1. Vhodný gril, miesto a čas
Možno banálna poznámka, ale verte, že nie od veci. Zvoľte si ten správny čas a miesto. Dbajte na to, aby ste nikoho neobťažovali a neohrozovali. Na trhu je množstvo druhov a typov grilov, kúpu toho správneho predurčuje, čo od neho očakávate. Poraďte sa preto s odborníkmi.
2. Čo grilovať
Azda najpodstatnejšou zložkou vašej grilpárty je obsah grilovacieho roštu. Ten tvorí v úplnej väčšine mäso, nie je však jedno, aké. Aj keď ugrilovať sa dá teoreticky čokoľvek, je dobré zvážiť druh mäsa. Z bravčového je najvhodnejšia krkovička, rebrá, pliecko. Menej vhodné sú suché anatomické časti - karé a stehno. Z hovädziny sa najčastejšie objavuje vo svetle žeravých uhlíkov roštenka. Dajte šancu aj mletým mäsám, ktoré sú pomerne nenáročné na grilovanie a dokážu dobre absorbovať prímes byliniek a korenín. Zvážte aj svoje schopnosti a skúsenosti. Ak ste začiatočníci, ugrilujte si najskôr iba jeden druh mäsa, začnite napríklad kuracími prsiami. Ak ste ostrieľaní grilšéfovia, môžete si trúfnuť aj na väčšie kusy mäsa s kosťou. Najťažšia je z tohto pohľadu hovädzina, najmä hrubé kusy s kosťou.
Náš tip: Grilujte zdravo. Spestrite si grilovačku aj trochou zeleniny, príjemne ozvláštni vašu tabuľu. Vhodná je najmä cuketa, baklažán, patizón, špargľa, ale výborne chutí aj cibuľa, zelená fazuľka či paprika.
3. Marinujte, pácujte
Pripravte si mäso podľa vašej chuti. Nespoliehajte sa na kupované marinády a už vôbec nie na vopred marinované mäsá. Ak už predsa len kupujete marinádu, pozrite sa na obsah soli – ten má byť buď nulový alebo iba minimálny, nakoľko soľ vyťahuje z mäsa vodu - a to bude potom suché. Tiež sa vyvarujte marinádam s vysokým obsahom cukru, ktorý potom na mäse skaramelizuje. Najlepšie je mäso napácovať do zmesi oleja a čerstvých byliniek, a to 24 hodín vopred.
4. Nepodceňujte prípravu
Mäso už na grile prská a hlavný grilmajster vtedy začne zhľadúvať koreniny a náradie, miešať marinádu a krájať pečivo a ešte k tomu otvára pivo. Tak presne tohto sa vyvarujte. Doprajte si čas na prípravu, aby ste sa mohli plne sústrediť na grilovací rošt. Výsledok bude určite lepší, ak budete v pohode a nebudete zbytočne odbiehať od grilu.
Náš tip: Nič vás nezaskočí, ak si vytlačíte náš zoznam: Mám všetko potrebné na grilovačku?
5. Chce to čas
Jednou z najčastejších chýb pri grilovaní je, že položíte mäso na ešte nerozpálený gril. Teplota grilu by mala dosiahnuť min. 250 - 300° C. Mäso sa tak rýchlo zatiahne a nevyteká z neho chutná šťava. Takúto teplotu dosiahne napríklad drevené uhlie až za 30 minút. Nesnažte sa urýchliť horenie pridávaním rôznych podpaľovačov, benzínu a pod. Ak ste už použili niektorý z týchto prípravkov, nechajte ho dôkladne vyhorieť, až potom položte na gril mäso. Nesnažte sa grilovať priamym ohňom, ten je vhodný iba pre niektoré druhy mäsa, najmä tenšie plátky, ktoré sa rýchlo prepečú. Nechajte si dostatok času aj na samotné grilovanie, ak máte pozvaných 10 hostí, určite budete potrebovať na grilovanie viac času, ako keď pripravujete mäso pre dve osoby.
Náš tip: Máme pre Vás jednoduchý, ale iba orientačný prepočet, ako odhadnúť čas potrebný na grilovanie. Na jeden kilogram mäsa budete potrebovať 100 minút. A ako spoznať, či je gril dostatočne rozpálený? Položte nadeň ruku, ak ju neudržíte dlhšie ako 3 sekundy, je teplota dostatočná.
6. Nepichajte zbytočne do mäsa
Každým zapichnutím ostrého predmetu pod tvoriacu sa kôrku mäsa ho zbavujete vnútorného tuku, ktorý je hlavným nositeľom chute a šťavnatosti . Naviac samotným zapichnutím vidličky do mäsa nič nezistíte a vytekajúca šťava iba zbytočne znečistí gril.
7. Vhodné náradie
Nešetrite na tom nesprávnom mieste, keď ste už investovali do grilu, obetujte pár eur aj na poriadne grilovacie náradie. Základom sú kliešte na otáčanie mäsa, štetec na potieranie mäsa, vidlička, nôž, kutáč a lopatka na uhlie, kefa na rošt.
Náš tip: Nezabudnite na vpichový teplomer na mäso. Dnes sa dá kúpiť už v cene pod 10 € a môže vám zachrániť mäso v oveľa vyššej hodnote, alebo, naopak, ušetriť vám návštevu nemocnice po otrave jedlom. Teplomer budete určite potrebovať pri väčších kusoch mäsa (hrubé steaky, celé kura, prasiatko). Za tepelne opracované mäso považujeme to, ktoré dosiahlo v jadre teplotu min. 75 ° C po dobu min. 20 minút.
8. Nie rovno z chladničky
Nie je dobré dať na gril mäso rovno z chladničky, preto ho nechajte v izbovej teplote aspoň 1 až 2 hod. Mäso sa tak bude prepekať rovnomernejšie. Dávať na gril mäso z mrazničky je úplne nevhodné a vlastne aj zbytočné, pretože výsledok bude zrejme nekonzumovateľný, alebo to, prinajmenšom, nebude žiaden gastronomický zážitok.
9. Nie rovno na tanier
Aj keď už všetkým tečú sliny a nemôžu sa dočkať, kedy im pristane na tanieri ich kúsok mäsa, buďte neoblomní a nechajte mäso ešte 5 - 10 minút postáť mimo grilu. Šťavy, ktoré sú vo vnútri mäsa a vplyvom tepla sa stiahli do jeho jadra, sa po znížení teploty opäť rovnomerne rozmiestnia do celého kusu mäsa. Mäso tak bude šťavnatejšie a bude aj lepšie chutiť, nakoľko práve tuky sú nositeľom chute a vône mäsa.
Náš tip: Majte vedľa grilu pripravenú kovovú alebo keramickú nádobu, kde umiestnite mäso na krátky čas pred samotným servírovaním.
10. Čistý gril aj náradie
Ak si myslíte, že niekoho ohúrite poriadne zamasteným roštom a vyvoláte tak u svojich hostí dojem, že ste skutoční grilmajstri, máme pre vás zlú správu. Mýlite sa. Skutočný dojem profesionála vyvoláte iba dokonale čistým roštom. Navyše zvyšky častí mäsa a tuku na rošte po zahriatí znovu začínajú horieť, kvapkajú do pahreby, zbytočne dymia a neprispievajú ani k zdravej príprave vášho jedla. Špinavý rošt vás pripraví aj o chrumkavú kôrku na mäse, pretože na ulepenom kove sa vám bude mäso priliepať. Pri grilovaní manipulujete s čerstvým mäsom, preto majte na pamäti hygienické zásady.
Náš tip: Po každom grilovaní vyčistite rošt drôtenou kefou, šikovnou pomôckou je aj skrčený kus alobalu uchopený v grilovacích kliešťach. Čistenie je jednoduchšie pri ešte teplom rošte. Po každom treťom grilovaní použite na gril odmasťovací prípravok, nezabudnite však na dôkladný oplach vodou. Naozaj čistý rošt spoznáte jednoducho - po rozpálení sa z neho samotného nedymí.
+1 Dobrá rada - správna atmosféra, bezpečnosť a ešte raz bezpečnosť
Grilovanie si väčšinou spájame s príjemným posedením v kruhu rodiny či priateľov. Grilujeme nielen preto, aby sme sa najedli, ale najmä preto, aby sme spolu strávili pohodové chvíle. Preto nezabudnite, že rovnako dôležitou súčasťou vašej BBQ párty je dobrá atmosféra. Tá sa dá dotvoriť príjemnou hudbou, vhodným osvetlením, ale aj pekným servírovaním a úpravou stola. Ak nechcete na vašej grilovačke vidieť hasičské auto, sanitku alebo dokonca policajnú hliadku, dodržiavajte všetky bežné zásady bezpečnosti.
Náš tip: Nesnažte sa upratať váš gril hneď po grilovaní, uhlíky majú ešte aj po niekoľkých hodinách teplotu vyše 200°C. Fľaša vody vedľa grilu vás nebude nič stáť a môže veľa zachrániť pri nepredvídanej udalosti. Jednoduchá rada pre zdravotnú bezpečnosť - ak si nie ste istí tepelnou úpravou mäsa, vedzte, že zo silne prepečeného mäsa sa ešte nikto neotrávil, ale z nedopečeného už bol nejeden výplach žalúdka.
Vypracoval: Ing. Boris Halaj, masodomov.sk



























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-