveň až na sedlo Burda. Približne v polovici výstupu na vrchol Fabovej hole tvarová značka odvedie asi 300 metrov k prameňu Rimavy, kde je možnosť občerstviť sa a oddýchnuť si.
Náučný chodník Po stopách Maginhradu sa nachádza v katastri obcí Vyšný Skálnik a Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota, pod bájnym hradom Maginhrad, ktorého dávnu slávu a tajomstvá odhaľuje postupne 12 zastavení s náučnými panelmi. Náučný chodník začína pri rybníku v obci Vyšný Skálnik, je dlhý 6,5 km a návštevníka celou nenáročnou trasou počas 2 – 3 hodín sprevádza rozprávač Bedár. Nadväzuje na zelenú turistickú značku (Nižný Skalník - Maginhrad - Vyšná Pokoradz). Nachádzajú sa tu zastávky s týmito informačnými panelmi: 1. Po stopách Maginhradu, 2. Vodné pramene, 3. Pieskovcové bane I., 4. Pieskovcové bane II., 5. Lesné spoločenstvo, 6. Obce Vyšný a Nižný Skálnik, 7. Ľudia a život, 8. Príroda a živé tvory v nej, 9. Rieka Rimava,
Náučný chodník prechádza južnou časťou Stolických vrchov a spája existujúce turistické trasy. Nachádza sa neďaleko rekreačného strediska Kokava – Háj – Línia, v katastrálnom území obce Kokava nad Rimavicou, pri obci Šoltýska a Ďubákovo. Na dĺžke 7,2 km je 12 zastávok s osadenými náučnými tabuľami a 3 informačné centrá (obec Ďubákovo, obec Šoltýska a chata Ipeľ). Na Chladnej studni je upravený prameň a vybudované oddychové sedenie s ohniskom.
Nenáročná trasa začína v doline Hájskeho potoka, v rekreačnej oblasti Kokava – Háj, 11 km od Kokavy nad Rimavicou, kam sa možno dostať autom alebo na bicykli, a je vhodná pre všetky vekové
Viac...
Náučný chodník Hradová v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina otvorili v Tisovci 26. októbra 2007, obnovený bol v roku 2010. Pozostáva z deviatich náučných tabúľ a jedného informačného bodu, ktorým sa chodník začína. Informačný bod tvorí drevený prístrešok neďaleko centra mesta Tisovec. Prvý informačný panel je na hlavnej autobusovej zastávke, ktorý informuje o existencii chodníka a ostatných miestach, ktoré je možné v Tisovci navštíviť. Jeho trasa Tisovec – vyhliadka Kopenec – Hradová, dlhá približne 3,5 km, serpentínovite zdoláva juhovýchodný svah Hradovej, súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Na vyhliadke Kopenec, kde sa pri príležitosti oslobodenia Tisovca každoročne koná pochod s rozsvietenými kahancami, sa naskytne výhľad na
Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza chránené územie Drienčanský kras. Hoci rozloha tohto územia je len 16 km2, vytvára malebný krasový ostrov medzi Slovenským krasom a Muránskou planinou. Krásy Drienčanského krasu a významné miesta návštevníkom približuje náučný chodník, vybudovaný v roku 1989 (pôvodne mal 9 zastávok), rozšírený v roku 2002, zrekonštruovaný v roku 2015.
Náučný chodník začína v obci Teplý Vrch (zastávka SAD, parkovisko), končí v Drienčanoch pri slnečných hodinách priamo nad Drienčanmi. Jeho celková dĺžka je 7,5 km, avšak v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch (zastávka č. 4, kde sa uzatvára okruh krasovej časti) je jeho dĺžka 5,2 km. Celkové prevýšenie je 55 m. Terén je nenáročný, vhodný aj pre deti a starších ľudí.
Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny sa nachádza na Muránskej planine v sedle Zbojská, 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Stredne náročný, až náročný chodník je jednosmerný (vystupuje sa roklinou zdola nahor), východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore na salaši Zbojská a pokračuje súbežne s červeno vyznačenou Rudnou magistrálou smerom na Remetisko, kde opúšťa Rudnú magistrálu a pokračuje cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Pri putovaní Rudnou magistrálou od západu na východ je možné odbočiť na chodník už na Remetisku. Po krátkom vybočení k
Náučný chodník sa nachádza na Muránskej planine. Na prechod stredne náročnej 13,5 km trasy Závadka nad Hronom - Klátna - Pätina - Stožky-horáreň - Randavica - Nad Mišárovou - Pätina - Klátna - Závadka nad Hronom si treba rezervovať 6 hodín. Čaká nás krásna príroda, skalné veže, previsy, jaskyne, skalná brána na Malej Stožke vo vápencoch a dolomitoch, priepasti, lúčne porasty, lesné spoločenstvá. Nástup na trasu si môžeme zvoliť z dvoch bodov. Prvý je v Závadke nad Hronom, zastávka SAD, stanica ŽSR, kým prejdeme k náučnému chodníku, ktorý začína pri horárni Pätina, nás bude čakať dvojhodinová chôdza asfaltovou cestou po modrej značke. Druhým bodom, pre tých, čo prídu autom zo Závadky dolinou Hronca, je možnosť zaparkovania pri závore neďaleko horárne Klátna, odkiaľ vedie asi 2 km modrá značka k horárni Pätina.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-