sa dajú robiť s pozitívnym výsledkom, aj bez peňazí. Štátne orgány majú predovšetkým vytvárať priaznivé investičné a legislatívne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, vrátane osobitných daňových a poplatkových bonusov určených menej rozvinutým regiónom. Samospráva sa musí bezprostredne podieľať na tom, aby obec, mestečko malo, čo a na primeranej kultúrnej úrovni ponúknuť domácim alebo zahraničným turistom. Dnes by som sa chcel skôr venovať nekonečnému problému peňazí.

Cestovný ruch je iste aj o peniazoch, ale o tých, ktoré by mali turisti, naši hostia, minúť v našich dedinách a mestečkách. Na mieste je otázka, čo im môžeme v našich dedinách a mestečkách ponúknuť, aby u nás ostali, čo i len jeden, jediný deň?

Uvediem malý príklad: Rok som pravidelne chodieval na obedy do reštaurácie, v ktorej za ten čas štyrikrát vymenili personál obsluhy. Nebol som prekvapený. Obsluhujúci personál, za ten rok, sa ani raz neusmial, dokonca, a to mi nebudeš vari veriť, ani raz, keď mi priniesli jedlo, nepovedal dobrú chuť. Prestal som tam chodiť, napriek tomu, že to mám najbližšie. Vieš o čom hovorím.

Inými slovami, všetko je skôr o ľuďoch, v ľuďoch a v ich hlavách. Práve preto tvrdím, že je veľa skutočností, ktoré vydávajú svedectvo o ľuďoch dediny a mestečka, o samospráve a občianskej spoločnosti (združenia, spolky organizácie) a v širších súvislostiach o  kvalite demokracie a úrovni všeobecnej kultúrnosti. Pri cieľavedomej mobilizácii týchto faktorov sa dá veľa urobiť bez peňazí alebo s minimálnymi nákladmi. Pre ilustráciu: Označenie pomenovania potokov, dolín, rybníkov, turistických chodníkov, studničiek vrátanie ich čistenia a udržiavania. V minulosti boli gemerské dedinky a mestečká posiate kováčskymi, zámočníckymi, stolárskymi dielňami. Koľko z nich je prístupných ako technicko-kultúrne pamiatky? Koľko dedín a mestečiek má svoje vlastné múzeum, ako svedectvo o živote predkov. Predmety týchto svedectiev sa trestuhodne strácajú, znehodnocujú, rozpredávajú. Nemyslíš, že by sa mnohé z toho dalo urobiť, s minimálnymi nákladmi v rámci mobilizácie miestnych ľudských zdrojov, ako súčasť celo okresného pohybu „Pomôžme si sami...“ Urobme všetko preto, aby sa u nás hostia dobre cítili, boli bohatší o zážitky, možno potom sa k nám budú aj radi vracať a nebudú ľutovať ani peniaze.

Juraj, všade sa nájdu múdri i hlúpi jednotlivci. A život, stav vecí verejných v obci, mestečku je vizitkou tých prvých. Pretože od tých druhých nemožno oprávnene očakávať, že sa budú správať a konať múdro. Nakoniec som vypotil túto, „skvostnú perlu“: „Bez peňazí a s úsmevom je život krajší.“ Neviem, či aj v cestovnom ruchu?

S pozdravom

Ľudo