
Pomôžme si (51)
MAS MALOHONT podporí budovanie cyklotrás, zastávok a parkovísk
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu budovania cyklotrás, zastávok a parkovísk má Miestna akčná skupina MALOHONT k dispozícii 430 000 eur. Jedná sa o dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré vyhlásila v júni 2021. Podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie dotácie, predstavíme na informačnom dni v septembri.
Podpora budovania cyklotrás a doplnkovej infraštruktúry
Ide o výzvu MAS v rámci aktivity B1 Investície do cyklistických trás a súvisiacej podpornej infraštruktúry. O dotáciu vo výške od 10 000 do 100 000 eur môžu žiadať obce, mestá a mikroregióny, ale aj občianske organizácie. Finančná podpora môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov a 5 % musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Celkovo je na túto vyzvú vyčlenených 330 000 eur.
Národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“
Napísal(a) Mgr. S. Škanderová
P O M O C O B E T I A M - Služby informačných kancelárií pre obete trestných činov nachádzajúcich sa na kontaktných bodoch v každom krajskom meste sú zamerané na päť cieľových skupín – obete z radov seniorov, obete násilných trestných činov, obete nenávistných trestných činov a extrémizmu, obete obchodovania s ľuďmi a obete z radov mládeže. Ich hlavou úlohou je poskytnutie základných informácií obetiam trestných činov a prípadné sprostredkovanie poskytovania služieb v troch vybraných oblastiach – sociálne a psychologické poradenstvo, právne usmernenie a podpora. S dotknutými cieľovými skupinami komunikuje 24 pracovníkov.
Kancelárie sú miestom konzultácií a poskytovania informácií, ale zároveň aj priestorom pre sieťovanie a koordináciu asistenčných systémov a inštitúcií. Obetiam trestných činov je tu k dispozícii koordinátor na regionálnej úrovni a dvaja asistenti koordinátora. Uvedení pracovníci na základe identifikovaných potrieb každého individuálneho prípadu zabezpečia obeti alebo potenciálnej obeti bezproblémový a promptný prístup k základným informáciám. Okrem komunikácie pracujú uvedení pracovníci aj v teréne a informujú autority činné v danom regióne.
Občianske združenie Sirkovanci a jeho Komunitný ovocný sad
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2020 zrealizovalo projekt „Komunitný ovocný sad“.
Cieľom nového funkčného využitia pozemku v obci Sirk, okres Revúca, ku ktorému sme pristúpili aj na základe iniciatívy miestnych občanov, bolo vybudovanie funkčného komunitného sadu, tvoreného spektrom ovocných drevín. Zriadenie tohto sadu obohatilo obec o ďalšiu rehabilitovanú plochu a skrášlilo oblasť v strede obce, časť Humno, na mieste bývalej školskej záhrady, ktorá tu bola už v roku 1924. Sad rozšíril prirodzenú druhovú skladbu drevín o druhy, ktoré v obci vyhynuli. Kostru sadu tvoria jablone, ďalej sú zastúpené slivky, ringloty, čerešne, višne, hrušky, moruša a jarabina oskorušová. Založenie sadu, následná starostlivosť oň a najmä očakávaná úroda, by mali byť významnou spoločenskou a komunitnou udalosťou za účasti širokej verejnosti. Zároveň bude sad učebnou pomôckou pre žiakov Základnej školy v Sirku.

Mnohým ľuďom pripadá kreslenie bielou pastelkou nezmyselné – takúto kresbu predsa nikto nevidí! Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska však dokazuje, že aj ona zmysel má. Ide totiž o myslenú kresbu, do ktorej sa zapája stále viac a viac tých, ktorým nie je život nevidiacich a slabozrakých ľahostajný. Aj tento rok tak mohol každý z nás chytiť bielu pastelku a do celkového obrazu prispieť pár ťahmi. Verejná zbierka BIELA PASTELKA dáva NÁDEJ ĽUĎOM, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Osemnásty september bol hlavným zbierkovým dňom Bielej pastelky. Aj žiaci, učitelia a pracovníci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej dobrovoľne prispievali do pokladničky na podporu ľudí s ťažkým osudom. Okrem zbierania finančných príspevkov šírili naši dobrovoľníci informácie o živote nevidiacich.
V obci Dulovo rozdelili takmer tonu potravinových balíkov
Napísal(a) A. Gallisová
Holding ECO – INVESTMENT, a. s. patrí k prvým, ktorí začali s pomocou hneď po vypuknutí „koronakrízy.“ Na pomoc pre ohrozených vyčlenil 3 milióny EUR. Desiatky kamiónov s papierovou hygienou a ochrannými rúškami rozviezli už v prvých týždňoch do obcí a osád na Liptove, na Horehroní a na Spiši. Ďalšie dodávky odišli do škôl a nemocníc krajských a okresných miest. V týchto dňoch vyčlenil ďalšie financie na potravinovú pomoc pre najchudobnejšie obce a osady na Gemeri.
„Nikdy si nekladiem otázku či pomôcť alebo nie. Som presvedčený, že pomáhať je morálnou povinnosťou úspešných ľudí a je morálnou povinnosťou úspešných spoločností pomáhať komunite, v ktorej pôsobia. Sociálna pomoc je súčasť našej firemnej kultúry už viac ako dvadsať rokov. Samozrejme, prioritne pomáhame v regiónoch, kde pôsobia naše fabriky.
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listy
Príkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.

Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Nadácia Orange presúva svoju podporu na pomoc súvisiacu so šírením vírusu COVID-19
Napísal(a) Ondrej Doboš
Snáď každý človek v tieto dni vníma potrebu spojiť sa a pomáhať si. Zabehnuté sa mení na aktuálne a akákoľvek forma pomoci je tým najcennejším, čo si môžeme priať. Nadácia Orange citlivo vníma mimoriadnu situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19 a reaguje zriadením špeciálneho Fondu pomoci. Svoju podporu tak smeruje najmä k zmierneniu celospoločenských dôsledkov, ktoré so sebou aktuálna situácia prináša.
Nadácia Orange sa rozhodla pozastaviť plánované grantové programy a svoju pomoc zacieliť výhradne na aktuálnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19.
Podpora podnikateľov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Nové alebo vylepšené služby pre návštevníkov, alebo výrobky a služby spojené s regionálnou produkciou – to je hlavné zameranie podporovaných aktivít v rámci aktuálne vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov, ktorá je určená pre mikro, malé a stredné podniky v cestovnom ruchu a v súvisiacich odvetviach na území okresov Rimavská Sobota a Lučenec.
Základné informácie o výzve:
- oficiálny názov výzvy: Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameraná na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions
Hlasujme za projekt Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku
Napísal(a) Ondrej Doboš
Po minuloročnom úspechu v ankete Gesto pre mesto od Raiffeisen banky kedy občianske združenie Skryté Poklady Slovenska opravilo banícku kaplnku v Železníku, sa aj tento rok v rovnakej ankete uchádza o čo najviac hlasov s projektom Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku.
Banícke jazierko v Železníku je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie. Priestor je potrebné upraviť a vyčistiť. Spolu s obcou Sirk a ďalšími dobrovoľníkmi by tu občianske združenie chcelo umiestniť lavičky, mostík na hrádzi či infotabuľu o faune a flóre v okolí. Okolo celého jazierka chcú tiež vybudovať chodníček pre pohodlnú prechádzku či šport.
Viac...
Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara Oberučová
Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Matematika vianočných údenín, ktorá vás prekvapí
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite aj Vašu poštovú schránku kŕmia všetky možné aj nemožné akciové letáky a ponuky od renomovaných, ale aj menej známych obchodných reťazcov. Ich počet sa s blížiacimi vianočnými sviatkami zvyšuje a tí z Vás, ktorí cestou od poštovej schránky ku smetnému košu ešte stihnú aj čo-to prelistovať, si určite všimli, že na prvých stranách ponúk predajcov potravín sa nás pokúšajú zaujať v tomto predvianočnom čase najmä údené mäsá. Na fotografiách vyzerajú všetky úžasne, v obchode je to už o niečo horšie a po rozbalení doma to už býva priam hotová katastrofa. Z vrecúška najskôr vylejete za pohár akejsi čudnej vody a údené mäso, ktoré medzitým akosi stratilo tú správnu farbu, pripomína skôr kus plastu ako chutnú údeninu.
Medzisektorový projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera získal ocenenie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Už to budú takmer 4 roky, čo v našom regióne implementujeme odvážny projekt PlaNET SOEN, ktorý pod záštitou prezidenta SR začal sériou "TED" konferencií plných zaujímavých speakrov v roku 2016 v Revúcej a v Rimavskej Sobote pre samosprávy, školy, podnikateľov a hlavne mladých ľudí. Pokračoval vzdelávaním mladých ľudí v oblasti prípravy projektov a mentoringom a stážami v spolupráci s úžasnými podnikateľmi z regiónu Gemer-Malohont a Banskej Bystrice. Dnes tento projekt nadobudol väčších rozmerov a implementuje sa v 4 krajinách EU. Posúvame naše know-how za hranice nielen nášho kraja, ale aj štátu.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-