1. Vhodný gril, miesto a čas
Možno banálna poznámka, ale verte, že nie od veci. Zvoľte si ten správny čas a miesto. Dbajte na to, aby ste nikoho neobťažovali a neohrozovali. Na trhu je množstvo druhov a typov grilov, kúpu toho správneho predurčuje, čo od neho očakávate. Poraďte sa preto s odborníkmi.
2. Čo grilovať
Azda najpodstatnejšou zložkou vašej grilpárty je obsah grilovacieho roštu. Ten tvorí v úplnej väčšine mäso, nie je však jedno, aké. Aj keď ugrilovať sa dá teoreticky čokoľvek, je dobré zvážiť druh mäsa. Z bravčového je najvhodnejšia krkovička, rebrá, pliecko. Menej vhodné sú suché anatomické časti - karé a stehno. Z hovädziny sa najčastejšie objavuje vo svetle žeravých uhlíkov roštenka. Dajte šancu aj mletým mäsám, ktoré sú pomerne nenáročné na grilovanie a dokážu dobre absorbovať prímes byliniek a korenín. Zvážte aj svoje schopnosti a skúsenosti. Ak ste začiatočníci, ugrilujte si najskôr iba jeden druh mäsa, začnite napríklad kuracími prsiami. Ak ste ostrieľaní grilšéfovia, môžete si trúfnuť aj na väčšie kusy mäsa s kosťou. Najťažšia je z tohto pohľadu hovädzina, najmä hrubé kusy s kosťou.
Náš tip: Grilujte zdravo. Spestrite si grilovačku aj trochou zeleniny, príjemne ozvláštni vašu tabuľu. Vhodná je najmä cuketa, baklažán, patizón, špargľa, ale výborne chutí aj cibuľa, zelená fazuľka či paprika.
3. Marinujte, pácujte
Pripravte si mäso podľa vašej chuti. Nespoliehajte sa na kupované marinády a už vôbec nie na vopred marinované mäsá. Ak už predsa len kupujete marinádu, pozrite sa na obsah soli – ten má byť buď nulový alebo iba minimálny, nakoľko soľ vyťahuje z mäsa vodu - a to bude potom suché. Tiež sa vyvarujte marinádam s vysokým obsahom cukru, ktorý potom na mäse skaramelizuje. Najlepšie je mäso napácovať do zmesi oleja a čerstvých byliniek, a to 24 hodín vopred.
4. Nepodceňujte prípravu
Mäso už na grile prská a hlavný grilmajster vtedy začne zhľadúvať koreniny a náradie, miešať marinádu a krájať pečivo a ešte k tomu otvára pivo. Tak presne tohto sa vyvarujte. Doprajte si čas na prípravu, aby ste sa mohli plne sústrediť na grilovací rošt. Výsledok bude určite lepší, ak budete v pohode a nebudete zbytočne odbiehať od grilu.
Náš tip: Nič vás nezaskočí, ak si vytlačíte náš zoznam: Mám všetko potrebné na grilovačku?
5. Chce to čas
Jednou z najčastejších chýb pri grilovaní je, že položíte mäso na ešte nerozpálený gril. Teplota grilu by mala dosiahnuť min. 250 - 300° C. Mäso sa tak rýchlo zatiahne a nevyteká z neho chutná šťava. Takúto teplotu dosiahne napríklad drevené uhlie až za 30 minút. Nesnažte sa urýchliť horenie pridávaním rôznych podpaľovačov, benzínu a pod. Ak ste už použili niektorý z týchto prípravkov, nechajte ho dôkladne vyhorieť, až potom položte na gril mäso. Nesnažte sa grilovať priamym ohňom, ten je vhodný iba pre niektoré druhy mäsa, najmä tenšie plátky, ktoré sa rýchlo prepečú. Nechajte si dostatok času aj na samotné grilovanie, ak máte pozvaných 10 hostí, určite budete potrebovať na grilovanie viac času, ako keď pripravujete mäso pre dve osoby.
Náš tip: Máme pre Vás jednoduchý, ale iba orientačný prepočet, ako odhadnúť čas potrebný na grilovanie. Na jeden kilogram mäsa budete potrebovať 100 minút. A ako spoznať, či je gril dostatočne rozpálený? Položte nadeň ruku, ak ju neudržíte dlhšie ako 3 sekundy, je teplota dostatočná.
6. Nepichajte zbytočne do mäsa
Každým zapichnutím ostrého predmetu pod tvoriacu sa kôrku mäsa ho zbavujete vnútorného tuku, ktorý je hlavným nositeľom chute a šťavnatosti . Naviac samotným zapichnutím vidličky do mäsa nič nezistíte a vytekajúca šťava iba zbytočne znečistí gril.
7. Vhodné náradie
Nešetrite na tom nesprávnom mieste, keď ste už investovali do grilu, obetujte pár eur aj na poriadne grilovacie náradie. Základom sú kliešte na otáčanie mäsa, štetec na potieranie mäsa, vidlička, nôž, kutáč a lopatka na uhlie, kefa na rošt.
Náš tip: Nezabudnite na vpichový teplomer na mäso. Dnes sa dá kúpiť už v cene pod 10 € a môže vám zachrániť mäso v oveľa vyššej hodnote, alebo, naopak, ušetriť vám návštevu nemocnice po otrave jedlom. Teplomer budete určite potrebovať pri väčších kusoch mäsa (hrubé steaky, celé kura, prasiatko). Za tepelne opracované mäso považujeme to, ktoré dosiahlo v jadre teplotu min. 75 ° C po dobu min. 20 minút.
8. Nie rovno z chladničky
Nie je dobré dať na gril mäso rovno z chladničky, preto ho nechajte v izbovej teplote aspoň 1 až 2 hod. Mäso sa tak bude prepekať rovnomernejšie. Dávať na gril mäso z mrazničky je úplne nevhodné a vlastne aj zbytočné, pretože výsledok bude zrejme nekonzumovateľný, alebo to, prinajmenšom, nebude žiaden gastronomický zážitok.
9. Nie rovno na tanier
Aj keď už všetkým tečú sliny a nemôžu sa dočkať, kedy im pristane na tanieri ich kúsok mäsa, buďte neoblomní a nechajte mäso ešte 5 - 10 minút postáť mimo grilu. Šťavy, ktoré sú vo vnútri mäsa a vplyvom tepla sa stiahli do jeho jadra, sa po znížení teploty opäť rovnomerne rozmiestnia do celého kusu mäsa. Mäso tak bude šťavnatejšie a bude aj lepšie chutiť, nakoľko práve tuky sú nositeľom chute a vône mäsa.
Náš tip: Majte vedľa grilu pripravenú kovovú alebo keramickú nádobu, kde umiestnite mäso na krátky čas pred samotným servírovaním.
10. Čistý gril aj náradie
Ak si myslíte, že niekoho ohúrite poriadne zamasteným roštom a vyvoláte tak u svojich hostí dojem, že ste skutoční grilmajstri, máme pre vás zlú správu. Mýlite sa. Skutočný dojem profesionála vyvoláte iba dokonale čistým roštom. Navyše zvyšky častí mäsa a tuku na rošte po zahriatí znovu začínajú horieť, kvapkajú do pahreby, zbytočne dymia a neprispievajú ani k zdravej príprave vášho jedla. Špinavý rošt vás pripraví aj o chrumkavú kôrku na mäse, pretože na ulepenom kove sa vám bude mäso priliepať. Pri grilovaní manipulujete s čerstvým mäsom, preto majte na pamäti hygienické zásady.
Náš tip: Po každom grilovaní vyčistite rošt drôtenou kefou, šikovnou pomôckou je aj skrčený kus alobalu uchopený v grilovacích kliešťach. Čistenie je jednoduchšie pri ešte teplom rošte. Po každom treťom grilovaní použite na gril odmasťovací prípravok, nezabudnite však na dôkladný oplach vodou. Naozaj čistý rošt spoznáte jednoducho - po rozpálení sa z neho samotného nedymí.
+1 Dobrá rada - správna atmosféra, bezpečnosť a ešte raz bezpečnosť
Grilovanie si väčšinou spájame s príjemným posedením v kruhu rodiny či priateľov. Grilujeme nielen preto, aby sme sa najedli, ale najmä preto, aby sme spolu strávili pohodové chvíle. Preto nezabudnite, že rovnako dôležitou súčasťou vašej BBQ párty je dobrá atmosféra. Tá sa dá dotvoriť príjemnou hudbou, vhodným osvetlením, ale aj pekným servírovaním a úpravou stola. Ak nechcete na vašej grilovačke vidieť hasičské auto, sanitku alebo dokonca policajnú hliadku, dodržiavajte všetky bežné zásady bezpečnosti.
Náš tip: Nesnažte sa upratať váš gril hneď po grilovaní, uhlíky majú ešte aj po niekoľkých hodinách teplotu vyše 200°C. Fľaša vody vedľa grilu vás nebude nič stáť a môže veľa zachrániť pri nepredvídanej udalosti. Jednoduchá rada pre zdravotnú bezpečnosť - ak si nie ste istí tepelnou úpravou mäsa, vedzte, že zo silne prepečeného mäsa sa ešte nikto neotrávil, ale z nedopečeného už bol nejeden výplach žalúdka.
Vypracoval: Ing. Boris Halaj, masodomov.sk
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).