nastúpil do Učňovskej školy v Spišskej Novej Vsi, kde som sa vyučil za vodoinštalatéra. Z Levoče do školy a späť som jazdil na bicykli. Cestou som sa kochal krásou okolitej prírody a dýchal som čerstvý vzduch.  Takto som prispieval k svojmu zdraviu a kondícii. Ľudia okolo cyklistiky si ma všimli, a tak ma angažovali do vtedajšieho cyklistického klubu Lokomotíva Spišská Nová Ves, za ktorú som potom jazdil. Za tento klub som absolvoval svoje prvé preteky v Českom Beroune, odkiaľ som si priviezol diplom za 2. miesto.  Svoje pracovné uplatnenie som našiel v TŽ Třinec a tam som pôsobil tiež v oddiele ako mladší a neskôr starší dorastenec, kde ma trénoval významný československý cyklista Jendy Klus. Po návrate do Levoče som nastúpil na ZVS, po nej som sa oženil a založil si rodinku. V Jelšave bývam 43 rokov. Tu som až do dôchodku pracoval v závode  Východoslovenské vodárne a kanalizácie ako predák.

•    Popri rodine a práci ste mali čas aj na cyklistiku? 
K cyklistike som sa vrátil neskôr. V roku 1999 začal pracovať prípravný výbor pre založenie cyklistického klubu SCK Magnezit Jelšava. Bol som oslovený otcom myšlienky založenia klubu a jeho dlhoročným predsedom p. Dušanom Gackom, s ktorým sme začali spolu jazdiť po Gemeri, aby sme začali propagovať  jeho myšlienku, ktorá sa stala realitou začiatkom roka 2000. Stalo sa tak na Ustanovujúcom valnom zhromaždení v SMZ, a.s. Jelšava, ktorá je Generálnym partnerom môjho materského klubu. Tu som bol a som dodnes  najstarším členom a nie len v ňom.

•    Nielen v ňom?
Ako dôchodca mám oveľa viac času ako v minulosti, tak jazdím na
podujatia celoslovenského charakteru. Patrím do kategórie „E“ MASTERS SR a radím sa medzi najstarších cyklistov na Slovensku. V súčasnosti, aj keď je mojím materským klubom Magnezit Jelšava, hosťujem v klube SCK Piešťany. Oslovil ma jeho vedúci, p. Rihay, ktorý mi v mojej vekovej kategórii vybavil a uhradil licenciu Slovenského zväzu cyklistiky, a tak sa zúčastňujem najväčších podujatí v MASTERS SR.

•    Vo vašom dome visí na stenách množstvo diplomov a ocenení. Ktoré považujete za najcennejšie?
Okrem tých, ktoré mi pripomínajú oživotvorenie mojej cyklistickej kariéry v SCK Magnezit a množstva účastí na cyklomaratónoch v Mošovciach, v Rožňave a na ďalších podujatiach, považujem  2. miesto na Majstrovstvách Slovenska v pretekoch jednotlivcov na ceste v kategórii Masters SR v roku 2012 a tohtoročné 3. miesto taktiež na MR SR. Týmto chcem ukázať, že aj mesto Jelšava má cyklistov, ktorí môžu konkurovať slovenskej špičke. Klub vytvára podmienky aj pre športovanie mládeže. Máme vicemajsterku žiačok SR Janku Kochiarovú a majstra SR v cestnej cyklistike Armádnych majstrovstiev Slovenska za rok 2013 Braňa Dorčáka. Ja osobne za pomoc, svoje úspechy a možnosť zúčastniť sa v širšej reprezentácii SR vďačím pánovi Rihajovi z Piešťan a všetkým z môjho domáceho klubu Magnezit.

•    Cyklistika je jeden z najťažších a dá sa povedať, dosť  nákladných športov. Ako to zvládate?
Prvoradá je správna životospráva, zdravá strava a ciele, ktoré chce človek splniť, nevzdávať sa a neľakať sa na prvý pohľad nezdolateľných prekážok. Jazdiť sa musí za každého počasia. Trénujem viac-menej  s partiou z klubu Magnezit, aj sám. Vyšliapem kopec Hrádok a okolité kopce a jazdím aj dlhšie tréningy do Košíc, do Zvolena k dcére, do Vrbového, kde stretávam priateľov z Levoče. Aby bol cyklista pripravený a rozjazdený, musí mať našliapaných aspoň 1000 km. Ja za sezónu najazdím okolo 3-4 tisíc kilometrov. Okrem toho, ako aj  viete, je to drahý šport, do ktorého treba aj investovať - výstroj do každého počasia, cestovné a podobne.

•    Ako vidíte budúcnosť cyklistiky na Slovensku?
Nadobúda nový dych aj zásluhou vzorov – Petra Sagana z tímu Canonndale a bratov Velitsovcov z Omegy  Pharma QUIK STEP. Pre mňa je potešiteľné, že u mládeže vzrastá jej popularita. Tá sama je pre mňa ľahostajná a je to dvojsečná zbraň. Pomáha k zviditeľneniu, ale ničí charakter niektorých „celebrít“. Ja ňou nie som (smiech). Keď sa venujete akémukoľvek druhu športu, akoby ste si kúpili druhé zdravie na rozdiel od sedenia pri počítačoch, lebo to je druhá choroba. Športovať znamená žiť.

•    Váš vek je veľa na to, aby človek mohol ešte športovať, alebo veľa, aby musel oddychovať?
Mám rád humor, takže na túto otázku...: „Niekto fajčí, vypije liter rumu. Ja vypijem liter cmaru a zjem brázdu zemiakov, až potom si dovolím štamperlík – pre povzbudenie ducha. Dajte si aj vy so mnou, bude sa vám lepšie písať (smiech).

•    Nie, ďakujeme, to odložíme na Silvestra. Na záver vaše prianie s blížiacim sa koncom roka.
Prajem všetkým to, čo sa želá každý rok a niečo navyše – zdravie, šťastie (aj v lotériách). Mládeži viac možností k športovaniu a najmä – nech pijú vždy len pitnú čistú muránsku vodu. Ona je rezervoárom ľudského žitia. Ďakujem všetkým spoluobčanom a ľuďom od cyklistiky za ich fandenie a pozývam vás všetkých zajazdiť si niekedy s nami po Gemeri. Ako kresťan želám všetkým šťastlivé, požehnané Vianočné sviatky a lepší nový rok 2014.

Za rozhovor ďakujú

Dušan Gacko a Alena Sabonová

{jcomments on}